Prekliata Krv, Súmrak Bohov, VI. kapitola, 2/2

29. january 2014 at 19:40 | Simona Gray |  Prekliata krv
Tak , sweeties, tu máte druhú časť šiestej kapitoly :D Príjme Loki pomoc svojej dcéry ? A ako sa Annabel vysporiada so skutočnosťou, že osobne pozná boha trikov a jeho manželku?


Dom Steinerovcov

Sedela som na stoličke v kuchyni a nevedela som, čo povedať.
Takže Loki. Keď som bola malá, babysitting mi robil nórsky boh trikov. To by vysvetľovalo tie jeho kúzla.
Bože.
Keby som už mala osemnásť, povedala by som, že potrebujem drink.
Ale kašlite na vek. Nič neznamená. Aj tak to poviem.
Potrebujem drink.
"Si v poriadku?" opýtala sa mama, keď som podľa jej mienky už príliš dlho mlčala.
"Ty sa ma pýtaš..." povedala som nahlas, " ty sa ma pýtaš, či som v poriadku."
Pozrela som na ňu. Mama s vážnou tvárou prikývla. A ja som sa len hystericky rozosmiala.
"To je proste....šialené," dostala som zo seba cez ten šialený smiech, krútiac hlavou, "ja...och, bože...."
Zaujímavé ale je, že som nebola až tak veľmi prekvapená. Ani veľmi šokovaná. Proste....som to prijala ako fakt.
Chápete, v každej knihe napísanej po Pánovi Prsteňov sa postava, ktorá sa dozvedela niečo takéto, psychicky vlastne totálne zložila. Postavy kričia, plačú, nechcú tomu veriť, upadnú do depresie, potom sa s tým zrazu zmieria a uvedomia si, že je to vlastne úžasné a vydajú sa zachrániť svet. A vždy ho zachránia. Lebo je to kniha. A kniha musí mať vždy aspoň sčasti šťastný koniec. Aj keď autor vyvraždí polovicu postáv a z tých, čo prežijú, zostanú trosky, aj tak tam musí byť niečo dobré. Dokonca aj Shakespearov Rómeo a Júlia skončil dobre. Capuletovci a Montekovci síce príšli o deti, ale ich rodiny sa zmierili. Aj keď....Shakespeare nie je dobrý príklad. Zabudnite na neho. Hry o život. Katniss a Peeta sú celkom zlomení, ale Hry už viac nepokračujú. Pretože inak by to ľudia neprijali. Potrebujú mať pocit, že všetko dobre skončí. Potrebujú v sebe živiť túto myšlienku, pretože v skutočnom živote to neplatí. Preto ľudia čítajú knihy. Aby sledovali osudy ľudí, s ktorými sa život nepekne zahráva, ale na konci porazia Osud a sú šťastní.
Ktovie, ako dopadne tento príbeh.
Ale asi nebude nasledovať typickú osnovu. Neujdem z domu. Nezistím, že mám magické schopnosti alebo čo. Nepostavím sa Odinovi.
Skutočnosť, že z rodinných priateľov sa vykľul germánsky boh trikov a jeho manželka, bohyňa vernosti, som prijala pokojne, hoci som okolo toho predtým robila drámu.
Jediné, čo ma hnevalo, bolo, že mi to nepovedali.
"Nemohli ste mi to povedať normálne?" opýtala som sa, " mala by som uja Lokiho a tetu Sigyn." Snažila som sa žartovať.
"Lebo sme ťa chceli chrániť," povedal ocko a ja som si uvedomila, že čo prišli domov, sú to jeho prvé slová, "vieš, prečo sú tí dvaja tu? Vieš, prečo utekajú?"
Lokiho trest.
"Má byť pripútaný na skale s hadom nad hlavou," pokračoval ocko, "zabil Baldera."
Mama si afektovane povzdychla. Vedela som prečo. Myslela som na to isté. Ten šíp z imela možno bol Lokiho nápad. Ale je to boh trikov (boh trikov, ktorý viac nepatrí len do mýtov, ale je skutočný, živý, dokázateľný) a urobil to skôr naprieky ostatným, z rozmaru, nepoznajúc hranicu medzi žartom a niečím, čo je už príliš veľa. Rovnako ako ten príbeh o Sifiných vlasoch. A pokiaľ poznám mýty dobre, ani v jednom z nich sa nespomína, že tá obryňa, ktorá ako jediná zo živých bytostí nevyronila za Baldera ani jednu slzu, bol skutočne Loki, skrývajúci sa za svoju mágiu.
Otec ignoroval moje a mamine pohľady a pokračoval. "Bohov to rozzúrilo a rozhodli sa, že je načase Lokiho potrestať, že prišiel čas naplniť proroctvá Nornien. Ale on sa im všetkým znova raz vysmial do tváre. Spolu so Sigyn sa im podarilo utiecť. Postavil sa proti nim. Kvôli nemu sa Ragnarok nemôže naplniť. Vzal scenár a roztrhal ho."
Mame sa dvihli kútiky úst.
"Nebolo to zo Supernatural?" opýtala sa.
"Zuzana, nemôžeš sa aspoň teraz prestať správať ako teenagerka a uvažovať rozumne?" hneval sa.
Mama sa zamračila. "Sklamávaš ma, Francois," povedala smutne, " čo je zlé na tom, že Loki ušiel? Že sa rozhodol postaviť proti tomu, čo pre neho pripravili? Všetci sme tvorcami svojho vlastného Osudu."
Otec si povzdychol, na moment zavrel oči a pozrel na mamu tak, ako na ňu snáď nikdy nepozrel. Ako učiteľ na študentku, ktorá sa odvažuje nesúhlasiť, ba dokonca zhadzuje to, čo učí.
Bolo mi z toho smutno. "Chápem, prečo si na Lokiho strane," povedal , " Strieborný Jazyk ! Aj ty používaš slová ako zbrane. Slová sú neškodné, ale keď sa ich chopíte vy dvaja, stanú sa z nich ostré dýky, ktoré bodajú, alebo laná, pavučina, do ktorej zamotáte svoju obeť."
"Keď sme ich stretli prvý krát a ponúkli im pomoc, nevadilo ti to," poznamenala mama ticho, nebezpečne.
"Nevedeli sme, kto sú," odvetil jej otec, " a keď sme sa to dozvedeli, Loki nás ubezpečoval, že ich nikto nenájde, že tu môžu začať nový život, vydávajúc sa za obyčajných ľudí!"
A znova je to tu. Preto sa stále hádali. Mama chce, aby im pomohli, ale ocko to chce nechať tak. Ako môže? Veď ich poznáme celé roky !
Ale....bola tu jedna vec, ktorá mi nedochádzala.
Skočila som im do reči, prerušiac ich skôr, ako sa mohla začať ďalšia hádka.
"Prečo teraz? Prečo zrazu teraz začali opäť utekať?"
***
Loki sa nervózne prechádzal po izbe, do ktorej ich Hel zaviedla. Prechádzal od jedného okna k druhému, pozeral spoza záclon na nikdy neutíchajúcu premávku vonku, potom prešiel okolo nízkeho, starožitne vyzerajúceho písacieho stola na levích nohách a nakoniec si sadol na tmavofialovú pohovku vedľa Sigyn a nervózne pozeral na tú prekliatu fľaštičku ležiacu na konferenčnom stolíku pred nimi.
Nemohol....Bál sa.
Čo ak to nevíde? Čo ak sa niečo pokazí a on zostane mŕtvy na stálo, čo ak ho Hel nebude môcť, alebo nebude chcieť vrátiť medzi živých?
Trošku ho trápilo, že sa bojí len o seba a že ani na moment nepomyslel na to, že Sigyn zostane na Midgrade, sama, bez akejkoľvek ochrany, len s Heliným prievozníkom, ktorého nepoznajú a ani nevedia, či mu môžu dôverovať.
Bohovia, nezaslúži si ju. Spôsobil jej toľko bolesti a trápenia a ona sa mu nikdy neobrátila chrbtom, vždy stála po jeho boku, v dobrom i v zlom. Bola tam, keď mu zašili ústa pre jeho lži a medové slová, bola vedľa neho, keď....
Nie. Nebude myslieť na to miesto. Na chlad tej skaly a ustavičné utrpenie. Už sa tam nevráti.
Pocítil na ruke mäkký dotyk. To Sigyn, cítiac jeho strach a nepohodlie vzala jeho dlaň do svojich a pevne mu ju stisla.
Krátko na ňu pozrel. Len na zlomok sekundy. Aby nevidela ten des v jeho očiach. V duchu sa prefackal za to, že je zbabelec, že ním vždy bol, že nie je silný a nie je schopný poskytnúť jej oporu, ktorú v tejto chvíli potrbuje. Namiesto toho ju poskytuje ona jemu.
"Otec?" vytrhla ho zo zamyslenia Hel, zastierajúc závesy na oknách, " už si sa rozhodol?"
Áno, rozhodol, chcel jej Loki povedať, daj tú fľaštičku preč, preč, odhoď ju ďaleko odo mňa, do ohňov Múspelheimu, nech ju už nikdy viac neuvidím...
Ale nevyšlo z neho ani slovo.
Hel si povzdychla a presunula sa k nim, sadnúc si na stolík oproti Lokimu.
"Už sú to roky, čo si bol naposledy tým obávaným bohom ohňa," povedala, hľadiac mu do očí, v ktorých kedysi vídala šibalské plamienky, ktoré sa neustále menili , " už nie si mocný ako kedysi. Tak prestaň byť tvrdohlavý a poslúchni ma. Ak zostaneš na Midgarde, skončí to pre teba krvavo. A vieš, ako sú bohovia posadnutí proroctvami a ako dbajú na to, čo predpovedia Norny. Prinútia ťa prijať to, čo pre teba pripravili. Prinútia ťa priniesť Ragnarok. Nech ich to stojí čokoľvek."
Mala pravdu. Boli časy, keď bol Loki, boh ohňa, Loki, ktorému z úst vychádzali strieborné slová, ktoré tým, čo ich počuli, omámili myseľ, otupili zmysly a zastreli zrak a oni sa ocitli v klietke Strieborného jazyka.
Boli časy, keď sedával s bohmi pri jedom stole, Jednooký ho nazýval bratom a Thorovi robil spoločníka na cestách.
Ale, ako Hel poznamenala, tie časy sú už dávno preč a nezostalo z nich ani len toľko, čo váži hmlistá spomienka.
Takže sa zbabelo uchýli do kráľovstva svojej dcéry.
Zavrel oči. "Dobre."
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement