Zelená je dobrá farba, XII. kapitola

23. february 2014 at 16:08 | Simona Gray |  Zelená je dobrá farba
Tak....Ragnarok akosi neprišiel....a ja som sa tešila.... :( čo už. Máte tu ďalšiu kapitolu Zelenej - som strašne zvedavá na váš názor na túto časť....:D sestre sa to páčilo....Tak, hor sa do čítania :D


Nemohla som zaspať. I napriek tomu, že keď som si išla ľahnúť, som sa cítila ako zbitý pes, už po niekoľkých minútach ležania a čakania na spánok som sa cítila svieža ako rybička.
Dočerta aj s Lokim a jeho mimozemskou fyziológiou. Čo je tu ešte ?! Mám dve srdcia? Keď sa reznem, budem mať zelenú krv?!
Otrávene som vstala z postele a prešla som do kúpeľne s cieľom dopriať si horúci kúpeľ. Zrelaxovať sa po tom šialenstve. A potom možno zaspať a zobudiť sa s tým, že to bol len debilný, šialený sen.
Bože, ako to poviem Lucy ?! Bude sa smiať ako šialená.
Kým som do vane nechala tiecť horúcu vodu, prišlo mi trošku ľúto, že som Lokiho vyhodila....ale, môže si za to sám ! Mal mi aspoň povedať, čo chce spraviť !!!!
Bezmyšlienkovite som sa vyzliekla a vošla som do pariacej sa vane.
Ten šok bol neopísateľný.
Čakala som, že bude horúca, ale nečakala som, že mojej (nie, Lokiho) pokožke sa to bude zdať, akoby ju ponorili do tekutého ohňa.
A to nebolo to najhoršie.
Pár stotín sekundy som tam sedela, nebola som schopná od bolesti ani len vykríknuť, a potom...bolo to preč. A s hrôzou som sledovala, ako modriem.
A vtedy som vykríkla.
A znovu. Znovu a znovu....ako teenagerka, ktorá uvidela v kúpeľni pavúka.
Ibaže som kričala Lokiho hlasom. Tak to znelo....divne.
Bola som v šoku. Nestarala som sa o to, že ziapem tak, že to počuť určite na celú Stark Tower. Starala som sa len o to, že vyzerám ako posratý cosplay Avatara.
"Amy, čo sa deje?" začula som nie príliš jemné klopanie na dvere a nie príliš pokojný Starkov hlas.
"Choďte preč !" vykríkla som, znejúc úplne ako Loki. Bola som nahá, vo vani, modrá a v tele svojho frajera. Stark bude tá posledná osoba, čo ma takto uvidí. "Bež preč!"
"Si si istá, že máš len Lokiho telo? Lebo ma posielaš preč rovnakým tónom, ako on."
Och, a teraz mi Tony liezol na nervy rovnakým spôsobom ako aj Lokimu. Prečo proste neodíde?! Nie je to jeho problém.
"Čo sa to tu deje?" začula som Lucin ospalý hlas.
Bože.
Lucy.
Och, tá ešte ani nevie, že som teraz Loki.
"Kričal...a," odvetil jej Stark a počula som, že sa snaží potlačiť smiech.
Rýchlo som vyšla z vane (takmer som si rozbila hlavu na dlaždiciach, keď sa mi šmyklo) a zakrútila som sa do uteráka (uvedomujúc si, aký mi je teraz žalostne krátky) a postavila som sa pred zrkadlo.
Panebože.
Mala som červené oči. Krvavočervené, dúhovky aj bielka. Moja tvár mala odtieň tmavej modrej a na povrch vystupovali tenké čiary, zoskupené do vzorov, ktorým som nerozumela.
Zdvihla som ruku a po jednom z nich som prešla.
Panebože. Toto je Lokiho telo. Toto je Loki.
"Amy, vážne, vylez odtiaľ." Stark naliehavo zaklopal na mahagónové dvere a niečo povedal Lucy, ktorá bola očividne poriadne zmätená.
"Amy, vylez, nemá zmysel trucovať, nemyslím si, že byť Lokim je až také strašné...." bľabotal Stark ďalej, ale ja som ho nepočúvala.
Až po niekoľkých sekundách (aj keď mne to prišlo ako celé minúty) civenia do zrkadla som podišla ku dverám a zaziapala som na Starka, aby mi zavolal Lokiho.
A potom som sa vrátila pred zrkadlo.

Asi po desiatich minútach sa Stark vrátil. S Lokim. A so zmätenou Lucy, ktorá si myslela, že Loki vedľa nej som ja. A skutočne nechápala, prečo mňa Tony oslovuje "Loki" a na Lokiho zavretého v kúpeľni kričí "Lucy".
"Niečo mi musíš vysvetliť," sykla som na Lokiho spoza zavretých dverí, neobťažujúc sa s tým, aby som svojej kamarátke aspoň trochu objasnila šialenú situáciu, ktorej sa stala svedkom.
"Tak to by bolo fajn, keby si ma najskôr pustila dnu," odsekol mi Loki, ale nemohol zamaskovať obavy vo svojom (mojom) hlase. Možno preto, že naň ešte nebol zvyknutý.
Preglgla som. "Odstúpte od dverí," nakázala som im. Potom som odomkla, postavila som sa bokom a počkala, kým Loki prekĺzol dnu.
Keď ma uvidel, zostal nehybne stáť.
"Akú horúcu si si dala tú vodu? Chcela si ma uvariť?!" povedal po chvíli.
"Horúci kúpeľ," odvetila som, prekrížiac si ruky na hrudi a netrpezlivo poklopkávajúc nohou. "Tak? Nejaké vysvetlenie, prečo vyzerám ako vyrastený šmolko ?!"
"Neviem síce, čo je to šmolko," odvetil mi Loki, "ale musím povedať, že je mi ľúto, že si toto musela zažiť."
Na moment sa mi zazdalo, že vyzerá, že je mu to skutočne ľúto. Potom ten moment pominul.
Obrátil sa mi chrbtom a tiež si zložil ruky na hrudi. Nevidela som, ako sa tvári, ale hlas mal priškrtený. "To, čo vidíš," začal, "to je moja pravá podoba. Nie som Thorov skutočný brat. Nie som Odinov syn. Nie som ani len z Asgardu." Trpko sa zasmial a pokračoval: "V skutočnosti som príšera. Patrím k monštrám, ktorými ľudia na Asgarde strašia svoje deti pred spaním."
Sklamane pokrútil hlavou a otočil sa ku mne. Po líci mu tiekla slza. Bože, prosím, nech sa nerozreve. Vyzerám strašne keď revem a nemám chuť tu utešovať samú seba.
"Som ľadový obor!"
Chvíľu som mlčala a premýšľala som, či je dobrý nápad povedať mu, že nemám šajnu, čo to je a že nevidím najmenší dôvod, prečo by mal preto plakať, ale dospela som k záveru, že aj Loki bez svojich schopností je predsa len Loki a mohol by mi urobiť niečo nepekné, ako napríklad ostrihať mi vlasy, a tak som radšej držala hubu.
Pár sekúnd medzi nami vládlo trápne ticho, ktoré našťastie prerušilo Starkovo zabúchanie na dvere (bála som sa, že ten mahagón vyvalí z pántov) a ja som ho nikdy nemala radšej.
"Vy dvaja, až teraz mi došlo, že asi nie je dobrý nápad nechať vás spolu zavretých v kúpeľni," zvolal, "ak chcete niečo podniknúť, tak máte v spálni dosť veľkú posteľ, ktorú som vám vyberal špeciálne ja sám."
Loki prevrátil očami a môj strach, že sa tu rozreve sa rozplynul a ja som mu šťastne zakývala.
"Fajn, daj sa do poriadku skôr, ako ťa niekto uvidí," povedal Loki, "skutočne si neželám, aby o tom ešte niekto vedel, hlavne nie niekto ako je Stark. Celý týždeň by som počúval zlé vtipy o zime a modrej farbe."
"Hm....dobre."
Ale ako sa mám dať do poriadku ? "Loki?" oslovila som dočasného majiteľa svojho tela a dúfala, že moju otázku pochopí.
"Čo je?!" Nepochopil. Nečudujem sa mu, teraz, keď má moju hlavu....
"No, vieš...ja neviem ovládať tú tvoju mágiu," vysvetlila som mu. Loki si otrávene povzdychol a postavil sa vedľa mňa, takže som na tvári (nie, na krku, siahal mi ledva po krk) cítila jeho dych. Strašne to šteklilo. Ako to Loki môže vydržať, dočerta?!
"Ach....zatvor oči a sústreď sa," povedal mi a ja som poslúchla. Cítila som, že ma oboma dlaňami chytil za ruku. "Sústreď sa na to, ako vyzeráš...prepáč, vyzerám normálne."
Skúsila som. Predstavila som si Lokiho v podobe, akej ho vídavam zvyčajne ( a verte mi, teraz už viem veľmi dobre ako vyzerá....) a sústredila som sa na teplo prúdiace z Lokiho (mojich, mojich rúk, tie Lokiho bývajú studené ako ľad a teraz už aj viem prečo) rúk. A zrazu som zacítila na koži milióny ihličiek, ako keď vám stŕpne ruka, ale toto bolo iné, pretože ten pocit sa šíril od mojej ruky po celom tele a potom prestal. Loki ma v tej chvíli pustil.
"Hotovo," počula som ho a otvorila som oči. V zrkadle som videla svoj odraz. Len bledá Lokiho pokožka. Nijaká modrá, nijaké vystupujúce pásy.
"Teraz by bolo skvelé, keby si Lucy vysvetlila, čo sa stalo," navrhol Loki, keď otváral dvere, "neviem, čo by som spravil, keby ma dotiahla do obchodu v domnienke, že som ty..." Uškrnul sa. Potom dvere otvoril a opustil kúpeľňu. A ja som ho nasledovala (hneď ako som si našla dlhší uterák).
***
Keď sme Lucy povedali všetko o Mephistovom nočnom útoku a Lokiho nepodarenom kúzle, chvíľu len sedela na pohovke a pozerala raz na mňa, raz na Lokiho, potom zase na mňa, zase na Lokiho....a potom sa rozosmiala. Keď som sa jej opýtala, čo je jej také vtipné (tým najznechutenejším Lokiho hlasom, ktorý som dokázala vykúzliť), ledva chytila dych, aby zo seba dostala niečo ako "takže vy teraz budete mať vymenené role..." Mne chvíľu trvalo, čo tým myslela, ale Lokimu to došlo hneď a diabolsky sa uškrnul (na mojej tvári vyzeral ten úškrn neuveriteľne desivo) a keď to cvaklo aj mne, očervenela som ako repa (škoda, že som nemala nablízku fotoaparát. Loki sa často nečervenal - mohla som si ten moment zvečniť).
Nasledujúcich pár dní som si zvykala na svoju náhla výšku (na všetkých som sa zrazu mohla pozerať zhora) a zároveň, asi na tretí deň od nášho vymenenia tiel, som bola nútená zvyknúť si i na ďalšiu vec.

Bolo skoro ráno, keď som sa zobudila na to, že Loki sa zdvihol z postele a bežal do kúpeľne, odkiaľ som hodnú chvíľu počula len dosť nechutné, dávivé zvuky, vďaka ktorým si vyslúžil môj súcit. Hovorila som mu, že môj žalúdok indickú kuchyňu neznesie. Plus pelendreky a večer ešte pohár mlieka....Pre mňa vražedná kombinácia.
Chystala som sa zdvihnúť a ísť za ním (heh, užívala som si, že môj všemocný boh trikov je teraz len obyčajný, zraniteľný smrteľník a žena), ale Loki už stál vo dverách, unavene sa opieral o zárubňu a škaredo na mňa zazeral.
"Za toto," ukázal na mňa prstom, keď som sa posadila, "môžeš ty."
"Hej, pokiaľ viem, ja som ťa varovala, že neznesiem indické jedlá," ohradila som sa urazene.
Loki sa uškrnul. "Dúfam, že Mephista to čoskoro prejde, lebo nemám v pláne si to všetko odskákať za teba."
"Čo?" Snažila som sa ignorovať ten alarm v mojej hlave, ktorý zrazu blikal na červeno (fajn, som v Lokiho tele; na zeleno) a znova mi pripomínal to, čo som sa posledných pár dní vo svojom tele snažila pripísať tomu, že mám bipolárnu poruchu osobnosti, ktorá sa vzťahuje aj na chute.
"Nerob sa sprostá," odsekol mi Loki a chcel povedať ešte niečo drzé, ale znovu ho natiahlo a bol nútený uchýliť sa na ďalších pár minút do kúpeľne. Dúfala som, že mu napadlo držať si vlasy. "Ty si to vedela ! Musela si to vedieť!" začula som jeho (fajn, vlastne svoj) hlas.
"Mala som podozrenie...." zakričala som späť a i napriek vážnosti situácie som sa musela zlomyseľne uškrnúť.
"Nenávidím ťa. Nech si Mephisto s tebou robí čo chce, ja toto viac ako prvý mesiac znášať nebudem !"
"Ranné nevoľnosti trvajú len prvých pár týždňov..." odvážila som sa za ním zakričať a prikrčila som sa, keď mojím smerom z kúpeľne vyletelo mydlo a Loki použil pár vyberaných nadávok, ktoré som aj ja vypustila z úst len málokedy.
 

2 people judged this article.

Comments

1 SeleneBlack SeleneBlack | Email | Web | 23. february 2014 at 16:21 | React

Tak táto kapitola ma úplne rozsekla :-D najprv tým šmolkom a potom ten koniec... to čo má akože znamenať?! Rýchlo potrebujem novú kapitolu, lebo sa asi zbláznim, práve prechádzam tou fázou života, keď dokončím dobrú knihu a na pokračovanie musím počkať ešte do konca roka, tak mi toto nerob :D

2 ebonyria ebonyria | Web | 23. february 2014 at 17:06 | React

poor mahogany door :D

3 Lucy Lucy | Email | Web | 24. february 2014 at 19:32 | React

Jééé, mimčo bude! Ne fajn, nejsem retardovaná, ale s dětmi je to vždycky tak zajímavé! Dobře, teď zním jako prvotřídní pedofil, prostě... víš co myslím, ne?:D Loki jako táta... chci to vidět na vlastní oči:D

4 Janča-san Janča-san | Web | 24. february 2014 at 20:10 | React

Tak ako, už som sa dlho nenasmiala tak, ako pri čítaní tejto časti! :D ale možno sa fakt chcela uvariť :D

5 Yummy^^ Yummy^^ | Web | 25. february 2014 at 18:32 | React

To niee :D Ale bola by to sranda :D

6 Simona Gray Simona Gray | Web | 26. february 2014 at 15:57 | React

[1]: pokúsim sa pohnúť s tým :D

[2]: mahogany door.

[3]: Nikto sa na to malé neteší viac ako ja, ver mi :D

[4]: Heeheheheh :D Uvarený Loki....:D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement