Tretia kapitola

9. november 2013 at 13:47 | Simona Gray |  Fall of the Eleventh
Tak, posilnená vedomím, že na môj blog predsa len niekto chodí a číta moju fanfcition, pridávam pokračovanie Fall of the Eleventh (viete, že fall je v Amerike jeseň? Oni to majú tak optimisticky. Jeseň Jedenástky.)
PS: Here´s coming Captain Harkness :D


Jack sedel vo svojej kancelárií a popíjal kávu, sem-tam hodil pohľad na nefunkčný manipulátor časového víru na svojej ruke. Bolo skoro a nikto z jeho tímu ešte v Torchwoode nebol, ani Ianto.
A vtedy to zrazu začul.
Ten nádherný, úžasný zvuk. Ten najúžasnejší zvuk vo vesmíre, ktorý mohla vydávať len jediná vec. Teda, nie vec.
TARDIS.
Rýchlo vybehol z kancelárie do hlavnej miestnosti, odkiaľ sa ozývala tá úžasná symfónia.
Bola tam. Policajná telefónna búdka z päťdesiatych rokov minulého storočia. Jediná policajná búdka schopná cestovať skrz priestor a čas. Tá najmodrejšia modrá.
Dvere TARDIS sa náhle otvorili a vyšiel z nich....
...nie Doktor.
Jack zostal stáť a prekvapene pozeral na červenovlásku, ktorá stála vo dverách TARDIS. Zvedavo sa obzerala a vyzerala troška stratene.
Je možné, že by Doktor zregeneroval do ženy? pomyslel si Jack ,mohlo by to mať mnoho rôznych výhod...
"Doktor?" povedal nahlas, ale vtedy sa za ňou ukázala niekto ďalší. Vysoký, mladá muž s krátkymi hnedými vlasmi a smiešnym nosom,
Toto bude Doktor. A tá červenovláska vedľa neho je ďalšia spoločníčka!
Chystal sa niečo povedať, už už otváral ústa, že sa jej predstaví, ale ona bola rýchlejšia. "Kto si?" opýtala sa.
"Kapitán Jack Harkness, teší ma," nestratil duchaprítomnosť šéf Torchwoodu a spravil pár krokov ku TARDIS, podávajúc červenovláske ruku. Ibaže ona ju neprijala .
"Poznáš Doktora?" opýtala sa a až vtedy si Jack všimol strach v jej očiach. A strach mal v očiach aj ten muž, o ktorom si pôvodne myslel, že je Doktor.
Ďočerta.
"Do čoho sa zas ten šialený mimozemšťan namočil?" opýtal sa.
***
"Takže jednoducho zmizol?" Jack sa napil kávy z pekného farebného hrnčeka, pozorne počúvajúc rozprávanie Pondovcov.
"Áno," odvetila mu Amy (Jack sa rozhodol, že im nejde kaziť manželstvo) ,"zmizol. A potom nás TARDIS vazala sem."
"Samozrejme, staré dievča ma pozná, cestoval som s ním," usmial sa Jack pri spomienke na staré časy," ešte stále nosí ten dlhý kabát?"
"Ehm, no, teraz vlastne preferuje motýlika," odpovedala Amy.
Nie. Doktor, ktorého poznal naposkedy, ten nemal rád motýliky. Takže to znamená, že znova zregeneroval. Chvíľu mal Jack pocit, akoby niekoho stratil, ale potom si pomyslel, že je to lepšie, akoby mal byť nadobro mŕtvy. Aj keď svojím spôsobom zomrel.
Jack sa postavil. "Poďme ho nájsť, nech je kdekoľvek."
***
Kovarianová mala svojský zmysel pre humor. Rodagei totižto zavrela do cely spolu s Doktorom a dala im dve čierne fixky.
Veľmi vtipná žena.
Doktor si z ich nevydareného pokusu o útek veľa nepamätal, vzhľadom k tomu, že bol vtedy stále pod vplyvom Rodageinej drogy, ale keď jej účinyk začali slabnúť a on mohol jasne premýšľať, došiel k záveru, že Rodagei nie je asi nekaá odborníčka na úteky. Keby tak mal svoj sonický šrobovák, dostal by ich preč z tej hlúpej cely...
....dostal by ich preč z tej hlúpej cely...
Uvedomil si, že v ruke drží fixku a na ľavom zápästí ma nakreslenú čiernu fixku, ktorú tam predtým celkom iste nemal.
Kým sa z tejto šlamastiky dostane, bude tak strašne pokrytý tými hlúpimi čiarkami, že ho ani River nespozná. Alebo bude úplne šialený. Časté, nedobrovoľné vymazávanie časových úsekov z krátkodobej pamäte zanechá svoju stopu.
Rodagei spala schúlená do klbka v kúte, v ruke tuho zvierala svoju fixku, akoby to bola tá povestná slamka, ktorej sa chytá topiaci.
V tejto chvíli to je tá slamka, pomyslel si Doktor, zabúdajúci sa slamky chytá.
Zaujímalo ho, ako dlho bola si mimo. Mal pocit, že celú večnosť. A cítil sa celkom odpočinutý, to bola ale novinka! Predtým ho Rodagei nikdy nenechala na pokoji dlhšie, ako pár hodín.
Zrejme zháňa novú psychopatku, zišlo mu na um a zrak mu zniva zablúdil k Rodagei. Mala na sebe len tenké čierne tričko a bolo tam dosť chladno. Dal si dole svoj tvídový kabát a zakryl ju.
Takže prežili dvaja. Dvaja poslední Páni Času.
Ale toto si myslel aj pri Vládcovi. Čo ak sa mýli? Čo ak sú tam vonku ešte ďalší, ktorým sa podarilo utiecť skaze Gallifrey?
POkrútil hlavou, aby zahnal tieto myšlienky. Pri úteku mu nepomôžu.
Rodagei sa pohla, zívla a pootvorila oči. Potom si zrejme uvedomila, kde je, pretože škaredo zanadávala v gallifrejčine.
Doktorovi padlo dobre počuť rodný jazyk z iných úst, ako zo svojich. I keď to neboli práve dvakrát slušné slová.
"Prekliata Kovarianová," povedala.
"Dobré ráno," pozdravil ju Doktor.
"Vidím, že sa ti vracia dobrá nálada," poznamenala Rodagei a zrazu uprene pozerala na svoje pravé zápästie. Fixku držala otvorenú v ľavej ruke.
Doktor v zlej predtuche pozrel na svoje ruky. Pribudli tri značky a on si na nič nespomínal. Rodagei bola biela ako stena.
Obaja tam zošalejú.
***
River Songová ležala na posteli vo svojej cele. Vonku, ako vždy, zúrila búrka, ale ona tam mala príjemne sucho a príjemne.
Doktor odišiel len pred pár minútami. Na zemi pri posteli ležali jej červené topánky na vysokom opätku, ktoré len pred chvíľou vyzula.
Vzal ju do Francúzska, do čias Ľudovíta XIV. Už dávno si tak neužila.
Och, Doktor.
Zatvorila oči a spokojne si povzdychla.
Ale hneď ju zabolelo srdce. Kedy ho znova uvidí? A keď ho uvidí, kde bude on? Bude to tento Doktor, ten, s ktorým pretancovala celú noc? (teda, nie, že by Doktor vedel tancovať).
A odrazu sa v kúte jej cely začala materializovať TARDIS.
Prekvapene sa posadila. Ale veď len pred chvíľkou odišiel!
Zišla z postele, postaviac sa pred TARDIS. A znepokojene si uvedomila, že sa niečo deje. TARDIS bola ... znepokojená.
Natiahla ruku ku dverám, že ich otvorí, ale tie sa otvorili skôr.
Ale nestál v nich Doktor.
***
"Čo myslíš, o čo jej vlastne ide?" spýtala sa Rodagei. Na rukách im pribudli ďalšie značky, hoci si vôbec nespomínali, že si ich nakreslili.
Nemali ani najmenší pojem o čase. Mohli tam byť rovnako niekoľko hodín, ako aj niekoľko dní. A Doktor nikdy nestrácal pojem o čase. A táto skutočnosť ho desila, hoci odmietal priznať si to.
"Možno z nás chce urobiť trosky, " poznamenal Doktor a vyskočil zo studenej zeme, na ktorej doteraz sedel. Už ho to skutočne prestávalo baviť. Začal sa prechádzať po obvode ich cely, aby stŕpnutým nohám doprial aspoň trocha pohybu.
Keď tam bol predtý sám, bez Rodagei, nemal také časté výpadky v pamäti. Kovarianová sa očividne nahnevala.
Ale musel jej uznať, že to bol skvelý spôsob, ako niekoho dohnať do šialenstva. Zavrieť ho do cely, dať mu do ruky fixku a posielať źa ním tých mimozemšťanov, ktorí nápadne pripomínajú tie príbehy o Slendermanovi, a pamätáte si ich len vtedy, keď ich vidíte.
Z toho by celkom určite zošalel i sám Rassilon. Keby už nebol šialený dávno.
Odrazu ležal na zemi. Ako sa tam dostal? Len pred chvíľou sa precádzal po cele a potom....
A zrazu ležal na zemi.
Pri Rassilonovi. Už to vážne začína byť desivé.
Posadil sa a uvedomil si, že ho neskutočne bolia rebrá.
"Doktor!" vykríkla Rodagei a vrhla sa k nemu. Všimol si, že vlasy má strapatejšie a pod očami má kruhy. Keď ju videl naposledy, celkom určite takto ešte nevyzerala.
"Čo sa stalo?" opýtal sa, i keď odpoveď tušil. A ani zamak sa mu nepáčila.
"Zrazu si bol preč a ja som si nepamätala, kedy si zmizol ," asi prišli a vzali ťa preč. Ale odvtedy neprišli. Teda....nepribudli minijaké ďalšie značky. Na čo si pamätáš?"
"Prechádzal som sa po cele," odetil jej uvedomil si, aký unavený sa cíti. Je to zlé. Je to horšie, ako si myslí. A Rodagei mu to len potvrdila.
"Prešli dva dni, Doktor," povedala vážne, " je mi to ľúto....
***
"TARDIS vás vzala ku mne, lebo chce, aby som pomohla," povedala River, keď jej Pondovci rozpovedali, čo sa stalo. Doktor. To sa naňho tak podobalo. Jej manžel sa zas dostal do problémov, z ktorých ho ona musí vyťahovať.
"A vieš ju riadiť?" opýtal sa jej ten sexi chlap v kabáte z druhej svetovej. Predstavil sa jej ako Jack Harkness. Kapitán. Uh..Škoda, že je už vydatá.
"Samozrejme, fešák," odvetila mu, " a na rozdiel od Doktora, vždy pristanem tam, kde chcem. A nehádže to tak." Obdarila ho úsmevom.
"River, prestaň flirtovať," zvolala Amy. Bála sa o svojho otrhaného Doktora. Bála sa o neho viac, ako by bola priznala.
"Je to stroj času, zabudla si?" pripomenula jej jej dcéra," mohla by som celkom zabrániť jeho zmiznutiu, keby to neviedlo k paradoxu, ktorý by zničil vesmír..."
River začala prechádzať okolo riadiacej konzoly, posúvala rôzne páčky, stláčala gombíky, Neposkakovala okolo nej s takou hyperaktivitou ako Doktor.
"A sme tu," poznamenala po chvíli ," tá vaša zamrznutá planéta."
"Čo?" čudoval sa Jack," ale čo to hádzanie a ten zvuk?"
"ten zvuk to nemá vydávať, fešák, to len môj drahý manžel necháva zaťažené brzdy," odvetila mu, " už som mu to povedala, ale on si stále myslí, že vie TARDIS riadiť lepšie ako ja..." River prešla k dverám a otvorila ich. Mala pravdu. Boli na tej planéte.
"Tak poďme, " kývla im a vystúpila z bezpečia TARDIS ," poďme zachrániť môjo manžela."
 

2 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement