Som šťastná matka....a dúfam, že moje deti ma nezničia

1. july 2013 at 9:15 | Simona Gray |  moje deti
Nebojte, tan nadpis má byť metaforický :D
Ide o to, že za štyri roky mojej spisovateľskej kariéry (počujem tichý smiech...nech prestane !!!!!) som vymyslela desiatky postáv, ktorým som dala charaktery, hnusne som sa s nimi pohrala a nechala ich v trabloch, lebo vždy, keď sú uprostred nejakej nepríjemnej situácie (napríklad, môj Frances a Simona sú stále uprostred zasneženého lesa a sedia na kmeni spadnutého stromu...chudáci, musí im už byž poriadna zima !!!!! ) odo mňa odíde tá mala grécka mrcha Múza... Takže spomínaná dvojica mrzne v lese, Eluen sedí stále za stolom so svojím nastávajúcim (ktorého ale nechce, lebo sobáš je dohodnutý), Sabina leží chorá na gauči, Benedict je v kóme a Karin vypočúva policajt a je podozrivá z pokusu o Benyho vraždu...
Teda, keby som sa pomocou nejakej zázračnej moci dostala do svojich príbehov, zrejme by som si dlho nepožila...moje detičky by ma prevalcovali...viem si to živo predstaviť. Najviac sa bojím Simony !!!!! Tej robím najviac zle...
Nedávno som na facebooku (áno, som závislá na facebooku) našla taký obrázok : Doyle páše historickú novelu...a potom za ním príde Sherlock, postaví sa zaňho a ponad plece sa mu díva do papiera a pýta sa, či píše o ňom. Doyle povie, že nie. Nakoniec Holmesa pošle preč so slovami : I hate you.
Sir Arthur Conan Doyle je živým (fajn, už mŕtvym) príkladom toho, ako to dopadne, keď nám, spisovateľom, naše dietky prerastú cez hlavu.
Sherlocka začal mať po čase plné zuby : tak ho nechal spadnúť z vodopádov . Aj k tomu je dobrý obrázok - Doyle píše za stolom, a do izby vstúpi premočený Holmes so slovami : Nice try, Doyle !!! (dobrý pokus, Doyle !)
Ale ľuďom sa to nepáčilo. Tak bol Doyle nútený privieť Sherlocka späť k životu ( na veľké potešenie jeho fanúšikov - našich predkov Sherlockianov :)
A Arthur sa stal otrokom vlastnej postavy. Na dlhé roky. Písal rôzne iné veci - ale ľudia chceli čítať len o Sherlockovi (tu musím podotknúť, že ani ja som od neho nečítala nič iné...ale zase musím podotknúť aj to, že v knižniciach som ani nič iné nevidela... :( )
O téme, keď vám hrdina prerastie cez hlavu, som čítala zaujímavý šlánok s názvom "Šerlokov syndróm" .Čiže, aké je z toho ponaučenie ? Vychovávajte svoje deti poriadne !!!! :D
K téme literárnych detí by som ešte spomenula jeden film...už si nspomínam na meno, ale bola tam spisovatelka, ktorá písala dobrodružné romány, ale pritom celé dni nevychádzala z domu, a povedala by som, že mala až obsedantno-kompulzívnu poruchu...a zhovárala sa so svojím hlavným hrdinom - dobrodruhom, ktorý ju nakoniec prinútil opistiť svoj dom a ísať až na nejaký opustený ostrov (tam boli nejaké deti, čo mali radi jej knihy...už si nepamätám dejovú líniu...) Sestra vtedy poznamenala, že som to ja o tri roky (moja poznámka - povedala do pred dvoma rokmi. Už sa ku štádiu zhovárania s postavami blížim!!!!)
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement