Zelená je dobrá farba, V. kapitola

4. february 2014 at 6:00 | Simona Gray |  Zelená je dobrá farba
Zdravím. *diabolský smiech*. Mám pre vás....toto. Päťka je pekné číslo, nemyslíte? :D *mischievous smile*. Pustite si ku koncu túto pesničku, hej ? :D :D http://www.youtube.com/watch?v=FULPliwzjcs



Loki odišiel hneď po tom, ako nám Lucy povedala, že do postele nás dotiahla úplne jednoducho; do taxíka jej s nami pomohol šofér a do postele sused.
Takže mi zo srdca padol menhir, že som v stave alkoholového opojenia nevyviedla nijakú hlúposť.
Zvyšok dňa ma neskutočne bolela hlava, ale Lucy sa zdala byť v naprostom poriadku. Po obede ma vytiahla z domu na dlhú prechádzku do lesa a neustále omieľala, že sa s Lokim k sebe hodíme, že sa mu určite páčim a že nevidí najmenší problém v tom, že by som to s ním mala skúsiť.
Ibaže ja som problém videla. Bol to psychopat. A boh lží.
Prečo to Lucy nechce pochopiť?!

Cestou späť sme sa zastavili v kaviarni. Ja som nechcela ísť, ale Lucy tvrdila, že keď sa s niekým opijem, plačem mu na ramene a potom sa s ním zobudím v posteli, je to viac ako dôkazom toho, že sme aspoň kamaráti. Nemohla som si nevšimnúť, ako zdôraznila slovo viac.
Loki vyzeral aspoň spolovice tak hrozne, ako som sa ja cítila. Pod očami mal kruhy a pôsobil dojmom, že by sa tam najradšej vystrel na jeden zo stolov.
Keď nám doniesol kávu (ani sa neobťažoval prísť sa opýtať, čo chceme, rovno to doniesol), Lucy ho schmatla za zápästie a posadila vedľa seba.
"Ja tu pracujem," sykol Loki a chcel sa postaviť, ale Lucy ho zastavila. "Veď tu skoro nikto nie je," povedala a mala pravdu. Okrem staršieho manželského páru a malého čiernovlasého dievčaťa, ktoré sa hrbilo nad nejakým zošitom pri stole v kúte sme boli jediní hostia.
"Ako je možné, že si tu," položila mu otázku, ktorá už aj mňa svrbila na jazyku, odkedy som ho tam prvý krát uvidela.
Loki si povzdychol. Hoci nepoznal Lucy ani dva dni, očividne vedel, že akýkoľvek odpor je zbytočný.
"Odin nevedel, čo so mnou," odvetil , "myslel si, že žiaden trest pre mňa nie je primeraný. Tak mi odobral moju moc a vyhodil ma sem."
Aha. Takže je bez moci. To je asi dôvod, prečo sa nenavliekol do toho zeleného oblečku a prilby a nepokúsil sa znova raz prinútiť ľudí, aby pred ním kľačali.
"A na ako dlho?" opýtala sa Lucy.
Loki pokrčil plecami a vyzeral ako mača, ktoré niekto vyhodil na dvor, lebo rozdrápalo poťah sedačky. "Vraj kým sa nenaučím správať," odvetil a prevrátil pri tom očami.
Heh. Prečo mi zrazu tak strašne pripomínal trucujúceho teenagera?
"A to bude trvať ako dlho?" nedala si pokoj Lucy. Asi zvažovala, či si má s dohadzovaním švihnúť.
"Keď Odin usúdi, že stačilo," odvrkol Loki, postavil sa, vzal tácku a odpochodoval.
Lucy nahodila tvár "tak to som pokazila" a skúmala obrus.
"Ty nevieš, kedy mlčať?" nemohla som si odpustiť poznámku.
"Ani ty." Vyplazila mi jazyk a pustila sa do kávy.
***
Nerada to priznávam, ale Lucy jej plán nakoniec vyšiel. I keď ju to stálo veľa presviedčania na oboch stranách. Teda...fajn. Nie až tak veľa.
Počas nasledujúceho mesiaca ma stále niekam brala a vždy vytiahla aj Lokiho (ktorý, ako sa ukázalo, býval v malom byte neďaleko od toho môjho) . A zrejme došla k záveru, že keď nás bude nechávať osamote dostatočne často , tak sa raz jeden druhému hodíme do náručia alebo čo. A raz nám to už prišlo trápne, keď sme sedeli v akejsi čajovni a ona sa vyhovorila, že ide na vécko, tak...tak sme si povedali, že to skúsime. Aby nám konečne dala pokoj.
Takže, musím priznať, že Lucy je skvelá dohadzovačka a už nikdy ju nebudem podceňovať a skutočne ju odporúčam, ak niekedy budete potrebovať niekoho dohodiť (prinútila ma napísať poslednú vetu).
Ale taktiež musím napísať (a k tomuto ma už ona neprinútila), že som jej za to veľmi vďačná. Že občas, keď večer sedíme s Lokim na gauči, objímajúc jeden druhého, by som ju občas nosila na rukách za jej tvrdohlavosť a neústupčivosť, za to , že aká je rozmaznaná a že keď si niečo zaumieni, tak to dosiahne, bez toho, aby ju zaujímalo, čo bude kvôli tomu musieť urobiť.
Loki i naďalej robil čašníka v kaviarni a ja som začala predávať v tom kníhkupectve, kde som na neho vyskočila za to, že sedí v mojom kresle. Loki končieval skôr ako ja a vždy tam za mnou prišiel, pobozkal ma na čelo a sadol si do nášho obľúbeného kresla a čítal nejakú knihu. Zapáčil sa mu Shakespeare aj Poe. Musela som uznať, že má skvelý vkus.
Cez víkendy, keď sme obaja boli doma, lebo to bolo malé mestečko, kde obchody cez víkend zatvárali a Loki robil len od deviatej do dvanástej v sobotu, sme chodili na prechádzky do blízkeho lesa. Keď prišla zima a napadol sneh, nehľadeli sme na to, že v tom lese obaja mrzneme a na druhý deň budeme asi liečiť jeden druhého. Bolo to naše miesto.
A po večeroch som písala. S Lokiho pomocou (čo znamená, že mi neustále čumel do monitoru a komentoval, čo som písala) som nedokončila len tú prekliatu kapitolu, nad ktorou som sa trápila už celé týždne, ale do Vianoc som už mala hotovú celú knihu a jedno malé vydavateľstvo sa rozhodlo, že mi ju vydá začiatkom marca nasledujúceho roka.
Boli sme šťastní. Cez deň.
Ale v noci sme mali obaja vlastných démonov, ktorí nás trápili a nedopriali nám odpočinok.

Loki mával strašné nočné mory. Nechcel mi povedať, o čom sú, nech som akokoľvek naliehala. Ale vždy to bol strašný pohľad a ja som dúfala, noc čo noc, že to už viac nezažijem, že ho už neuvidím, ako kričí zo spánku, bojuje s prikrývkami ,ako sa budí celkom spotený, so strachom v očiach. A keď potom znova zaspával, schúlený tesne vedľa mňa, prišli moje nočné mory.
Ako som mala ruky ovinuté okolo jeho drieku a načúvala som jeho dychu, uvedomovala som si, že raz to skončí. Možno o pár mesiacov, možno o pár rokov tu už Loki nebude. Možno ho prestane baviť obyčajná smrteľníčka, alebo sa Odin rozhodne, že jeho syn sa má vrátiť do Asgardu.

On odíde, zmizne a už sa nevráti. A ja budem sama. A neviem, ako sa potom znova vrátim do čias pred Lokim. Môjmu životu bude chýbať zelená. Farba nádeje.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 4. february 2014 at 14:35 | React

"Ale v noci sme mali obaja vlastných démonov, ktorí nás trápili a nedopriali nám odpočinok." -- najprv som si myslela, že to je pekne povedaná metafora pre NC-17 :D :D
Inak, milujem, že Loki má vkus ako Tom Hiddleston :3 :3
Kapitola prekrásna. :) Tú poviedku jednoducho milujem. :) :)

2 Lucy Lucy | Email | Web | 4. february 2014 at 17:00 | React

Och, to bylo tak krásné, prostě... až budeš mít čas, rozhodně za mnou dohazovačku Lucy pošli, protože by se mi její pomoc celkem hodila:D
Ať se snažím jak se snažím, nedovedu se přestat smát při představě Lokiho jako číšníka... všechny ty arogantní, nadřazené pohledy, které vrhá kolem... je to jednoduše dokonalé:)

3 Dreaming Witch/Yummy/Alex Dreaming Witch/Yummy/Alex | Web | 5. february 2014 at 20:54 | React

Hej, toto mi nerob. Blbé obdobie a ty mi tu hodíš smutnú pesničku a podobne naladený odsek. To nie je fér!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement