5) Napíšte najdesivejšiu vec, akú zvládnete

31. october 2013 at 10:46 | Simona Gray |  Six days Horror Challenge
Fajn, nie som práve Edgar Allan Poe, ale za pokus to stojí, nie?



Je tma a ona sama kráča po tmavom lese. Dych sa jej pred očami zráža na paru, taká je zima. Prsty ju oziabajú a začína ľutovať, že nedovolila Johnovi, aby ju odviezol domov. Ale ona bola naňho nahnevaná a keby mu to dovolila, znamenalo by to, že sa vzdáva, nie? A ona je silná žena.
A preto, že je silná žena teraz kráča po lese, sama, po tme. 31. októbra. V noc, keď padá závoj medzi svetmi.
Strasie ju. Od strachu? Uvedomuje si, že sa tam zozimilo. Áno, aj dovtedy tam bola zima, ale teraz....je ešte chladnejšie.
Z minúty na minútu.
Odrazu....Odrazu nemôže dýchať !!!
Dusí sa !!!
Ruka jej inštinktívne vyletí ku krku, ale uvedomí si, že ňou nepohla.
Chce urobiť krok, ale jej telo ju neposlúcha.
Jej telo už viac nie je jej.
Je myseľ cíti prítomnosť niekoho ďalšieho. Niekto je v jej tele a ju tam dusí, utláča, do najzadnejšieho kútika!!!!
POkúsi sa bojovať, ale ani nevie, ako.
A vtedy sa v jej hlave ozval hlas. "Cítim,ako sa tam vrtíš....upokoj sa...spolu urobíme také veci!"
Ten hlas je silný. znie v jej hlave, búši v nej.
"Vypadni!" vykríkla, hoci tým výkrikom bola len slabá myšlienka.
"nie, nie nie," pokračoval ten hlas a tá vec, čo bola tam vnútri s ňou ovládala jej telo. Zvrtla sa a začala kráčať späť, von z lesa.
"Napravíme to, Jane, nedovolíš predsa, aby ťa John ponižoval!" hovorila tá bytosť, zatiaľ čo ju nútila kráčať. Krok, krok, krok, krok.
Pravá noha,ľavá noha.
A bytosť sa jej prehrabávala v mysli.
Bytosť videla jej myšlienky.
Bytosť stupňovala jej hnev na Johna.
Bytosť jej do mysle vysielala obrazy.
Len zovrieť ruky....a kosti prasknú....a dych zaviazne....a smrť nastane....
NIE!
"Ale áno, Jane, ty to chceš, je to tam, v tvojej hlave, v tvojom podvedomí....ja som to len vytiahla na povrch...." povedala bytosť jej ústami, prinútila jej pery, aby sa skrivili do krutého úsmevu. Vybrala z vlasov gumičku, koketne ich rozstrapatila.
Už sa blížili k Johnovmu domu.
Prečo ho len nenechala, aby ju zaviezol?!
Zlý duch v jej tele sa strašlivo rozosmial.
Jane cítila jeho radosť, jeho potešenie z toho, čo ide robiť.
Bola to zlá, zvrátená bytosť. Zlý duch, ktorý dostal šancu zmocniť sa jej, keď len v tú jednu noc padol závoj. V tú noc, keď by mali radšej všetci zostať doma, lebo okolo ich obydlí prechádzajú démoni a duchovia, upíri a bosorky.
Už boli pri dome.
Zlý duch ju prinútil, aby sa milo usmiala. Prinútil ju zdvihnúť ruku a zazvoniť. Prinútil ju čakať, kým jej John neotvoril. Cítila jeho krutý, posmešný úsmev, keď klamal Johnovi, keď hovoril cez jej ústa, že sa naňho nehnevá a že chce uňho prespať. lebo sa bojí ísť cez les.
Ten výsmech bol ešte krutší, keď ju John pobozkal na líce.
Prinútil ju ísť za Johnom do domu, hoci najradšej by utiekla, lebo vedela, čo ju prinúti urobiť, vedela, že nemá silu, aby tomu zabránila.
Do kuchyne. John zamieril do kuchyne a duch ju prinútil nasledovať.
Nie. Nie kuchyňa.
Prosím...
John sa otočil chrbtom, niečo vyberal zo skrinky. Keď sa otočil, zlý duch prinútil jej ruky, aby sa natiahli. Prinútil jej ruky, aby zovreli.
Johnove oči boli plné hrôzy. Keď mu v hrdle zaviazol dych a márne lapal po kyslíku.
A Jane si zrazu uvedomila, že je spokojná. Keď jej v rukách vyhasol život. Áno, áno, zaslúžil si to....áno....
Už bol mŕtvy.
Sadla si na stôl, apaticky. Uvedomila si skutočnosť. Zlý duch ju opustil, keď sa po Johnovi načiahla.
Mal pravdu. Ona to chcela.
Jej podvedomie to chcela.
On tomu len dal priebeh.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement