VI. kapitola

21. september 2013 at 21:00 | Simona Gray
HI sweeties, táto kapitola je venovaná Gréti, za ten krásny komentár z minula :D Som rada, že sa ti to páči :D



VI. kapitola
Neočakávajte od ostatných veľké činy; snažte sa ich konať vy sami.
moja maličkosť

Keď sme dojedli, v byte zavládlo ticho. Paul nehovoril nič - domyslela som si, že je to kvôli jeho priateľke. Viac ju nespomenul a ja som nemala odvahu sa na ňu opýtať.
Bola som dosť empatická na to, aby som vedela, že táto téma mu spôsobuje bolesť, a že budelepšie s tým nezačínať.
Po tom, ako sme dojedli, vzal si nejakú hrubú knihu o psychológií a sadol si s ňou na gauč pri okne. Ja som si sadla na ten pred televízorom a ďalej som čítala knihu o Afrike.
Vonku sa už zotmelo a v byte bolo chladno - Paul si cez plecia prehodil deku zo sedačky a ja som si oblikela sveter.
"Páči sa ti tá kniha?" opýtal sa ma znedazdajky Paul.
Prekvapene som na neho pozrela - hľadel na mňa so smútkom v očiach.
"Áno, ja...ako dieťa som chcela ísť do Afriky ," odvetila som mu, a pri spomienke, ako som pri stole v kuchyni kreslila hrbaté ťavy mi po tvári preletel letmý úsmev.
"Joy...Joy mala tú knihu rada," povedal Paul zamyslene. Položil psychológiu vedľa seba a usadil sa tak, aby na mňa videl.
"Pozri, povedal som ti, ýe smieš ostať," vyhlásil," ale musíš prestať..."
Vedela som, že skôr či neskôr príde reč na túto tému.
"Nikdy som sa o to nepokúšala," pokrútila som hlavou.
"Ako dlho? " opýtal sa Paul.
Prekvapene som na neho pozrela.
"Čo ako dlho?" nechápala som.
Paul si povzdychol. "Ako dlho berieš drogy."
"Šesť rokov," odvetila som mu ticho.
Zamračil sa. "A máš..."
"Dvadsať," dokončila som za neho," ale začalo...začalo to už skôr...moja mama si našla frajera...po tom, ako zomrel môj otec...po tom, ako ho zastrelili! "
Cítila som, že mi po lícach stekajú slzy. Boleo to. Bolelo to, keď som na to myslela a bolelo to, keď som o tom hovorila. Ale cítila som, že slzy odplavujú tú bolesť preč. Ani som nevedela ako a vyrozprávala som Paulovi celý svoj príbeh, taký, aký je, bez príkras. Niť som neprikrášlila, niť som nezamlčala. Jednoducho som hovorila. A Paul ma po celý čas počúval, ani raz ma neprerušil.
Dal mi balík vreckoviek a počkal, kým som doplakala. Musela som vyzerať hrozne - červený noc, oči, zmáčané líca.
"Nemyslím, že by som mala silu prestať..." povedala som ticho.
"Zvládneš to," povedal Paul pokojne, " ja ti s tým pomôžem."
Hovoril to s takým pokojom a presvedčením, že som mu nakoniec uverila. Uverila som, že skutočne môže existovať aj život bez drôg, nie na dne. A povedala som si, že skončím.

Na noc mi Paul ponúkol svoju posteľ, ale ja som ju odmietla, tak mi ustlal na pohovke. Bola som mu vďačná. Bol po dlhom čase prvý človek,. ktorý sa ku mne správal slušne.
"Kde vlastne pracuješ?" opýtala som sa ho večer.
"Po večeroch robím čašníka v jednej reštaurácií," odvetil mi, "je to rodinný podnik jedného známeho." Uškrnul sa.
Veľmi som ho nevnímala. Išiel na mňa absťák.
Keď sa za Paulom zatvorili dvere spálne, mala som pocit, že som na dne nejakej hlbokej studne - akoby boli okolo mňa šmykľavé steny, ktorých sa nedá zachytiť a ja stále padám dole. A akoby bol paul jediný, kto mi hodí lano a pomôže mi vyliezť.
Zhasla som a zakrútila sa do diek. Chcela som spať - ale nešlo to. Ckcela som drogu.
Vstala som a potme som začala šmátrať v mojej taške. Mala som tam mať ešte dve dávky. Nenašla som ich.
Paul!
Prišlo mi zle, na vracanie. Bežala som na záchod.
"Robyn..."
Paul prišiel ticho, nezaregistrovala som jeho príchod. Ako dlho tam už stál? Ako dlho pozoroval moje trápenie?
Podarilo sa mi prejsť k umývadlu. Vypláchla som si ústa.
"Vzal si mi drogy," povedala som mu vyčítavo. Na čelo sa mi lepila mokrá ofina a v ústach som mala kyslastú pachuť.
"Inak to nešlo." Nebolo to ospravedlnenie, bolo to konštatovanie faktu. "Choď si ľahnúť."
"Potrebujem to..."zakvílila som, ale šla som do obývačky. Zakrútila som sa do deky a schúlila som sa na pohovke - ale aj tak mnou lomcovala triaška.
Paul niečo robil v kuchyni. Zatvorila som oči a počúvala,ako buchoce skrinkami, ako púšťa vodu...ako mu pod nohami vŕzga drevená podlaha.
Premýšľala som o ňom. Musela to byť veľká rana, keď jeho priateľka zomrela. Keď má v byte ešte stále jej veci...Čo sa jej asi stalo? Možno autonehoda.
Rýchlo som strácala niť myšlienok a v hlave sa mi rýchlo striedali obrazy. Akoby sa mi premietal môj život.
Spomínala som na mamu, na to, aký bol jej úsmev predtým, ako začala piť. Keď ma ako malú ukladala na spánok, vždy ma pobozkala na čelo. Používala takú peknú voňavku. Takú jemnú, nevtieravú. Voňala ako krajina po daždi.
Ani som si neuvedomila, že Paul si sadol ku mne. Napravil mi deku a položil mi ruku na čelo.
"Robyn?" oslovil ma. Neozývala som sa.
Paul si povzdychol. "Viem, že nespíš," povedal mi.
Otvorila som oči a pozrela naňho. Bol strapatý a vyzeral unavene, pod očami mal kruhy. Oblečené mal vyblednuté tričko, ktoré na ňom viselo a akésy tmavozelené nohavice. V ruke držal šálku, z ktorej sa paril - podával mi ju.
"Vypi to, " prikázal mi.
Posadila som sa a poslúchla som ho. Napila som sa. Bol to horúci bylinkový čaj. Bol horký a pripomenul mi, ako pri mne mama sedávala, keď som mala chrípku. Ibaže teraz vedľa mňa sedel Paul.
Zostal pri mne celú noc - no ja som takmer nespala. Veľmi som si neuvedomovala, čo robím - myslím, že som kričala na Paula, aby mi dal moje drogy, vrhala som sa k dverám. Nechcem na to spomínať.
Neviem, kedy som zaspala. Viem len to, že Paul bol stále pri mne.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Gréti Gréti | Web | 24. september 2013 at 15:46 | React

Ooo, venovanie :333
Po pravde, psychológov zo srdca nenávidím a jednoducho ich nedokážem zniesť, ale Paul je výnimka :333
K príbehu ako samotnému naozaj nemám čo dodať :D Celé to vyzerá tak ako to má byť :) Pri čítaní mám pocit akoby to bolo skutočné, akoby sa všetko naozaj stalo. Som rada že pri čítaní tohoto príbehu nemám pocit akoby som čítala scénár k nejakej priblblej telenovele (ako to už občas býva :D) :D
Úžasné :333

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement