Keď nastane Ragnarok

15. march 2014 at 14:56 | Simona Gray |  I write

Kričal na ňu. Aby odišla. Prosil ju o to. Vyhrážal sa jej vecami, ktoré by nikdy nebol schopný splniť a obaja to vedeli.
Plakal a posielal ju preč.
Ale ona zostávala.
Neopustila ho.
Ďalej vedľa neho sedela na studenej skale a držala nad jeho hlavou čašu, neúnavne, chrániac ho pred kvapkami jedu.
Občas plakala, tichučko, a jej slzy dopadali na jeho tvár, namiesto hadieho jedu a pálili tisíckrát viac.



Mlčala. Aj on, keď ju práve márne neposielal preč (ale to robil len prvých pár rokov - potom si konečne uvedomil, že je to zbytočné a radšej si šetril silu).
Bolo tam ticho. Strašné ticho, ktoré sa odrážalo od stien kamennej jaskyne a stávalo sa tak neznesiteľne hlasným.
Bolo to ticho, v ktorom znel každý zvuk ako výstrel.
To ticho bolo prerušované len neustálym kvapkaním jedu z hadovho jazyka.
Kvap.
Kvap.
KVAP!
Ten zvuk ho doháňal k šialenstvu.
Kvap.
Kvap.
KVAP!
Jed z hadovho jazyka odkvapkával mučivo pomaly. Ten zvuk sa mu nakoniec dostal pod kožu, hoci sa snažil dostať ho do úzadia, myslieť na niečo iné, ale nešlo to. Bolo to vtieravé. Nedalo sa to ignorovať.
Pristihol sa, že porovnáva rytmus vlastného srdca s tým zvukom.
Rátal každú jednu kvapku.
Už vedel presne, koľko ich padne, kým sa čaša naplní až po okraj a ona ju bude musieť vyliať. Už vedel presne koľko kvapiek jedu padne na jeho tvár, kým sa vráti.
Áno, bol to krutý trest. A on neprestával veriť tomu, že si ho nezaslúžil. Neprestával ich preklínať. Ani na sekundu.
Ale ani napriek svojmu utrpeniu, ani len kvôli nej, kvôli ich deťom, svoje činy nikdy neoľutoval. Nikdy si nepripustil, že to, čo spravil, bolo možno skutočne také zlé, že si toto zaslúžil.
Boli to len žarty.
Triky.
Je to ich vina, že ich nepochopili.
Teda....zo začiatku to boli nevinné žarty. Potom, ako plynul čas, začali byť zlomyseľnejšie. Pretože...pretože boli nafúkaní kráľovskí idioti. Pretože ho len využívali, keď niečo potrebovali. Neznášali a ponižovali ho.
Tak sa bránil ako vedel.
Mstil sa.
Keď sa hráte z ohňom, popáli vás.
A potom....potom sa mu naskytla príležitosť zabiť Baldra.
Ale nebola to jeho vina! Keď Frigg zaprisahávala všetky bytosti na svete, aby jej synčekovi (nenávidel Baldra - bol obľúbený, hlúpy, nudný, nechutne dobrosrdečný a naivný mamičkin maznáčik) neskrivili ani len vlások na hlave, okrem toho prekliateho imela, priam ho pozvala, aby z neho vyrobil šíp a dal ho slepému Hodrovi.
Prečo si vlastne myslela, že mu imelo nemôže ublížiť?! Prečo práve imelo považovala za také neškodné?!
Imelo je zákerné. Je to parazit. Uchytí sa na strome, zavŕta sa mu do kmeňa a kradne mu život priamo zo žíl.
Áno, je to jej chyba. Môže za to ona.
Kvap.
Kvap.
KVAP!
Pálčivá bolesť na jeho tvári bola späť. Čaša bola opäť raz plná a medzi hadom a jeho tvárou nebolo nič, čo by zabraňovala jedu padať na jeho tvár a rozožierať mu pokožku.
Hadí jed ho pálil ako oheň. Kvapkal mu do očí a steny jaskyne videl ako cez červenú hmlu.
Bezmocne sa zvíjal v reťaziach, ktoré bývali vnútornosťami jeho syna. Zem sa triasla.
Na začiatku si myslel, že postupom času sa mu tá bolesť nebude zdať taká strašná- ako hovorí to midgardské príslovie, človek si časom zvykne aj na šibenicu- ale mýlil sa. Zakaždým to bolo ešte strašnejšie.
Neprosil však o zľutovanie. Neprosil o milosrdnú smrť, ako možno čakali. Nie, on nie. Už nie.
Vydrží to.
Pretože potom, potom sa pomstí.
On prinesie koniec.
Keď sa Sigyn vrátila a znova nad jeho hlavu zodvihla čašu, ktorú vzala z Bragiho siene a on konečne znova lapil dych, na Lokiho zjazvených perách sa zjavil zlomyseľný úsmev.
Áno, on vydrží .Bude to znášať. Až pokým nastane jeho čas...Ragnarok....

Keď nastane Ragnarok....

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lucy Lucy | Email | Web | 15. march 2014 at 22:56 | React

Tohle je krásné podání mytologie, strašně se mi to líbilo:) Vlastně... severská mytologie je jedinou mytologií, kde mám raději 'záporáka' a výjimečně to není tím, že ho ztvárnil Tom:D

2 Krystý Krystý | Web | 16. march 2014 at 18:29 | React

Naprosto souhlasím s Lucy. Prostě krása...

3 Clarissa Clarissa | Web | 17. march 2014 at 20:00 | React

Huh.
Měla jsem v pánu napsat povídku dosti podobného rázu, ale teď se cítím pokořena.
Na tohle vážně nemám.
Úžasné!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement