Zelená je dobrá farba, II. kapitola

30. january 2014 at 17:59 | Simona Gray |  Zelená je dobrá farba
Hi Midgardians, tak, tu máte výnimočne rýchlo druhú kapitolu :D Dúfam, že si ju užijete :D btw, chystám sa prekladať do slovenčiny jednu fanfiction, With Friends like these od Padaloki :D

Chvíľu som len sedela ako idiot a zatvárala a otvárala ústa s výrazom naprostého debila. Šialený boh, ktorý sa pokúsil prevziať vládu nad New Yorkom bol v kaviarni v zapadnutom mestečku a priniesol mi kávu.
Fajn, pokúsme sa to spracovať.
Ako som tam tak sedela a čumela do prázdna, Loki na mňa pobavene hľadel. "Budeš chcieť okrem tej kávy ešte aj niečo iné?" opýtal sa, "máme tu skvelé hrianky. A sendviče."
"Čo tu robíš?!" dostala som zo seba.
"Pracujem," pokrčil plecami a chystal sa odísť, asi vybaviť ďalšiu objednávku.
Nechala som ho ísť. Čo iné som mala robiť?!


Keď som prišla domov, čakali ma tam účty. A ako som tak sedela za stolom s kalkulačkou v ruke a hľadela som na tie škaredé čísla, opäť som sa poriadne prefackala za svoju pýchu. Fajn, ženský časopis nie je miesto pre spisovateľku. Ale mala by som celkom fajn plat.
A vydavateľstvo mi veľmi veľké odmeny za moje druhotriedne braky nedávalo.
Potrebujem prácu.
Čert aby to vzal.
Neskôr v ten deň som sa vybrala do kníhkupectva, aby som sa medzi knihami odreagovala od skutočnosti, že som švorc.
Ako, mohla by som si vypýtať peniaze od rodičov. Úspešní podnikatelia a vlastníci pôdy, ktorých jediná dcéra sa vykašľala na vzdelanie a išla si svojou cestou.
Keď som vtedy na konci svojej búrlivej puberty povedala riaditeľovi univerzity, na ktorú ma chceli rodičia dostať, čo si myslím, boli toho plné noviny.
Keby som od nich tie peniaze vypýtala, dali by mi ich. Pod podmienkou, že by som šla na výšku a pracovala v tej ich firme.
Takže táto možnosť sa zamieta.
Bola som vo svojom obľúbenom oddelení, pri klasických autoroch a chystala som sa vziať si z poličky Shakespearove sonety a sadnúť si s nimi na chvíľočku do pohodlného kresla pri okne, keď tu zrazu som opäť uvidela záblesk zelenej.
Loki. Sedel v mojom obľúbenom kresle a čítal si nejakú hrubú knihu, s úsmevom na tvári prechádzal stránky a mňa si ani nevšimol.
Postavila som sa s k nemu. Nijaká reakcia. Buď si ma nevšimol, alebo ma jednoducho ignoroval.
Tipovala som tú druhú možnosť.
"Ehm, ehm," upozornila som na seba a on zodvihol hlavu. Keď ma uvidel, na tvári sa mu znova objavilo pobavenie, rovnako ako v tej kaviarni.
"Chceš niečo od kašľu?" opýtal sa.
"Sedíš v mojom kresle," povedala som, uvedomujúc si, že to vyznelo detinsky. Ale škoda, že som si to uvedomila až potom, ako som to vypustila z úst.
"Prepáč, nevšimol som si, že by si ho mala podpísané," odsekol a vrátil sa ku svojej knihe. Bola to Poetická Edda. Bože, ten chlap je ešte väčší narcis, ako som si myslela.
Trochu ofučane som si sadla do vedľajšieho kresla a otvorila Shakespeara, po očku sem-tam pozerajúc na Lokiho.
Čo to má byť ?! Prečo je tu ?! Médiá tvrdili, že po tom útoku ho niekam odpratal SHIELD. Ako je možné, že sa tu voľne pohybuje? Veď je hrozbou pre verejnosť! Mala by som zavolať Avengerov.
Ibaže Loki vôbec nevyzeral, že by mal v pláne sa opäť navliecť do toho svojho zeleného oblečku s prilbou s rohami (ale prečo rohy?!) a vládnuť ľudstvu.
Mal na sebe džínsy a tmavozelený kabát (ten musí šalieť po zelenej....), ktorý mal momentálne rozopnutý, vzhľadom k tomu, že tu kúrili tak strašne, že by sa nemusela hanbiť ani sauna. A pokojne si čítal. Keď som ho prestala otravovať, dokonca mu z tváre zmizol aj ten arogantný výraz. Namiesto toho vyzeral celkom pohltený knihou, sem-tam sa zamračil nad tým, čo čítal, inokedy sa zase pousmial.
Vyzeral tak...ľudsky.
V ničom sa od nás nelíšil.
"Viem, že ma sleduješ," povedal po asi piatich minútach, čo som na neho bez prestania pozerala, "je to drzé, vieš o tom?"
"Ty ma poučuješ o slušnom správaní?" Zatvorila som sonety s takou silou, že to musel cítiť aj chudák Shakespeare. "Vieš, koľko zomrelo ľudí?"
Pozrel na mňa tými zelenými očami. "Áno. Áno, viem. Ale ty ," ukázal na mňa prstom , " by si si mala overiť skutočnosti pred tým, než niekoho začneš obviňovať."
Zatvoril Eddu (nie tak barbarsky, ako som ja zatvorila chudáka Shakespeara) a položil ju na prázdne miesto v poličke. Zapol si bundu, naposledy na mňa pozrel a vyšiel z kníhkupectva.
Super. Moje kreslo bolo konečne voľné.
Škoda, že som vôbec nemala chuť si do neho sadnúť.
"Ale no tak, Amy, už je to dlho, čo sme sa naposledy videli."
"Som bez peňazí, Lu, nemôžem sa zobrať do New Yorku a chodiť s tebou neviem kam," povzdychla som si a sadla si na gauč s šálkou teplého čaju v jednej a mobilom v druhej ruke.
"Pozri, ja ti to chodenie zaplatím," Lucy sa nedala len tak umlčať ," spolubývajúce idú na dva týždne kamsi do riti, budeme mať byt pre seba! Spravíme si párty!"
"Lu, už nie sme teenagerky, na párty sme staré," namietla som, lenivo prepínajúc kanály v telke.
"Máš dvadsaťšesť, to je super vek!" Lucy bola vždy strašne zbrklá a nezniesla, keď ľudia nespravili to, čo chcela. Možno to bolo tým, že vyrastala ako jedináčik. A teraz si vzala do hlavy, že ma chce mať v New Yorku.
Ale mne sa veľmi nechcelo.
Boli to už dva týždne, čo som stretla Lokiho. Za ten čas sa nepokúsil o nijakú lotrovinu, tak som dospela k názoru, že aspoň zatiaľ nejdem alarmovať vládnu bezpečnosť. Do tej kaviarne som chodila aj naďalej.
Stal sa z toho zvyk. Každý druhý deň, o desiatej pred obedom som sedela pri tom istom stole. Objednala som si vždy tú istú kávu a vždy mi ju priniesol Loki, s tým pobaveným výrazom na tvári.
Včera mi už tú kávu priniesol sám od seba. A ten výraz už bol takmer priateľský.
"Áno, dvadsaťšesť, zdeptaná životom, vydedená a bez práce," zasmiala som sa nad svojím životom.
"To by sa vstrebalo," povedala Lucy, " ale si bez frajera!"
Super. Ešte aj ona mi to ide vyhadzovať na oči.
Stredná škola, druhý ročník. John. Ukázalo sa, že so mnou chodil preto, aby jeho bývalá žiarlila, Štvrták, Adam. Vykľul sa z neho gay. Pred siedmimi rokmi, Owen. Po troch týždňoch zmizol a už som o ňom nepočula. Päť rokov dozadu, Julien. Vyzeralo to nádejne. Podviedol ma s chlapom, ktorý predával v obchodíku na rohu predával dévedéčka. Asi toľko k mojim vzťahom.
"Som sama a šťastná," klamala som, dúfajúc, že po piatich rokoch opakovania aspoň trocha presvedčivo.
Ale nie . Lucy bola expert. "Neklam, Amy."
"A z každého chlapa sa nakoniec vykľuje gay!" nariekala som . Hm....no....všetci máme občas právo sa zložiť, nie? Ja som sa zložila po pätnástich minútach telefonovania s Lucy. Bola dobrý poslucháč.
"Och, neboj sa, určite to nesúvisí s tebou," utešovala ma, "a čo teraz? Nie je v tvojom okolí nikto zaujímavý?"
"Hej, Loki."
Ups, chyba.
"Čo?!" Lucy zrazu vrieskala, "ten LOKI?!"
"Áno, psychopat, ktorý zabil desiatky ľudí," schladila som ju a rýchlo som sa dávala dokopy. Môj čas vyhradený na fňukanie na tento mesiac som si už prečerpala.
"Ty si doňho buchnutá?!"
Typická Lu. Večná pubertiačka v zajatí hormónov. Prevrátila som očami.
"Pýtala si sa na niekoho zaujímavého. On je zaujímavý. A nemyslela som tým na nič, na čo si myslela ty," ohradila som sa.
"Fajn, fajn, už som ticho," upokojila sa Lucy," ale čo tam robí? Nemá byť niekde preč? Čo ti povedal?!"
"Lucy, ja som sa s ním nerozprávala o osobných veciach," prevrátila som očami, " len som mu nadala, že v kníhkupectve sedel v mojom kresle."

"Amy, ty si idiot na tretiu, vieš o tom?" povedala mi milo Lucy, " kašli na New York. Idem ťa pozrieť!"
 

2 people judged this article.

Comments

1 Alethea Alethea | Web | 30. january 2014 at 18:58 | React

Znie to dobre. Páči sa mi to. A tiež chcem ísť navštíviť Amy!

2 Storycollector Storycollector | 30. january 2014 at 19:18 | React

Líbí se mi ten konec, jak volá té kamarádce.

3 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 2. february 2014 at 11:03 | React

Bože, pri Lokiho poznámkách som zdochýňala od smiechu, tvoj humor milujem! :D A Lokiho píšeš tiež perfektne :D
Bože, milujem túto poviedku, vždy mi vie zdvihnúť náladu! :D

4 Dreaming Witch/Yummy/Alex Dreaming Witch/Yummy/Alex | Web | 2. february 2014 at 21:54 | React

Smejem sa a mama kričí, nech už budem ticho :D To je tak super! :3

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement