Prekliata Krv, Súmrak Bohov, VI. kapitola 1/2

28. january 2014 at 18:32 | Simona Gray |  Prekliata krv
Zdravíčko, po dlhom čase som sa dokopala k Prekliatej krvi a tu ju máte :D Dúfam, že sa vám bude táto kapitola páčiť, zase je rozdelená na dve časti....táto prvá je viac orintovaná na Lokiho, Sigyn a Hel :D By the way, kto má rád Hel? :D


VI. kapitola
"No wealth, no ruin, no silver ,no gold
Nothing satisfies me
But your soul
Oh, Death, well, I am Death
No one can excel
I´ll open the door to
Heaven or Hell..."
Jen Titus, Oh Death
"Ahoj oci," ozvala sa Hel, keď po minúte Lokiho prekvapeného otvárania a zatvárania úst dospela k záveru, že jej otec je príliš prekvapený na to, aby vydal nejaký zvuk. Tak sa na neho usmiala a napila sa z vína.
"Hel," dostal zo seba konečne Loki.
"Áno, tak sa volám," znova sa usmiala a tá polovica jej tváre, ktorú zdedila po Lokim, vyzerala potešená, že svojho otca znovu vidí.
"Sadni si," povedala a luskla prstami. Neznáma sila zrazila Lokiho na kožené sedadlo a dvere auta sa za ním zavreli. Taxík- limuzína sa pohla. "Nečakala som, že ťa až tak prekvapím," poznamenala bohyňa Smrti s úsmevom," skús stráviť to prekvapenie." Hel, pani Helheimu, dcéra Lokiho a obryne Angrbody skutočne nechala svojho otca, aby sa spamätal, a obrátila svoju pozornosť na jeho manželku Sigyn, ktorá vedľa neho sedela, kŕčovito zarývajúc prsty do sedadla.
Hel otvorila chladiaci box vedľa seba a vytiahla odtiaľ dve fľaše vína. "Biele či červené?" opýtala sa Sigyn, akoby to bola úplne bežná vec, sedieť v limuzíne, ktorá zvonka vyzerá ako taxík, s dcérou vášho manžela, ktorá je čírou náhodou vládkyňou ríše mŕtvych.
"Biele," odvetila Sigyn nakoniec, snažiac sa vyznieť normálne, ale nevedela od Helinej tváre odtrhnúť oči.
Samozrejme, že vedela, že Loki má dcéru. Kto by o nej nevedel? O desivej vládkyni podsvetia? Všetci z nej mali strach. Ale nikdy ju nevidela na vlastné oči.
Teraz ju videla. A chápala, prečo ju Odin uvrhol do chladného Helheimu.
Polovicu tváre mala po Lokim. Krásnu, sviežu, živú a zdravú. Polovica jej tela bola nažive. Ale tá druhá....bola čierna. Mŕtva.
Bohyňa smrti sa nahla k Sigyn a podala jej pohár s vínom. Keď si všimla jej pohľad, rozosmiala sa. Sigyn si všimla, že jej smiech je podobný tomu Lokiho.
"Tak čo, vyzerám desivo?" opýtala sa," odstrašujúco? Príšerne?"
"Strašidelne," odvetila jej Sigyn opatrne, nechcejúc si pohnevať bohyňu mŕtvych, hoci to bola dcéra jej manžela.
"Čo...čo tu robíš?" spamätal sa Loki konečne z prekvapenia.
"Snažím sa zachrániť ti krk," odvetila jeho dcéra vážne a podala mu pohár červeného vína.
"Milé od teba," poznamenal Loki, usrknúc si z červeného nápoja, " ale obávam sa, že nám veľmi nepomôžeš..."
Hel si teatrálne povzdychla a pozrela na plavovlasú bohyňu sediacu vedľa jej otca. "Kedy sa z neho stal taký pesimista?" opýtala sa," alebo si prechádza krízou stredného veku?"
Loki mlčal. Hel sa smutne zadívala na červenovlasého muža pred sebou a všimla si, že vyzerá oveľa ustaranejšie a unavenejšie, ako keď sa videli naposledy.
Ach, Odin, meníš sa na hlupáka....,pomyslela si, sklamaná pri pomyslení na to, čo sa deje na Asgarde. Domov Ásov už dlho nebol tým, čím býval kedysi.
Potriasla hlavou, aby zahnala takéto myšlienky. To, čo sa robí na Asgarde nie je jej starosť. Ona je vládkyňa Helheimu. Ale keď sa to týka jej otca...
"Nikde pre teba nie je bezpečne," povedala, mierne sa nakláňajúc k svojmu otcovi," Skadi prahne po tvojej krvi a Odin už nie je tým múdrym mužom, ktorým býval kedysi. Nehovoriac o tom, že bohov poriadne rozčúlilo, keď si unikol pred ich trestom. Chcú ťa pripútaného na tej skale, so Skadiným hadom nad hlavou. Ale môžeš mi veriť, že tentoraz už neutečieš."
"Ale chcú len mňa," povedal Loki ticho, nepozrúc na mračiacu sa Sigyn.
"Toto sme už prebrali," zareagovala okamžite, "neopustím ťa."
Hel sa pousmiala. "Heh. Takže mám novú mamu," neodpustila si poznámku.
"Mlč, lebo ti dám domáce väzenie," Loki po nej strelil pohľadom, usmievajúc sa, na moment zabudnúc, že na jeho hlavu je pravdepodobne vypísaná odmena a že je veľmi malá šanca, že z toho tento krát vyviazne len so zašitými ústami.
"Keď sme už pri tom dome...." začala Hel opatrne a vo vrecku, ktoré jej viselo zavesené na páse nahmatala malú, na dotyk ľadovú sklenenú fľaštičku," možno existuje miesto, kde by si mohol byť v bezpečí. Jedno miesto, kde by som ťa mohla ochrániť. Miesto, kam sa nikto živý nemôže dostať."
"Nie!" povedal Loki rýchlo, skôr, ako by Hel stihla prejsť k podstate svojho šialeného plánu, ktorý uhádol už vtedy, keď si siahla do vrecka. Bol jej otec. Taká šialená vec by mohla napadnúť len jeho potomkovi.
Sigyn pravdepodobne tiež vedela, o čo sa jedná, pretože ho zdesene chytila sa ruku, akoby mal každú chvíľu zmiznúť.
Hel si povzdychla, tak, ako si povzdychne človek, keď spravíte presne takú hlúposť, ako očakával, že spravíte. "Idú po tebe úplne všetci, ocko," podotkla," grécki bohovia. Egypťania. Japonci. Tí sú dosť desiví. Videl si ich horory? A Číňania! Dokonca aj bôžikovia juhoamerických kmeňov!" Helin hlas už viac nebol pokojný. Stupňoval sa. A ku koncu už kričala, nahnevaná na Odina, ktorý ju vyhodil do Helheimu, urobil z nej bohyňu smrti, tú, ktorá je nevítaná, tú, z ktorej majú všetci strach a teraz jej chce ešte zobrať aj otca. Prečo musí byť Loki taký tvrdohlavý? Prečo si nenechá pomôcť?
"Tak v tom prípade je to celkom slušná kopa znudených a krvilačných bohov," poznamenal Loki.
Hel po ňom strelila pohľadom, za ktorý by sa veru nemusel hanbiť ani on. "A čo ti tu celý čas hovorím?! Dovoľ mi, aby som ti pomohla!"
A odrazu si Loki uvedomil jednu vec. Takú samozrejmú, že mal chuť sa prefackať . "Ako si sa sem dostala?" opýtal sa.
"Heimdall," odvetila mu Hel vážne.
Skutočne? Heimdall?! Ochranca Asgardu ? Veď ho vždy neznášal!
Hel si musela všimnúť Lokiho prekvapenie, pretože povedala :" Neboj sa, stále ťa neznáša. Ale nepáči sa mu, čo sa deje v Asgarde. A myslí si, že Odin a ostatní už zachádzajú až príliš ďaleko.
"A nemohol by...." začal Loki s nádejou v hlase, ale Hel mu skočila do reči, uhádnuc jeho myšlienky.
"Tak to nejde," povedala," do Helheimu môžu len mŕtvi."
Loki preglgol a pozrel na tú krištáľovú fľaštičku v Helinej ruke. Takže jediná možnosť. Jediná cesta.
"Je to len jedna dávka," povedala vládkyňa podsvetia, keď Loki mlčal," Sigyn...budeš musieť zostať tu. Môj prievozník sa o teba postará."
Sigyn obledla a chystala sa namietať, nesúhlasiac s Heliným plánom, ale Loki, ktorý bol zrazu biely ako čerstvo napadnutý sneh, sa nervózne zasmial, snažiac sa odľahčiť situáciu a zamaskovať svoj strach.
"Prievozník?" zvolal, " už aj ty, Hel? Vážne?"
"Hej. Prievozníci sú efektní," ohradila sa Hel, mávnuc rukou dopredu, k šoférovi," a tento je fajn."
"Ja...ja tu nezostanem," namietla Sigyn uvedomujúc si, že ich plán zahŕňa skutočnosť, že Loki zomrie. "Nemôžeš....nie...."
Hel na ňu smutne pozrela. "Tu už dlho nevydrží," povedala, "nemôže sa skrývať večne. Ostatní bohovia sa pôjdu pretrhnúť v tom, kto privedie Odinovi Lokiho ako prvý. V Helheime ho môžem ochrániť. A keď sa to upokojí, pošlem ho späť."
"Ale kedy sa to upokojí?!" Sigyn už kričala , "a okrem toho....ako si to vôbec predstavujete? Že ho zabiješ, a potom vrátiš späť? To si ho chceš len tak pohadzovať medzi svetmi? To je ten najsprostejší plán, aký som kedy počula!"
Loki mlčal. Radšej si hľadel na topánky, ktoré ho zrazu neskutočne zaujímali.
Aj Hel mlčala.
Nikto z nich si nevšimol, že taxík-limuzína zastal, až kým vodič neotvoril dvere. "Pani Hel, sme na mieste," informoval vysoký hnedovlasý muž pani záhrobia a gentlemantsky jej podržal dvere, keď vychádzala z auta. Ale ešte predtým, ako vystúpila na chodník, si na hlavu nasadila čierny klobúk, z ktorého visel závoj zakrývajúci jej tvár.
"Tak poďte," kývla Lokimu a Sigyn, keď videla, že sa im z auta veľmi nechce , "nevediem vás k Odinovi."
Keď Loki a Sigyn nakoniec vystúpili z auta, ocitli sa pred veľkým, draho vyzerajúcim hotelom niekde uprostred Londýna. Na ulici pred ním sa potulovalo niekoľko snobsky vyzerajúcich ľudí, ktorí sa neustále tvárili, akoby boli niečo viac, ako tí druhí, navzájom sa opovržlivo premeriavali a pár z nich malo toľko odvahy, že sa pozreli aj Heliným smerom, ale keď sa s stretli s jej pohľadom spod čierneho závoja, rýchlo sklopili hlavy.
Hel sa sebavedome vybrala ku vchodu, jej prievozník kamsi zmizol aj s taxi-limuzínou. Zrejme ju šiel zaparkovať.
"Hel, nechcem sa ti do toho miešať, ale nezdá sa ti, že je to trošku nápadné miesto?" poznamenal Loki, keď dobehol svoju dcéru a kráčal vedľa nej po veľkej vstupnej hale. Sigyn sa držala tesne za nimi, stále zhrozená a nahnevaná z ich plánu.
"Hej, je," súhlasila s ním jeho dcéra," je to nápadné. Ale ja som Smrť."
Keď to povedala, v hale akoby sa ochladilo a atmosféra zhustla. Vzduch bol zrazu ťažký, ťaživý....Ľudia sa tu za nimi, rovnako ako vonku, tiež obzerali ale už nie s pohŕdavými výrazmi. V očiach mali strach, strach a zmätok, pretože zrazu mali husiu kožu a zlý pocit a nikto z nich nevedel prečo.

Uhýbali sa Hel a jej hosťom z cesty, akoby vedeli, že ona je Smrť.
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement