Gayle Formanová: Ak zostanem

Saturday at 11:29 | Simona Gray |  good books
Keď som minule zablúdila do knižnice, natrafila som tam na knihu Ak zostanem od Gayle Formanovej. V mysli sa mi matne vybavilo, že som sa na tú knihu kedysi pozerala v kníhkupectve v anglickej sekcií a pamätám si, že sa mi páčila obálka. Preto som si ju z knižnice vzala. Opäť som sa ale utvrdila v tom, že YA literatúra už nie je pre mňa. It makes me so sad. Napriek tomu neprestávam veriť, že čoskoro nájdem YA knihu, ktorá sa mi bude páčiť.
 

Skúšky, škola, shoot me

Friday at 12:22 | Simona Gray |  thoughts of simona gray
Dnes mi prišiel e-mail z Olomouca. Poslali mi elektronickú pozvánku na prijímacie skúšky a ešte mi dali vedieť, že mi príde aj poštou. Hoci som už dlho bola zmierená s tým, že sa tam nedostanem a pravdepodobne budem v Banskej kvočať na kanadských štúdiách a slintať na prednáškach americkej literatúry 20. storočia, ten e-mail ma zložil a ja som si povedala...ale čo ak?
Čo keby som sa na to učila a dostala sa tam? I mean, it would be awesome.
Vždy som chcela byť novinárkou (fajn, nie vždy...v škôlke som chcela byť astronautka, istú dobu vulkanologička, dokonca som chcela byť aj oftamologička a mala som obdobie, kedy som chcela študovať genetiku) a ak druhý obor som si dala históriu, I mean, man, história ma zaujíma! Teda, keď sa ju mám učiť, je to už o niečo horšie, but you get the point. Okrem toho by to znamenalo, že by som nebola na Slovensku, z ktorého v posledných mesiacoch skutočne nemám dbrý pocit.

Tak som si povedala, že to nejdem hneď hádzať za hlavu a aspoň sa pokúsim na tých skúškach uspieť. Mám knihy o žurnalistike, naštudujem si niečo o Česku a českých médiách...how hard can that be? (Haha. Pretty hard, I imagine).
Takže, všetko ostatné teraz musí prejsť na druhú koľaj. Stiahla som si pár dokumentov o histórií českej žurnalistiky a ako sa tak pozerám na testy z minulého roka, mala by som si nájsť aj pár vecí o EÚ. A Česku. Shoot me. Aspoň budem vďaka tomu lepšie pripravená na maturitu z občianskej.

Čo sa týka školy, čaká ma už len posledných pár týždňov - presnejšie povedané, už len tri týždne a potom nám začína akademický týždeň. Nemôžem uveriť tomu, že je to už čoskoro tu.
Som plná očakávanií. A budem plná vifoniek. Zrejme.

Please, wish me luck.



Modrá veľryba

20. april 2017 at 17:55 | Simona Gray |  mystery
Okay. Konečne, knečne sa dokopávam k tomuto článku. Pôvodne som ho nakoniec som ho ani nechcela zverejniť, pretože sa mi zdalo, že táto téma bola už príliš nafúknutá a rozpitvaná, ale hell, už som to napísala na svoj facebook a okrem toho ten status lajkli nejakí ľudia. A keďže sa nechcem cítiť ako politik, ktorý neplní svoje sľuby...tu máme článok o *supernatural music* modrej veľrybe.

PS: Mám niečo s klávesou o, takže ak v niektorýh slovách bude chýbať, len si ho domyslite.

Porúčam sa.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tipping hat gif
 


Edgar Feuchtwanger: Môj sused Hitler

14. april 2017 at 13:52 | Simona Gray |  good books
,,Vídavam ich, ako sa opíjajú v krčmách hneď za naším domom a ako každý večer oslavujú ten slávny nevydarený puč svojho svätého patróna, ako si štrngajú na večnú spásu svojich šestnástich mučeníkov a ako snívajú o tom, že tentoraz uspejú. Človek by si myslel, že sme sa vrátili niekľko storočí dozadu. Že sú to kmene bojovníkov, divochov, ukrutníkov."

Opäť som sa raz pustila do čítania knihy na tématiku Hitlerovho vzostupu k moci a druhej svetovej vojny. Opäť som raz bola zhrozená a deprimovaná a zároveň som si vydesene uvedomovala, že niektoré scény, udalosti a myšlienky z knihy Môj sused Hitler sú mi až desivo známe a povedomé. Rozhodne by si ju mal prečítať každý človek, ktorý volil alebo má v pláne voliť istú nemenovanú stranu v našej krajine a potom sa nad sebou veľmi, veľmi hlboko zamyslieť.

Also, článok môže obsahovať oriešky, stopy po arašidoch, a, samozrejme, spoilery.

Čas sa kráti...

10. april 2017 at 12:27 | Simona Gray |  thoughts of simona gray
Tak, ako som si kedysi želala, aby čas bežal rýchlejšie a ja som bola v poslednom ročníku, tak si teraz želám, aby sa čas vrátil späť a ja som len teraz bola na imatrikuláciách. Alebo len v ôsmom ročníku, celá natešená, že na budúci rok nastúpim na strednú školu. A keď už nie to, tak aspoň aby spomalil.
Seriózne, zdá sa mi, že len včera bol Nový rok a dnes je...10. apríl?! Kedy sa to stalo? Kam zmizol všetok ten čas? Len nedávno som mala simulacro a teraz už mám za sebou aj písomnú maturu zo španielčiny?

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt time flies reaction gif

Som ten typ človeka, ktorý trpí akousi pozitívnou nostalgiou - často sa obzerám do minulosti a s láskou si spomínam na staré dobré časy - na to, ako som v prváku letela na Doktorovi Who (uhm...budúci týždeň tuším začína nová séria, takže sa to môže a nemusí vrátiť), ako som objavila Alt-J, pozerala som všetky filmy s Johnnym Deppom, po prvý krát čítala Good Omens....a tie staré dobré časy mi chýbajú - keď sa totiž obzriem, vždy mi pripadajú lepšie, ak realita, v ktorej sa momentálne nachádzam. To je...divné. Pretože keď sa potom pozriem dozadu na tú realitu, v ktorej som sa nachádzala, znova sa mi zdá lepšia, ako prítomnosť...

Wibbly....wobbly...timey-wimey...stuff?

Na druhej strane sa ale vždy s nádejou pozerám do budúcnosti a teším sa na to, čo prinesie (keď práve nemám jeden zo svojich momentov a neželám si sladké vyslobodenie smrti, pretože je tak strašne veľa vecí, ktoré musím urobiť, všetci okolo mňa mi pília nervy and it´s that time the month. Vtedy sa chcem len schúliť do klbka a mať svätý pokoj. Naveky. Alebo mať aspoň prísun ružových tabletiek. A alkoholu. Ale nie dokopy, nie som seriózne suicidálna, len o tom fantazírujem, keď mám na druhý deň písomku a som v škole do polštvrtej). Takže, keď to vynulujem a aplikujem tempus fugit princíp z Coplas a la muerte de mi padre od Jorge Manriqueho, výjde mi z toho, že prítomnosť v podstate neexistuje, takže je to v poriadku.

Also, myslím, že keď sa to spočíta, zostáva nám už len okolo dvadsať poriadnych školských dní (teda, hádam. Kamarátka to má presne spočítané a každý deň nás updatuje, ale dnes nie som v škole, takže sa riadim tým, že niekedy minulý týždeň to bolo 26 dní) a potom začína akademický týždeń. A potom maturitný týždeň, počas ktoréh umriem, lebo mám vtedy prijímačky do Olomuca a z nejakého dôvodu maturujem zo štyroch predmetov...myslím, že môj učiteľ dejepisu mal pravdu. Asi sa im tam fakt nazáver len prídem usmiať.

Dobrou správou ale je, že by som teraz mala mať oveľa viac času a mohla by som sa opäť naplno venovať blogu - hoci, damn it, som už nad priemerným vekom ľudí na blog.cz. Teda....kedysi som tu niekde čítala, že priemerný vek je 16-17. I am almost twenty. I am an old woman. To najlepšie mám za sebou, ako nám minule milo pripomenul náš učiteľ dejepisu. Mala by som si spísať zoznam vecí, ktoré chcem urobiť ešte pokiaľ som stále teenager.

Where to go next