Gallifrey falls no more

24. november 2013 at 18:20 | Simona Gray |  doctor who
Vážení, práve som skončila s výročným špeciálom...a hoci tam bol šťastný koniec, jeden z najšťastnejších koncov v Doktorovi, aj tak ma to zanechalo v slzách, feels are riping my heart alive, and I can´t help it....
Bolo to úžasné.


Gallifrey nezhorela. Gallifrey bola zachránená v malom , vreckovom vesmíre, každý moment zamrazený v čase, majú nádej...Všetky deti na Gallifrey, ktoré Doktor, ktorý ľutoval, spočítal, jednu noc, len aby to potom radšej zabudol, lebo to príliš bolelo...

Ach, Doktor. Celý život pracoval na záchrane Gallifrey, celých 1200 rokov, monoho životov, mnoho tvárí....Všetkých trinásť Doktorov....They saved Gallifrey...
It was simply fantastic!

No more nightmares, Doctor, no more, because Gallifrey wasn´t destroyed, you didn´t destroy Gallifrey, you saved it...
Päťdesiat rokov....a ja verím, že bude aj sto. Ak to nezabezpečí Moffat, tak ja.

Oh, a to dievča, z šálom Toma Bakera? Všimli ste si, že to sme boli my, fandom? Hrali sme v špeciály :D Aj my sme tvorili špeciál :D Koniec koncov - fanúšikovia tvoria každú jednu časť...

A každý svojou cestou. Hurt sa stretne s Rose. Ale s inou tvárou, s ušami, ktoré priťahujú pozornosť, mysliac si, že Gallifrey spálil...
A Desiaty ( Eleventh, actuallly. but for us, he will be Tenth. Forever) ten ešte nechce ísť. Ale jeho cesta ho vedie na Trenzalore....
A Jedenásty ? Má nový cieľ cesty. Našiel ho. Ale bojím sa, tak strašne sa bojím, že on ten cieľ nenájde, prerože nastáva Ticho a pád Jedenásteho sa blíži...

Ale to je budúcnosť. A dnes sme všetci šťastní, cítime sa nažive a snívame, veríme, vieme, že tam hore je Doktor...že cestuje vo svojej modrej búdke, priestorom a časom, naveky...
Dnes je to pre nás naveky.
Radšej sa presviedčame, že je to naveky.
Pretože nemáme radi konce.

Ale niektoré tváre, tie obľúbené, tie sa vrátia. A všetko zostáva, i napriek tomu, že všetko zomiera a mení sa na prach, všetko zostáva v podobe príbehu...rozprávky v našej hlave, v podobe snov, ktoré nikdy nevyblednú...A preto si hovoríme príbehy...aby sme nezabudli....
Because we don´t like endings.
zdroj obrázka : darkscrybe.deviantart.com
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Alethea Alethea | Web | 24. november 2013 at 20:27 | React

You know the sound the TARDIS makes? That wheezing, groaning. That sound brings hope wherever it goes. To anyone who hears it. Anyone, however lost.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement