Ako si bohyňa času našla manžela

22. january 2014 at 17:19 | Simona Gray |  viebrimač
Áa, ďalší kúsok do Viebrimaču :D


Gray sedela na pohovke pred kozubom, v rukách zvierala šálku horúceho čaju. Zdanlivo duchom neprítomne hľadela do ohňa, ktorý sa jej odrážal v očiach a vytváral tak dosť desivý dojem. Vedľa nej bol pohodlne usadený jej manžel a nerušene si čítal jednu z kníh, ktoré si priniesli z Midgardu.
Heheh. Boli to Hry o život. Bohyňa času sa uškrnula. Ešte v ten večer jej bude nariekať na pleci.
Gray skutočne nechápala, ako prežívala dlhé večery bez neho. Pretože kedysi tam Loki nebol.
***
Bola hviezdnatá noc a bohyňa času sa vracala z návštevy Ebony a Xanta. Bola stratená vo vlastných myšlienkach (čo znamená, že po celom vesmíre sa opäť raz vyskytovali šialené časové anomálie).
Pozorovala auroru borealis nad svojím domom a dumala nad tým, ako môže odpoveď na každú otázku života znieť 42, keď zrazu začula z hustých kríkov vedľa chodníka nahnevané "pri Iggdrasile, čo je toto za šialené miesto?"
Gray zastala a zvedavo spravila drobný krôčik ku kríkom. Boli to veľmi veľké kríky, takmer zakrslé stromy, a ich konáre boli porastené nepríjemnými pichliačmi. Patrili do Svtoriteľkinej zbierky najrozmanitejších experimentov (z ktorých väčšina dopadla úplne katastrofálne) a zopár ich mala v pekle aj Magley. Lemovali zatratencom cestičku a prievozník ich pravidelne zastrihával.
"Do Helheimu aj s týmito patetickými konármi!!!" ozval sa znova nahnevane znejúci mužský hlas. Nasledoval ho zvuk pukotania konárikov a hlasité "au!"
"Ech...haló?" Gray sa akosi nezmohla na múdrejšie slová. Zostala stáť pár krokov pred vysokým múrom z pichľavých konárov a lístia.
"Čo je toto za mágiu?" vyšiel z toho tŕnistého pekla zdanlivo nikomu nepatriaci hlas.
"No...to sú Stvoriteľkine vražedné kríky...alebo stromy...vyberte si!" odvetila mu Gray a z koženého opaska si odopla malý strieborný mečík. Volala ho Žihadlo a jeho čepeľ sa dokázala prerezať hocičím, akoby rezala do masla.
"Čo?!"
"Moment..." Gray odvážne preťala pár tenších konárov a presekala si cestu k nešťastníkovi, ktorý sa stal ich obeťou. Skutočne ale nechápala, ako sa tam ten muž mohol dostať....a čo vlastne robil na ich ostrove?! Žili tam len oni štyria, Gray, bohyňa normálnosti, Ebony a Xant.
"Och...." Gray prekvapene pozerala dohora na cudzinca pred sebou. Dohora, pretože bol oveľa vyšší ako ona (ale kto už nebol....). Vyzeral strašne komicky. V strapatých čiernych vlasoch mal zamotané vetvičky, na tvári mal tenučké škrabance a oblečenie tiež nebolo v najlepšom stave.
Gray sa začala smiať. Ale strašne. Hystericky. Ten muž vyzeral ako Tom zo Stvoriteľkinho háremu. Musí mu to nabudúce povedať.
Zatiaľ, čo sa bohyňa času takmer váľala po zemi, cudzinec ju zmätene pozoroval. Očividne ešte nikdy nikoho nevidel sa tak smiať.
"Čo je ti také vtipné, ty patetické smrteľníčka?!" zvolal ten muž, " som Loki z Asgardu. Na kolená!"
Gray začala pomaly lapať dych a pozviechala sa, ale aj tak z nej ešte sem-tam vyšiel chichot. "Čo?" opýtala sa a z kútikov očí si utrela slzy.
Toho chlapa jej otázka zmiatla. "Povedal som, na kolená, smrteľníčka!"
To nemal hovoriť. Bohyňa času sa znova rozosmiala. "Že....že...že smrteľníčka!" dostala zo seba, "ty si ďalší Stvoriteľkin výtvor? Ak hej, konečne sa jej niečo takmer podarilo!"
"Mlč!" vykríkol ten muž a dlane mu začali žiariť zeleným svetlom, "neviem, kto je tá tvoja Svoriteľka! Povedz mi, žena: som na Midgarde?"
Gray si povedala, že je načase tváriť sa seriózne. Ale aj tak jej mykalo kútikmi úst. Že smrteľníčka! A že na kolená! Zas jej nikto neuverí....
"Nie, nie si na nijakom Midgarde. Si na ostrove bohov. Neďaleko je Stvoriteľkin Olymp. Asi ťa už videla. Vždy všetko pozoruje z balkóna...ale nie všetko vníma...." vysvetľovala mu Gray , "a...ako si sa sem dostal? Myslím do tých prekliatych stromo-kríkov. A ako sa voláš?"
"Som Loki. Z Asgardu. Už som to hovoril!"
"To som sa smiala. Ušlo mi to," zazubila sa Gray, "och, hovoril si Asgard? Nie je to....nie je to zo severskej mytológie?"
"No....asi hej..." odvetil jej čiernovlasý muž a zrazu vyzeral trošku zmätene a stratene. Gray jej ho prišlo ĺúto. Takmer každý, kto sa stretol s nejakým bohom viebrimaču vyzeral zmätene a stratene. A dosť často aj zdesene.
Chytila ho za ruku a potiahla. "Poď, pôjdeme ku mne domov. Tam mi všetko porozprávaš a vyberieš si z vlasov tú....vec...."
***
Loki frustrovane zavrel knihu, ktorú jeho manželka našla v jednom z midgardských obchodov a utrel si slzu, ktorá mu stekala po líci. Ako mohli zabiť to malé dievčatko ?! Pri Odinovi, tie svine zo Sídla by si zaslúžili, aby im tam s Gray napochodovali a urobili im tam bordel. A vzali by aj Ebony a Xanta.

Jeho žena stále pozerala do ohňa, ktorého plamene jej osvetľovali tvár. Usmievala sa nadniečím, čo sa jej preháňalo hlavou. Spomenul si na ich prvé stretnutie. Ehehehehe. Taký prvý dojem môže zanechať len ona. A potom ho odtiahla do svojho domu plného mačiek, vystrihla mu z vlasov ten blbý konár (skôr, ako stihol akokoľvek namietať) a potom....a potom tam zostal.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Dreaming Witch Dreaming Witch | Web | 23. january 2014 at 15:23 | React

Jéé, to je skvelé :)

2 Simona Gray Simona Gray | 23. january 2014 at 18:29 | React

ďakujem :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement