Nepočujem ťa... III.

5. august 2013 at 14:16 | ClaraOswin |  Fanfictions
Veľkolepé zakončenie. Dúfam že sa bude páčiť. :)
,,Vážne?" Master sa uškrnul. ,,tak vymenuj chyby."

,,Po prvé, ked´ Bob odpratával telá, a stretol tých dvoch, čo sa rozprávali o nano mračnách, je to až príliš úžasné na to, aby to bola pravda. Naozaj si myslíš, že uverím že máme také šťastie? Ty si chcel, aby sme vedeli kde sídliš. Chcel si, aby sme sem prišli. A žiadnenao mračná nie sú."rozhovoril sa Doktor.

,,A ja že som nakazený," krútil hlavou Bob

,,Nebol si. Keby si bol naozaj nakazený, nejako by sa to prejavilo, a mimochodom, dokli sa aj mňa a Any. A ja ako prvý viem,že sa so mnou niečo deje. A tie tvory mali slobodnú vôľu," vysvetľoval Doktor ,, nemali by žiadnu, keby ich nakazili nano mračná. A už vôbec by neuznávali pána. Zmutoval si dvoch ľudí, len dvoch, aby si mal návnadu. Pretože ty vieš, aký som, Master."

,,To teda viem." Master znova nahodil televízny úsmev.

,,A teraz sa pýtam ja: ako si sa sem dostal?"

Master si vyhrnul rukáv.

Náramok akoby povedal Jack. Jackov náramok.

,,čo si Jackovi spravil?" spýtal sa Doktor.

,,Myslím,že sa vyhrabáva z lavíny." d´alší úsmev.

Doktorovi to liezlo na nervy ešte viac, ako Jackove predstavovanie sa.

,,A čo chceš robiť?Prečo si prišiel sem?"spýtal sa ho Doktor.

,,Daj pokoj s tými otázkami. No odpoviem ti. Rád odpovedám na otázky." Master sa usmial ,,chcel som prísť za tebou."

,,Prečo?"

,,Lebo ťa mám rád."

,,Vážne?"

,,Nie, ty idiot. Lebo si zničil Gallifrey a chcem sa ti pomstiť."

Master sa vôbec nezmenil.

,,A ako?" spýtal sa ho Doktor.

,,Tým, že zničím tvojich najbližších spoločníkov." Mster zagúľal očami a potom prehnane ospravedlňujúco povedal ,,aha, prepáč, zabudol som. Ty už žiadnych nemáš."

V Doktorovi pomaly vrela zlosť. Chcel sa jej zbaviť, no nešlo to . Tá nekonečná zlosť sa miešala zo smútkom a samotou.

,,Ó, niekto sa hnevá." povedal Master a rukou si zakryl ústa, akoby práve niekto povedal nanajvýš neslušný vtip.

Doktor sa to snažil zadržať, ale triasol sa. Zahryzol si do jazyka a povedal: ,,Prejdeš konečne k veci?"

,,No dobre," Master sa zatváril sklamane, a rukou si utrel neexistujúcu slzu. ,,naozaj musíme tak rýchlo skončiť? Mňa to tak bavilo..."

Potom sa nadýchol, prešiel k zakrytému objektu na stene, ktorý si Doktor predtým nevšimol. Zo stola si zobral tenkú, dlhú paličku a stiahol bielu plachtu, ktorá zakrývala mapu. Doktor prižmúril oči.

,,Takže, deti, dnes máme zemepis." Master sa zazubil ,,vie mi niekto povedať, kto vládne tomuto svetu?" priložil si ruku k uchu, akoby niečo počúval.

,,Nepočujem, hlasnejšie, prosím!" potom sa spokojne usmial. ,,správne, deti. Ja. A ked´ mám takú veľkú ríšu, prečo si neurobiť veľkú pascu na Doktora? To teda áno. Spravím si ju! Dvaja mutanti, nevinní, ktorý zabíjajú nevinných ľudí... A Doktor? Zachráni ich! Presne to aj urobil. Jeho úbohá banda, je ešte úbohejšia, ako tá predtým. Predtým si mal dievča, čo dokáže vstrebať časový vír, bývalého časového agenta, lekárku, čo precestovala Zem.. A všetko robili len pre teba,Doktor." Master sa po dlhom monológu nadýchol, a znova pokračoval ,, A koho máš teraz? Zlodejku, totálneho magora, jeho brata a jeho priateľku. Úžasné, Doktor. Tlieskam." Master afektovane zatlieskal.

,,Prestaň." zašepkal Doktor, sotva počuteľne.

,,Prosím. Myslím, že nepočujem."

,,Povedal som: prestaň."

,,A prečo?" Master podišiel k Doktorovi. ,,ved´ sa zabávame. Pripomínaš mi moju matku: Prejdi konečne k veci, prestaň, pusť ich, nechaj ich na pokoji..."

,,Nechaj ich na pokoji som ešte nepovedal."

,,Vážne? To musíme napraviť." už sa chystal kývnuť hlavou k vojakom.

,,Nechaj ich na pokoji!" povedal vážne, ale pokojne Doktor.

,,To som chcel počuť." Master si pomydlil ruky. ,,čo máme teraz na programe? Začínam sa nudiť. Aha. Vieš, Doktor, nemal som na pláne iba ťa privolať. V skutočnosti mám aj d´alší plán. Keby som sa nudil. Plán na ovládnutie Zeme. Je dobré mať planétu v rezerve, však? Moja planéta. Už žiadna Zem. Odteraz, je to Mastrova ríša." zasmial sa.

,,O aký plán ide?" ozval sa Bob.

,,Aha, Magor sa prebudil. Mám toto rozkošné, modré tlačítko." Master vytiahol strieborný spínač, z výrazným, modrým tlačítkom. ,,myslím, že Doktor tomu vraví, TARDISOVO modrá- alebo sa mýlim? Prejdime k veci, ako vraví náš drahý Doktor. Ak stlačím toto tlačítko, zo všetkých áut, ktoré majú operačný systém MASTER, ako som ho nazval, sa zdvihne oblak plynu, ktorý vyhubí ľudstvo. Viem, pripomína to plán Sontaranov. Vlastne je to ten istý plán. Ibaže mňa nezastavíte." Master sa šialene zasmial. ,,Ak to nevyhubí všetko ľudstvo, tak ho vyhubia moji drahý vojaci. Ktorých, samozrejme nevyhubím. A potom, ked´ plyn ustúpi, vstúpim do svojej vesmírnej lode spolu s vojakmi a bohatými zásobami. Túto planétu predám. Hocakej inej rase. Zhrabnem peniaze a budem si užívať luxus. Krásny plán. Však? A plyn začne o," zmačkol tlačítko, ,,hodinu. A ešte pripomínam, ak zničíte toto tlačítko, nezabránite tomu. To sa dá iba z riadiacej miestnosti.A už vás nepotrebujem. Vojaci." kývol na vojakov, ktorý namierili zbrane na Anu a Boba.

BANG!

Master sa zvalil na zem. A za ním stála Iris.

,,Nejako sa nám to zvrtlo, však?" zaškerila sa a zložila panvicu. Doktor sa jej chcel spýtať, prečo si ju brala ale už prehovoril Jerry.

,,A vy." povedal vojakom ,,pustíte ich,lebo použijem hrubú silu." namieril na nich zbraň.

Vojaci položili zbrane na zem, a zdvihli ruky. Jerry si zobral ich zbrane.

,,A teraz," zavčal Bob a zobral si zbraň čo mu ponúkol Jerry pekne nám povedzte kde je kontrolná miestnosť.

,,V podzemí!" povedali vojaci ,,neubližujte nám!"

Doktor, Ana a ostatní sa rozbehli dole točitým schodiskom.

,,Zaujíma ma," dychčala Ana ,,ako to, že sa ťa vojaci zľakli ked´ boli v presile, a mali lepšie zbrane?" kývla hlavou smerok k Jerrymu.

Jerry sa uškrnul. ,,Už tu mám takú povesť." mykol plecami.

,,Jasné, úžasný Jerr. Kto si spomenie na jeho úžasného brata? Nikto. Som zrejme príliš dokonalý...Všetci pri pohľade na mňa odpadávajú." povedal Bob.

,,Nevolaj ma Jerr," zasyčal Jerry.

,,Dobre, Jerr."

,,Keby nešlo o planétu Zem a životy miliard ľudí, porátal by som sa s tebou."

,,Nezabúdaj, bratček, že som vyšší."

,,Ja som starší."

,,Mohli by ste prestať? Musíme zachrániť planétu Zem!" povedala Iris a nebezpečne zamávala panvicou.

Na konci schodiska sa nikto neobťažoval prejsť posledných päť schodov. Doktor zoskočil, a ostatní ho napodobnili. V behu vždy napredoval, za ním bežala Ana a potom, vedľa seba stále súperiac Jerry a Bob. Iris bola posledná, pretože dlhé, široké šaty neboli najvhodnejším oblekom na beh. A ťažká panvica jej na rýchlosti nepridala. Nakoniec dobehli na koniec chodby až k miestnosti, čo mala červenými písmenami napísané - RIADIACA MIESTNOSŤ.

Doktor pohol kľučkou.

Dvere boli zamknuté.

Bob sa rozbehol a s hlasným výkrikom preletel cez dvere práve vtedy, ked´ ich Doktor otvoril zo sonickým šrobovákom. Počuli tlmené buchnutie. Potom zrejme prasklo sklo.

,,Au." sykla Ana.

S dvojkrídlových dverí vykukla Bobova strapatá hlava. Vytriasol si z vlasov črepiny a zaškeril sa. ,,Vzduch čistý."

Ostatní vošli. Ocitli sa vo veľkej miestnosti. Bola prázdna až na kabínku v strede miestnosti. Doktor si ju zvedavo obzeral. Vysvietená, plná káblov a drátov. Trónilo tam modré tlačítko. TARDISOVO modré.

Doktor naň zasvietil šrobovákom. Potom sa mu všetko objasnilo.

,,A čo teraz?" spýtala sa Iris.

,,Riadiaca miestnosť je táto kabínka. Vojsť doň môže každý. Ale s vychádzaním bude problém. Bez hesla sa odtiaľ výjsť nedá." povedal Doktor.

,,Idem dovnútra." Jerry to zrejme hral ako hru.

,,Už odtiaľ nevídeš. Musím ísť ja. Vojdem, stlačím to tlačítko a vy ujdete."

Ana premýšľala. Doktor ich už toľkokrát zachránil...Zachránil veľa planét, o tom nepochybovala. A prečo by mal Doktor skončiť na Zemi? Nie. On zomrieť nemôže. Musí zachraňovať d´alšie planéty. On nezomrie. Nie dnes.

Doktor pomaly vykročil ku kabínke. Pomyslel si na Rose, Marthu, Donnu... A tiež na River Song. Už ju zrejme nestretne. Potom sa okolo neho mihla Ana.

,,Kam ideš?" spýtal sa jej, hoci to tušil.

,,Dovnútra." Ana sa na neho usmiala.

,,To nemôžeš!" zvrieskol na ňu.

,,Môžem. Vieš Doktor, veľa som premýšľala. Ty dnes nezachrániš Zem. Budem to ja. Hrdinský koniec, nie?"

,,Ty to nechápeš!" Doktor zúril.

,,Chápem to až priveľmi dobre. Vtom je ten problém." usmiala sa na neho. Doktor si všimol, že plače. Aj on plakal. Ana si nevybrala správnu cestu. Mohol s ňou cestovať. Ukazovať jej svety. Už by nebol sám...

,,Prosím."

,,Nepočujem ťa."

Bolo to ako v spomalenom filme. Ana vošla do kabínky a stlačila tlačítko. Ozvala sa siréna a všade blikalo červené svetlo.

,,Bežte!" zakričal na všetkých. ,,bežte, preboha!"

Doktor znova bežal. Tak sa uňho všetko začínalo aj končilo- behom. Všetko končí. Doktor nemal rád konce. No vedel že všetko musí končiť. Pieseň slávika, cesta rieky a aj život človeka. Ked´ boli asi dvadsať mestrov od budovy, vybuchla. Všetci sa prikrčili, no on spomalil a neohrozene kráčal. Preletel nad nimi vrtuľník. Bol v ňom Master. Kto iný? On sa zo všetkého dostal. On tiež, ale sám.

,,Už musím ísť." povedal Jerrymu, Bobovi a Iris.

,,To je škoda. Nezostaneš aspoň na chvíľu?"

,,Nie. Nemôžem ju nechať čakať." Doktor pozrel na TARDIS.

Nečakal na pozdrav a vošiel do TARDIS.
Potom Doktor zavrel dvere TARDIS, a zviezol sa na zem. Znova zachránená planéta. Ibaže tentoraz ju nezachránil on. Smutne sa pozrel na TARDIS.

,,Tak zase len my dvaja."
 

 

 

 

 

 
 

2 people judged this article.

Comments

1 Ana Syringa Ana Syringa | Email | Web | 7. august 2013 at 12:06 | React

Master bol úžasný! Skvele vykreslený... a tá paralela s 1. kapitolou ("Nepočujem ťa") - to bolo úžasné! A ten koniec. Mohla som počuť, ako sa Doktorovi zlomili srdcia. Prekrásna posledná veta. Bola to naozaj úžasná práca. Snáď sa tu objaví ešte nejaká tvoja poviedka. :)

2 Simona Gray Simona Gray | 8. august 2013 at 5:52 | React

Že? Ja som skoro plakala :'(  a ten Master sa mi tiež strašne páčil ;) píše oveľa, oveľa lepšie, ako ja v jej veku...vlastne, jej fanfiction su lepšie ako moje ;) oú, a potesim ťa :) minule čosi klepala do počítača ;) chystá niečo ďalšie...;)

3 ClaraOswin ClaraOswin | 8. august 2013 at 8:22 | React

[1]: - Veru, veru píšem. Volá sa to Secrets, a prezradím ešte... Jaj, SPOILERY. Tak asi nič neprezradím. :D

4 Gréti Gréti | Web | 11. august 2013 at 15:15 | React

Myslím že k tomu niet čo dodať :D Jednoducho sa to číta úžasne :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement