Zámena manželov podľa Bohyne času

27. december 2013 at 12:36 | Simona Gray |  viebrimač
Počuli ste už o náboženstve Viebrimač? Nie? Hanba vám! Hanba vašej rodine! Hanba vašej krave! :D http://kronika-viebrimac.blogspot.sk/ No, tak Bohyňa fandomu a irónie mi uniesla manžela. Ja, celá nažhavená, som sa rozhodla, že sa jej pomstím. Ibaže...to nedopadlo podľa mojich predstáv...a Loki nedostane večeru.


Keď sa bohyňa času zobudila a jej manžel bol preč, zostala zmätená. Potom sa strašne vydesila, pretože na nočnom stolíku uvidela hrubú knihu o architektonike a využití piecok na chleba, ktorú im kedysi darovala Stvoriteľka k výročiu, ale z pochopiteľných dôvodov ju držali na samom vrchu vysokej police pri dverách.
Loki by tú knihu nikdy dobrovoľne nečítal, preto zostalo len jediné vysvetlenie, ako sa tam dostala.
Niekto ju použil ako zbraň.

Niekto niečo spravil jej manželovi. Lokimu. Niekto niečo spravil jej Lokimu!!!
Zo zdesenia sa stal hnev a Gray nechala čas zostávajúci do rána pretiecť v zlomku niekoľkých sekúnd. Mesiac zmizol, hviezdy tiež. Nahradilo ich slnko.
"Je načase ísť sa pozrieť na Olymp," pomyslela si a pohľadom zablúdila k perináku, kde pod teplými prikrívkami na zimu odpočívala zbierka kostier (boli síce plastové, ale nikto o tom nevedel. Strach a rešpekt vzbudzovali aj tak).
V nasledujúcom momente už stála na balkóne pred Stvoriteľkou a trochu nervózne vyzerajúcou bohyňou fandomu. Nestrácala čas a energicky k nim vykročila.
"Loki! Loki zmizol!" kričala už z diaľky.
"Určite šiel kdesi na prechádzku," mávla rukou ryšavá bohyňa, ale Gray si všimla, že urobila krok dozadu.
"Ak! Ak mu niekto ublížil...ak sa ho niekto dotkol...pridám ho do svojej zbierky kostier v perináku!" Ani nestihla svoje slová dokončiť a bohyňa fandomu bola preč.
Rozhnevaná Gray sa otočila k osobe, ktorá sa od konfliktu chcela dištancovať a dosť neúspešne sa snažila splynúť s mahagónovým stromom.
"Ty!" zvolala bohyňa času a ukázala prstom na Eruvére, nebezpečne sa približujúc," kde je môj manžel?!"
Stvoriteľka mala neblahé tušenie, že vie, kde je Loki. Teda, nevedela presne miesto, ale mala teóriu, čo sa s ním mohla stať. Ale rozhodla sa nezasahovať. Kým sa nevraždia, všetko je v poriadku. A okrem toho, aj ona bola zvedavá na výsledok experimentu bohyne irónie.
Tak len dúfala, že Gray nespraví nič závažné a že keď bude mať svoju druhú polovičku späť, vráti sa s ním do svojho dreveného domčeka na pláži a bude ďalej zanovito presviedčať kaktusy, aby jej rástli v tom studenom a vlhkom prostredí.
"Odkiaľ to mám vedieť?" ohradila sa Stvoriteľka po chvíli ticha," asi si mu zle varila, tak odišiel."
"Fajn...tak si ho nájdem sama!" vykríkla bohyňa času a vyparila sa.

V pekle bolo horúco a dusno. Rozliehal sa tam krik duší mučených pomocou obávanej piecky na chleba. Bohyňa času skutočne neznášala to teplo. Ale potrebovala pomoc. Síce nemala ani šajnu, čo chce vlastne robiť....ale premýšľala za pochodu.
Vedela, že v Lokiho zmiznutí ma prsty bohyńa irónie. Prečo inak by tak náhle zmizla? Nechápala, prečo to urobila...vždy si spolu veľmi dobre rozumeli. A Gray jej dokonca na narodeniny dala draka (ale to, že ten drak ušiel a vypálil smrteľníkom celú dedinu, to nebolo dôležité).
Ale predpokladala, že únos Lokiho bol zreme len ďallší šialený nápad jej a jej manžela a keby uniesla niekoho iného, možno by sa zasmiala. Ale išlo o Lokiho.
Musela si zohnať posilu. Preto šla do Pekla. Za odborníčkou na pomstu.
Za samotnou Magley, kráľovnou pekla, a jej manželom, kniežaťom temnôt.

Párik pristihla v trónnej sieni. Magley sedela vo vsokom kresle a s nezáujmom pozerala na niekoľko zatratencov pred sebou, ktorých mala súdiť.
"Piecka na chleba," povedala po chvíli tónom, akoby hovorila o tom, čo si dá na raňajky. Nešťastníci pred ňou sa roztriasli a kričali, ke´d ich stráže odvádzali preč. Jej manžel stál vedľa tónu a zbožne ju sledoval.
Gray vystúpila spoza stáží a zakašĺala, aby upútala kráľovninu pozornosť. Tá na ňu dosť prekvapene pozrela.
"Och...Gray!" zvolala," čo tu robíš?" Magley neskrývala prekvapenie a gray sa jej nečudovala. Nebola tam už niekoľko stoviek rokov.
Ale mala na to ospravedlnenie ! Musela dávať pozor na čas, a ...s Lokim si možno o pár desiatok rokov predĺžili medové týždne.
"Potrebujem tvoju pomoc," odvetila jej bohyňa času, urobiac pár krokov pre Magley.
"Takže pomoc...." Magley si nonštalantne prehodila nohu cez nohu, " s čím?"
"Bohyňa fandomu...ona...uniesla mi manžela!" dostala zo seba Gray trochu plačlivo.
"Lokiho?" spozornela Magley," toho, čo vyzerá ako ten Brit v Stvoriteľkinom háreme?"
"No...hej," priznala Gray," tak pomôžeš mi?"
"Uškvarím ju v piecke na chleba, ak chceš," žmurkla kráľovná pekla," ale nič nie je zadarmo. Poďme sa baviť o cene!"
"Nemusíš jej ublížiť," schladila ju drobná bohyňa," stačí, keď mi pomôžeš dostať späť Lokiho. Mne ho nevráti. A čo by s chcela?"
"Hm...čo ponúkaš?"
Gray sa zamyslela. Náhadou vedela, že čo sa týka Britov, tak kráľovná Pekla je takmer rovnaký fanatik ako Stvoriteľka.
"Čo by si povedala, keby som ti na týždeň vybavila Hiddlestona do Pekla?" navrhla.
"Mesiac," upresnila Magley, ignorujúc zronený pohľad kniežaťa temnôt," plus ešte jednu službičku, ktorú si vyberiem, kedy budem chvieť. A teraz poďme!"
Magley vstala z kresla a výnimočne prenechala žezlo moci, ktoré nápadne pripomínalo metlu, svojmu manželovi.
***
"A viešvôbec, kde je?" spýtala sa Magley, keď opustili horúčavy Pekla a Gray sa mohla konečne nadýchnuť studeného vzduchu.
"No...nie som si istá," prehovorila Bohyňa času," ale povráva sa, že Bohyňa fandomu a irónie ma tajnú sopku. Ale nikto nevie, kde je. Ani samotná Stvoriteľka."
"Ako môže byť sopka tajná?" nadvihla obočie kráľovná pekla a pohrávala sa s plamienkom vo svojej ruke," sopky bývajú....veď vieš...veĺké. Ver mi. Som kráľovná pekla. Divergentné okraje platní a konvergentné okraje platní spôsobujú, že vnútroplatňový vulkanizmus..."
"Ticho, mám hippopotomanstrosesquippodaliophopiu," skočila jej drzo do reči bohyňa času. "Strach z dlhých slov," dodala pri pohľade na nechápavý výraz v Magleynej tvári.
"Fajn, podme zachániť Lokiho, až už mám Hiddlestona. Ona ti vzala manžela, tak ho vezmeme aj my jej. Zámena manželov. Eheheheh!" kráľovná pekla sa diabolsky rozosmiala.
***
Kráľovná pekla a bohyňa času sa ako zlodejky zakrádali smerom k obydliu bohyni fandomu a irónie, rovnako ako sa predtým Ebony so svojím manželom zakrádala k domu Gray, pod zámienkou uniesť jej manžela.
Xanta našli až podozrivo rýchlo.Opieral sa o stenu bohyhinho domu, akoby na nich čakal.
"Budem hádať," poznamenal temný elf so širokým úsmevom na tvári," hľadáš Lokiho?"
"Neviem, čo je na tom také vtipné," zamrmlala Gray.
"No....pre mňa to je celkom vtipné," temný elf sa neprestával usmievať," vieš...Ebony...chcela skúsiť istý....experiment..."
"Na mojom manželovi ?! " zhrozila sa Gray.
"Nechaj ma dokončiť! My..hm...opili sme šedého elfa.A Ebony dostala bláznivý nápad.."
"Aký?" skočila mu hyperkatívna bohyňa znova do reči.
"Keď zavrieš na päť minút ústa, tak sa to možno aj dozvieš!"rozčuľoval sa Xant, " Lokilas."
"Lokilas?" zopakovala bohyňa.
"Lokilas," prikývol Xant vážne.
Kráľovná pekla dostala potrebu niečo povedať, tak nadvihla obočie a vážnym hlasom povedala:" Lokilas..."
"Loki....las..." bohyni času to konečne docvaklo," kde je? Nech ju môžem zaškrtiť!"
"To stačí, kľudni svoje emócie," zamiešala sa do toho kráľovná pekla a otočila sa ku Xantovi," ty. Ideš s nami."
"A načo?"
"Vymeníme ťa za Lo...Lokilasa!" kráľovnej pekla sa na tvári zjavil škodoradostný úsmev.
Zrazu sa ozvalo tiché "puf!" a za Gray sa objavila bohyňa irónie, v ruke držiac nejakú hrubú knihu a skôr, než sa bohyňa času stačila spamätať, už ležala na zemi.
"Vďaka, Ebony," poznamenala kráľovná pekla," teraz nedostanem Hiddlestona. Srdečná vďaka, vážne." A obrátila sa na odchod, zanechajúc bohyňu času jej osudu.
"Hej...a nemôže to nejako ovplyviť čas, keď je mimo?" opýtal sa Xant trochu ustarane, keď si cez plece prehadzoval bezvedomú bohyňu, rovnako ako predtým jej manžela.
"Ale, prosím ťa," mávla rukou jeho žena," ľudia len budú mať viac času. Budú radi!"
Dovolím si poznamenať, že tých pár nešťastlivcov, ktorí v tej chvíli sedeli v bielej miestnosti na Zemi, nervózne sedujúc hodiny na stene, ktoré zrazu akoby zastali, veľmi rado nebolo. A už vôbec nie, keď sa spoza zavretých dverí ozývalo vŕtanie a tlmené stony.
"Tak kam ju vzmeme?"
"Do sopky, kde inde."
"Bude na teba nahnevaná."
"Pochopí to."
***
Bohyňa času sa prebrala na prekvapený výkrik, keď dopadla na zem. Otvorila oči a pošúchala si ich. Bolela ju hlava.
A potom si spomenula.
Pred ňou stála Ebony s jej manželom a spokojne sa usmievala na niečo za bohyniným chrbtom.
"Ešte chvíľa, a bol by Lokilas," poznamenala spokojne.
"Bolo tu teplo!" zakričal urazene Loki.
Gray sa so zlým pocitom otočila.
"Loki...!" vykrá´íkla pri pohľade na svojho polonahého manžela v spoločnosti blonďavého elfa. Zodvihla sa zo zeme a urobila pár krokov k nemu. "Teraz si ma nahneval. Myslela som, že po tom poslednom raze si sa poučil !! Čo bude ďalšie?! Kôň?!"
Ebony potlačila uchechtnutie. Loki previnilo hľadel do zeme, Legolas sa tváril, že by radšej niekde v Stredozemi zabíjal ohyzdov.
"Loki, obleč sa," nakázala mu Gray," ideme domov."
A bohyňa fandomu a irónie sa musela opierať o svojho manžela, aby sa neudusila smiechom.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement