Back on Track

Monday at 19:58 | Simona Gray |  thoughts of simona gray
Po stresujúcom novembri, počas ktorého som bola k psychickému zrúteniu bližšie ako kedykoľvek predtým a moje zdravie na tom tiež nebolo najlepšie, sa mi akosi podarilo dať dokopy a opäť žonglujem so školou, prácou, voľným časom a blogom bez toho, aby mi niečo z toho spadlo. Alebo bez toho, aby to padalo príliš často.

Moje nie príliš excelentné výsledky z testov zo španielčiny sa mi podarilo nejako ututlať a pomaly sa mi aj vracia motivácia k učeniu a keď si večer ľahám do postele, nefantazírujem o tom, že umriem v spánku. ...fungujem síce na liekoch na imunitu a na magnésiu, ale aj to je progress.

Polrok sa pomaly chýli ku koncu a nado mnou visí, ako Damoklov meč, maturita. Jednu časť som si síce prešla už minulý rok, ale keď sa na to pozriem spätne, slovenčina nebola NIČ, ani len fragment toho, čo ma čaká. Mám hrozne zlý pocit, že španielčinu nedám (hell, neviem si predstaviť ani to, ako zvládnem v januári simulacro) a občianska náuka...bude obtiažna. Ešteže tam mám angličtinu, tú aspoň nejako obkecám.

Ale, keď to všetko zhrniem, I am back on track. Back in black. Pripravená písať svoje výkecy, ktoré mi pomáhajú udržiavať si pojem o čase (neviete si predstaviť, koľko krát som sa pozerala veci v archíve, aby som zistila, kedy sa v mojom žvote čo stalo...) a shitty fanfiction for all your dirty slasher needs. Alebo, ako sa vyjadril nejaký človek v komentári k mojej Good Omens fic...*dramatic pause* pig-engliš. Now, my dear, if you wanted to write it phonetically right, it was, I believe, supposed to be "pig-ingliš".

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt eyebrow raise gif

I like pig-ingliš. Pig-ingliš is what I breathe for. Pig ingliš je to, čo čítam predtým, ako idem spať. Pig ingliš je to, čo píšem po večeroch, keď by som sa mala venovať škole. You gotta embrace pig-ingliš. Embrace it. Now. Sin with me.

...have a productive evening. *wink*
 

After all this time, angel?

Sunday at 19:00 | Simona Gray
It hurt so much he couldn´t breathe, but then, he didn´t really need to. It hurt so much he couldn´t think straight and some part of his mind laughed drowsily, because it was a nice pun.
It hurt so much it turned into pleasure and...that was the point.
He moaned out loud and the hand that had been caressing the feathers of his wings dissapeared, only to touch his face instead. Crowley moaned. The touch of such holliness burned him and it felt so nice.
He was beginning to think he might have a pain kink, after all.
´Is it too much?´came a polite question from behind him and the demon moaned again. Why hadn´t he agreed to do this centuries earlier when the angel asked him the fisrt time? Oh. It was the fourteenth century and he was going to Sleep.
´No, angel...´he managed to breathe out. ´Jussst...keep going. All right?"
´If you think so, my dear...´ Those blessed hands returned to their place just above his shoulderblades and pressed....there. Crowley thought he could melt.
He moaned again and pressed his face further into the pillow. It smelled like old books. Like everything in the angel´s shop, after all.
´Agh...yesss...there...´
Aziraphale laughed softly and pressed harder. It hurt at first, but then it dissolved into a rainbow-y coloured flow of pleasure and relief.
It was better then sex.
He let out another low groan and the angel chuckled.
´Really, dear,´he said. ´It seems to me that you are rather enjoying yourself. If I only knew we could´ve done that long ago. We could have swapped it with...hm...other activities.´
Crowley raised his head (or, attempted to do so, as his current position wasn´t allowing much movement) and hissed. ´Don´t you even think about it, Azzziraphale. I want it all.´
Aziraphale leaned closer, so Crowley could feel the strands of golden hair on the nape of his neck. It tickled and he trembled. Angel´s breath was hot against his ear and he was sure this evening was still far from finished.
´Are you trying to tempt me, you old serpent?´
Crowley grinned from ear to ear. ´Really, angel? After all this time? I think it´s you tempting me, to be honest.´

The massage turned out to be merely a foreplay.

***

Don´t judge me, people. This just...kinda...happened. Pre tých, čo nevedia, toto boli Good Omens.

Procrastination at it´s finest

1. december 2016 at 17:48 | Simona Gray |  thoughts of simona gray
Včera som strávila si hodinu tým, že som na youtube pozerala videá o hadoch. Začalo to s mating snakes. ("What am I watching?" "Snake porn, you filthy demon!") a skončilo to pri roztomilých tiny noodles, ktoré sa zahrabávajú do piesku.
...mala som si prečítať Faidon a napísať o tom analýzu na zajtrajší seminár z filozofie.
Snaha bola.
Ešte najlepšie bolo, keď som dnes v škole zistila, že to mám až na budúci týždeň a navyše nemám spracovať Faidon, ale Faidros. Takže som celý večer prokrastinovala a potom to ešte o desiatej večer (...ráno som šla na nultú. It WAS too late) čítala úplne zvyčajne.
....spoň viem, ako to robia hady. Vždy som nad tým premýšľala. Neskoro v noci. Keď som nemohla spať. You get me. Also, they are cute. And they have no arms. And no legs. Poor noodles.

...Uhm. Možno ste si niekto všimol, že som začiatkom mesiaca postrašila na blogspote....Zomrelo to. Skapalo to. Ale fakt to nebolo neočakávané.

Tento týždeň som strávila pomaly celý v škole. Semináre, olympiáda z angličtiny, rôzny trápny stuff a vyzerá to tak, že ráno idem do školy potme a vrátim sa potme. I hate that. It´s terrible. Okrem toho som kvôli tomu čítala Good Omens vyše týždňa. Ale na druhej strane, aspoň som si tak dlhšie užila Crowleyho a Aziraphala.
Znova čítať Dobré znamenia bolo fakt skvelé rozhodnutie a navyše to bolo strašná sranda - tak po prvé, všimla som si tam veci, ktoré som si predtým nevšimla, pochopila som vtipy a narážky, ktoré mi predtým unikli a, čo je najdôležitejšie, objavila som tam kúsky svojej osobnosti, ktoré som tri roky dozadu potiahla Crowleymu. S hrôzou som si uvedomila, prečo mám v izbe zelený rozprašovač, prečo mám taký zvláštny vzťah k svojim slnečným okuliarom a prečo som hlboko vo svojej podstate optimista a verím tomu, že nezáleží na tom, ako strašne sa veci poserú, Vesmír sa postará. Och, a potom je tu tá maličkosť s tým, že pred tým, ako mi umrel mobil a bola som nútená vziať si nezničiteľnú vysúvačku, som mala ako zvonenie nastavenú Bohemian Rhapsody. Presnejšie časť Beel-zebub has a devil put aside for me....for me...
Basically, I don´t have my own personality.


Zaujíma ma, ako prežijem víkend, pretože keď si spomeniem na všetky tie veci, ktoré sa mi počas tohto týždňa nahromadili, chce sa mi proste vzdať to a ísť spať. Na niekoľko rokov. Alebo len aplikujem svoje štyri F of stress relief: food, fetal position, Freddie Mercury and falcohol.
Ale tak toho asi tiež veľa neurobím.
Doesn´t matter. The Universe will take care of me. Somehow. (pls).

PS: Viem, že som to už pár krát sľúbila, ale sľubujem, že čoskoro svoj blog znova rozbehnem.


 


#not dead

28. october 2016 at 9:18 | Simona Gray |  thoughts of simona gray
Neozvala som sa pekne dlho. Culpa mea. Alebo mea culpa. Nie som si príliš istá slovosledom. Dokonca som si ani minulý týždeň nestihla zmeniť design. I am sorry.
Ale viete, piaty ročník ma oberá o všetku zvyšnú silu a chuť do života.
Už dva týždne som nenapísala ani riadok do žiadnej poviedky. I feel miserable. Na druhej strane, našla som si (ehm, kamarátka mi našla) coolový job, vďaka ktorému ale asi v novembri umriem - pretože sa chcem zapojiť aj do nanowrimo (pre tých, čo nevedia, znamená to asi toľko, že musím za november napísať 50 000 slov novely - čo je takmer 2000 denne. Plus práca. Plus tie tri poviedky, čo mám rozpísané. Plus normálne školské povinnosti. Uch, a spomínala som, že mám ešte v pláne spraviť si Cambridge certifikát?
But it doesn´t matter. I am always up to a challenge. A nie som Bohyňa času len tak pre srandu. Som Bohyňa času preto, lebo ho ignorujem a skutočnosť, že ho ignorujem vytvára ilúziu, že mám všetko pod kontrolou. Takže....nullus anxietas, mates.

Okrem toho som ale konečne došla k rozhodnutia, čo sa týka vysokej školy. Nemala som šajnu, čo chcem robiť a preto som mala ako jedinú možnosť UMB s tlmočníctvom. Teraz som ale objavila masmediálnu komunikáciu, čo je v podstate ako žurnalistika spojená s kopou iných vecí. Taktiež môžem po vyštudovaní bakalára môcť robiť kameramana...I don´t really know what should I do with that information, but nevermind. Ešte dôležitejšia vec ale je, že by som bola v rovnakom meste, ako Bohyňa Fandomu. How cool is that, eh?

Oh, a čoskoro dostanem svoje stužky a ľudia si ma konečne prestanú mýliť s ôsmačkou na základke. Aspoň dúfam. Predsa len, budem tam mať vyšité Malé Čierne. Podľa toho ma spoznáte, ľudkovia.

Lockwood a spol. - recenzia

15. october 2016 at 11:55 | Simona Gray |  good books
When there´s somehting strange...in your neighborhood...who you gonna call?
LOCKWOOD AND COMPANY!

Tri pravidlá pre lovcov duchov:

1. Ak zbadáte ducha - utekajte!
2. Duch sa vás nesmie dotknúť - inak zomriete!
3. Duchov vidia a počujú len deti.



Vreštiace schodisko Jonathan Stroud je britský autor kníh pre deti a mládež ( nazvime to radšej YA, aby som sa necítila trápne. Okrem toho, Ring of Solomon by som určite nezaradila medzi detskú literatúru) a do môjho života sa vkradol ešte na základnej, keď mi jedna spolužiačka požičala prvú knihu o Bartimaeovi. Bola to láska na prvý pohľad. Teraz, o niekoľko rokov neskôr Stroud followujem na tumblr a Twitteri a keď mi v knižnici padol zrak na Lockwood a spol., proste som to vzala a upaľovala z detského oddelenia, až sa mi prášilo za pätami (ehm, povedzme, že tam vtedy boli nejaké deti s matkami a bála som sa, že by si o mne mohli myslieť....veci) .
Začala som to čítať v nedeľu a v pondelok som si už aj bola požičať druhú časť.

Jonathan Stroud je génius, keď príde na stavbu či prestavbu svetov, ako to už brilantne dokázal aj v Bartimaeovi, kde si vytvoril celú alternatívnu históriu, do ktorej zakomponoval mágiu a démonov.
V sérií Lockwood a spol. urobil niečo podobné a opäť sa mu to podarilo. Posledných päťdesiat rokov totiž náš svet ovplyvňujú duchovia - návštevníci z iného sveta, ktorí poriadne strpčujú život obyvateľstvu - a to nielen kvôli strašeniu a nepríjemným pocitom. Keď sa vás totiž duch dotkne - zomriete. V celej krajine preto platí nočný zákaz vychádzania a existujú agentúry na boj s duchmi - najmenšia z nich je práve Lockwood a spol. , ktorú ale neriadia dospelí. Duchov môžu vidieť a počuť iba deti a preto sa z nich stala dôležitá súčasť spoločnosti - pracujú ako agenti a jednou z nich je aj Lucy Carlylová, ktorá celý príbeh rozpráva.

Lucy je silná ženská postava, ktorá to v živote nemala najľahšie, ale vďaka svojed schopnosti počuť duchov sa dostala do sveta agentov a po fiasku vo svojej starej agentúre sa zbalí a odíde do Londýna, aby našla novú prácu - a tú jej dá práve Lockwood, tajomný mladík obľubujúci dlhé kabáty a tajomstvá. Spolu s ich ďalším spoločníkom, inteligentným Georgom Cubbinsom, ktorý sa zaujíma najmä o pôvod Návštevníkov a informácie o onom svete sa pustia do riešenia prípadov, ktoré často ohrozujú aj ich životy.
Sepkajuca lebka (Jonathan Stroud)

Vreštiace schodisko je dynamické, napínavé a veľmi dobre a rýchlo sa
číta, ako je to už charakteristické pre Stroudovu tvorbu - ja osobne som sa od tejto knihy nemohla odtrhnúť, kým som ju nedočítala a hneď na druhý deň som si bola požičať druhú časť, ktorá nesie názov Šepkajúca lebka - a pri tejto časti si tí, ktorí milujú Bartimaea tak ako ja zaručene prídu na svoje (nápoveda: The Skull is totally Bart).
Ak máte radi dobrodružstvo, napätie a miernu dávku hrôzy, séria Lockwood a spol. je pre vás to pravé orechové - i napriek tomu, že je to viac pre mladších čitateľov, keď som niektoré pasáže čítala o jedenástej večer, nebolo mi všetko jedno...Navyše tu nájdete aj dávku vtipu a sarkazmu, bez ktorých by Strudove knihy neboli ono.

,,Veľmi nadaný mladík," poznamenal Kipps. ,,Stavím sa, že by ste ho chceli mať v tíme."
Lockwood pokrútil hlavou. ,,Nie. Stále by som oňho zakopával alebo by mi zapadol do škáry v pohovke."

Prvé dve knihy Lockwood a spol. vyšli vo vydavateľstve Slovart. Jonathan Stroud už stihol napísať ďalšie dve a ja verím, že sa ich čoskoro dočkáme aj v slovenskom preklade. Okrem toho sa aj povráva čosi o filme a ja tomu držím palce. I keď by som dala prednosť filmom o Bartimaeovi.

Where to go next