Obľúbená ženská postava

9. february 2017 at 17:27 | Simona Gray |  10 days character challenge
A dnes som si našla čas (uhm...čas mám teraz väčšinou stále, len prokrastinujem, takže ten čas niekam....utečie) na to, aby som pristúpila k prvému bodu challenge. Začnem tým, ako tento bod vyzeral pred rokmi.
Je mi až trápne.
Bola to Margaréta z Bulgakovovho Majstra a Margaréty. To bol druhý ročník. Bola som v druháku, keď som čítala Majstra a Margarétu. I was so young. A taktiež som mala hipsterské tendencie, už len podla toho, že som čítala Majstra a Margarétu. Skutočnosť, že som asi minulý rok čítala Diaboliádu a teraz mám od BUlgakova nejaké divadelné hry je ale úplne v poriadku....

Chápem, prečo som si vtedy vybrala Margarétu. Margaréta bola, pokiaľ si spomínam, cool a nebála sa...robiť veci. Oh, a bola to čarodejnica. Teda, marí sa mi niečo také. Odvtedy som to nečítala.
Ale štyri roky sú štyri roky a teraz tam už Margarétu nedám, pretože som objavila ďalšie coolové ženské postavy, ktoré si ten post zaslúžia viac.

Trvalo mi ale dlho, kým som nejakú vybrala a to z jedného jednoduchého dôvodu; je to smutné a mala by som s tým niečo urobiť, ale ženské postavy mi veľa...nehovoria. Som feministka, áno, ale v knihách, ktoré som čítala, len málokedy objavím ženskú postavu, s ktorou by som sa stotožnila.
Ako prvá mi napadla Fantine, ale, ak mám byť úprimná, Fantine až tak nemusím. Aj keď jej život je tragédia, o tom sa nehádam.
Ale našťastie je tu Pratchett a jeho postavy, ktoré sú každá dokonalosť sama, takže som si nakoniec vybrala (uhm....mala som problém vybrať si jednu z jeho postáv, ale to len preto, že ich mám všetky rada. Až na Margo. Ale pri tej je to osobné. Havelock belongs to Vimes. Or to me.)

Bolo to medzi Anguou a Sybil. Nakoniec vyhrala Sybil. Because of reasons (*whispers* Vimes/Vetinari/Sybil)

Sybil Ramkin, alebo, v českom preklade lady Berankinová , je jednou z najbohatších žien v Ankh-Morkorpku a dokonca sa pozná s patricijom natoľko, aby ho mohla oslovovať krstným menom. Okolo štyridsiatky je ale ešte stále slobodná a žije si celkom spokojne v dome svojej rodiny, ktorý zmenila na chovnú stanicu drakov (len maličkých, ale predsa len drakov). Keď sa stretne so Samuelom Vimesom, večne opitým veliteľom nočnej hliadke, nájde v ňom veľa nevyužitého potenciálu...nemusím snáď ani hovoriť, že to skončí svadbou.

Sybil je cool, silná ženská postava and she will totally kick your ass if your touch her dragons. Samozrejme, urobí to s gráciou, pretože je dáma a bola tak vychovaná. Sybil väčšinu vecí robí ako pravá dáma a i napriek tomu neváha vrhnúť sa do nebezpečenstva spolu so svojím manželom (a aj keď sú uprostred nebezpečenstva, dáva pozor na to, aby sa dodržiavala etiketa...)
Sybil rules. Teda, keď to práve nerobí Vetinari.


 

10 days character challenge 2017

4. february 2017 at 11:12 | Simona Gray |  10 days character challenge
Ešte pred rokmi, kedysi dávno, niekedy späť v 2014-tom, keď som ešte bola mladá, hlúpa a nevinná (a hlavne som nepoznala the good shit) som robila 10 days character challenge, ktorá bola v tej dobe pomerne populárna. Pokiaľ si spomínam správne, začala s tým Ana Syringa. Včera večer - uhm, v noci - keď som si konečne ľahla po tom, ako som pozerala Les Misérables 25th anniversary (honestly, myslela som, že môj obľúbený Javert bude Quast z austrálskeho 10th anniversary, ale...Javert z 25th anniversary mu nebezpečne stúpa na päty) som si na túto challenge z nejakého dôvodu spomenula a prišlo mi ako dobrý nápad, urobiť ju znovu a porovnať moje terajšie rozhodnutia s preferenciami spred troch rokov.


1) Obľúbená ženská postava
2) Obľúbená mužská postava
3) Obľúbená vedľajšia postava
4) Najviac nenávidená postava
5) Postava, ktorá mi je najviac podobná
6) Postava, ktorá prešla najväčším vývojom
7) Postava, ktorú chcem stretnúť
8) Obľúbený záporák
9) Obľúbená postava z nejakej poviedky
10) Najobľúbenejšia postava vôbec

Uhhh, sama som zvedavá, ako to dopadne. Čo sa týka postáv z minula, pamätám si len toľko, že na naojobľúbenejšiu postavu vôbec som dala Crowleyho (oh, áno, potom neskôr som už začala spoznávať good shit) a kdesi je tam nejaký random Doctor Who (...pretože som vtedy očividne nič iné nepoznala...) a niekto z Majstra a Margaréty, lebo som mala zrejme hipsterské chvíľky *uvedomí si, že jej včera prišli dve random divadelné hry od Bulgakova* *sweats* Uhm...nevermind.
Anyway, ak by sa ešte niekto chcel zapojiť...go ahead, nech tu sama netrapoším s vykopávkami z minulých rokov.

Ilúzia sna

3. february 2017 at 12:18 | Simona Gray |  I write
Uhm....áno, je dosť možné, že Bedári (a Javert a Jean Valjean) ovládli môj život. Not even sorry.


,,Vieš, že to nie je skutočné, však?"
Neodpovie. Odmieta to priznať.
,,Vieš, že toto nie je zdravé."
Tvrdohlavo pozrie do okna. Prší. Spomenie si na tú noc, pred niekoľkými mesiacmi. Spomína si na vodu. Na divoký, nespútaný prúd rieky, ktorý nepozná zľutovania a schytí všetko, čo sa dostane do jeho blízkosti.
,,Musíš prestať. Takto nemôžeš žiť."
,,Chceš, aby som si vzal príklad z teba?" Konečne sa obzrie a pozrie na neho ublíženým pohľadom. Jeho spoločník si zrazu previnilo hľadí na ruky. ,,Vybrať si ľahký spôsob, ako sa dostať preč, keď má človek pocit, že neexistuje spôsob, ako pokračovať? Len preto, že sa zrútil tvoj jasný, priamočiary svet a z jednej cesty sa zrazu stali dve?"
Teraz je na tom druhom, aby mu uhol pohľadom a pozoroval dažďové kvapky stekajúce po okne. Bielovlasý muž dúfa, že si nespomína na rieku a jej dravý prúd i keď opak je zrejme pravdou.
,,To nebolo pekné."
,,Ani nemalo byť."
Postaví sa pred bielovlasého muža a chytí jeho tvár do dlaní. ,,Vieš, že je mi to ľúto."
,,Klamár."
Občas, keď sa veľmi sústredí a skutočne to chce, môže ho prinútiť, aby zmizol. Ale nerobí to. Už dávno zistil, že jeho neprítomnosť bolí oveľa viac, ako keď tam je a pripomína mú tu noc. Rieku. A most.
Takto aspoň môže trestať seba samého za to, čo spravil. Za to, že ho tam dohnal. Za to, že neprišiel skôr.
,,Nie som skutočný. Som len tvoja predstava. Nie som on. On je preč, vzala ho voda."
Prikývne. ,,Ja viem."
,,Musí to byť mizerná náhrada."
Opäť prikývne. ,,Občas, áno. Ale lepšie, ako nič."
,,Urobil to, aby ťa oslobodil. Aby si mohol byť voľný."
Trpko sa usmeje. ,,Škoda, že to nedomyslel."
,,To ty sám sa väzníš v tejto ilúzii. To ty sám ma držíš pri živote. Keď ma necháš ísť...keď jeho necháš ísť, budeš voľný aj ty."
,,Ale ja nechcem byť voľný. Nie za takú cenu."
Muž, ktorý tam v skutočnosti nie je, vstane a vystrie sa. S rukami za chrbtom prejde k oknu a dlho sa z neho pozerá, hľadí na čiernu oblohu, ku hviezdam, ktoré tam nie sú.
,,Hviezdy sú čierne a studené. Prečo mi nedovolíš uniknúť z tohto sveta?"
 


Bedári, káva....and the general succumbing to the darkness

29. january 2017 at 10:55 | Simona Gray |  thoughts of simona gray
Uhm.
Odkedy som začala chodiť na strednú a na tumbrl a facebooku sa začali objavovať všetky tie meme a referencie na Les Miserables (myslím, že to bolo v tým, že vtedy vyšiel film s Hugh Jackmanom) som si opaovala, že si ten film pozriem. Pomaly každý druhý víkend som si hovorila "stiahnem si Bedárov a konečne si to pozriem". Chcela som zistiť, kto je ten chlap s menom, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani vlk Moon Moon a ten druhý chlap, Javert, s ktorým ho očividne všetci shippujú. Taktiež ma zaujímalo, čo za ľúbostný trojuholník to medzi sebou majú Grantaire, Enjolras a Marius.
Vždy som sa ale nakoniec uchýlila k myšlienke, že môj život je na niečo také ako sú Bedári príliš krátky. Mala som sa toho držať. Odolávala som tak dlho...

School, life and everything...

18. january 2017 at 19:23 | Simona Gray |  thoughts of simona gray
Hello, guys.
Hoci mám už testy a podobné veci za sebou, môj deň stále nemá dostatočne veľa hodín na to, aby som zvládala všetko. Najmä v stredy nie. Stredy sú zlé. Domov prídem asi o pol piatej a kým sa spamätám, je sedem hodín večer.

Dnes som zistila, že trpím kompulzívnym nakupovaním kozmetiky. Šla som zo školy na vlak. Cesta viedla okolo dm-ky, mala som pár minút k dobru, nejaké peniaze...a odrazu som vychádzala von s linkou na oči. Spomínam si, že som ešte držala v ruke aj pár lakov na nechty a púder a sľúbila som si, že sa vrátim po také roztomilé malé balenie aussie vecí na vlasy a mini krémov na ruky...Shit fuck. I might have a serious problem.
A už dva týždne bojujem s tým, či si idem farbiť vlasy alebo nie.
Keby ste niekedy povedali môjmu starému ja, že bude míňať peniaze na kozmetiku, vysmialo by sa vám do očí. Moje terajšie ja by tomu starému urobilo nechty.
Ale ja za to nemôžem. To Bohyňa Fandomu.
A zajtra budem opäť v pokušení. Ráno idem na krčné a potom pôjdem do mirage vyzdvihnúť objednávku do Martinusu (ehehehe, hádajte, kto bude mať svoj výtlačok Farby mágie? Ja :D)...a je tam dm-ka. Možno nebol najlepší nápad zaobstarávať si tú kartičku...it´s tempting.
Na druhej strane by sa mi celkom bodol biely lak na nechty a chcela som aj tú trblietavú očnú linku, ktorú si kúpila Fandom...huh.

V škole sa mi posledný mesiac darí celkom fajn (*búcha na drevo ako zmyslov zbavená*) a dokonca si robím aj poznámky na španielskej histórií a literatúre, ale mám pocit, že je to dosť spojené skutočnousťou, že som si založila Instargram a objavila som krásu study aesthetics. Me likey. Môj instagram je plný mačiek, study aesthetics a travelling photos. I am doomed.
Mám už aj (tuším) pouzatvárané známky a hádam po prvý krát za päť rokov sa kvôli polroku nestresujem a dokonca je mi to všetko aj viac menej jedno.
Hlavne že môžem robiť impulzívne nákupy v drogérií...

Where to go next