Loki a Loki, prvá časť

23. march 2014 at 9:20 | Bohyňa Času |  viebrimač
Tak, po dlhom čase som tu s niečím s nášho života na Ostrove Bohov, moji milí smrteľníci. Tu je príbeh o tom, ako sa môj manžel stretol so svojou paralelnou existenciou...Dvaja Lokiovia...What could possibly go wrong ?!


Vládla noc a všetko spalo. V Stvoriteľkiných komnatách sa ozývalo len tiché pradenie múdreho kocúra Cila, jediného preživšieho z rasy Mačiek. V tajnej základni, kde Stvoriteľka okrem iných príšerných zbraní skladovala aj portál, ktorý bol vyrobený z roztavenej Loganovej kostry (bohyňa Času, ktorá mala úchylku pre kostry, trvala na tom, že si ju schová do perináku, ale jej manžel jej to našťastie stihol vyhovoriť) sa nenachádzal nikto.
Ani len tiene sa tam nehýbali (ale už sa kedysi hýbali, keď jednu z knižníc na Olympe napadla Vashta Nerada, ktorá akosi preliezla cez portál v obleku astronauta. Chcem tým povedať, že portál bol veľmi nevyspytateľný a žil si vlastným životom - otváral a zatváral priechody do iných dimenzií ako sa mu len zachcelo - rovnako ako sa to chystal urobiť aj teraz).
Portál zrazu slabo zahučal a zažiaril modrým svetlom. Vzduch sa zachvel a Čas zastonal (ale bohyňa času si to nevšimla- bola zaneprázdnená topením sa v jazere Feels) keď sa hmota dvoch paralelných vesmírov zrazila.
Z portálu sa niečo chystalo vyjsť.
Niečo ryšavé.
Niečo zženštilé.
Niečo so zjazvenými perami, čo sa zlomyseľne usmievalo, dokonca aj vtedy, keď sa pri prvých krokoch v inom vesmíre potklo o nejaké haraburdie, ktoré si tam Stvoriteľka už stáročia skladovala.
Niečo, čo sa chystalo narobiť medzi bohmi poriadny chaos.
***
Loki nahnevane tresol dvermi a zdupotal po schodoch na chodník. Nechcel jej povedať, že Doktor neexistuje. Teraz ho to skutočne mrzelo. A nechcel jej ani povedať, že jej posledný pokus o poviedku je neznesiteľný...Skutočne nechcel byť hnusný, ale Gray mu začínala liezť na mozog. Možno nebol stvorený na manželský život. A možno len nebol stvorený pre manželku s výkyvmi nálad a šialenými úchylkami.
Potrebuje sa len prevetrať. Na chvíľku si od nej odpočinúť. Áno, presne tak. Gray si ani nevšimne, že je preč a on zatiaľ zájde niekde inde, na Midgard napríklad, trošku znepríjemní život mužovi zo železa a bude späť skôr, akoby ste stihli povedať vraždiaca piecka na chleba...áno. Tak.
Zamyslene kráčal po cestičke, ktorá občas samovoľne menila smer, keď si zrazu uvedomil, že takmer opustil ich časť ostrova a bol neďaleko Vysokých hôr, v ktorých útrobách žili slizké, slepé tvory, ktoré rýchlymi prstami lovili ryby v hlbočinách temných jazier, a mali svoje zlaté "daršeky", ktoré volali "milášikovia."
Chystal sa otočiť, keď tu zrazu uvidel oproti sebe kráčať nejakú postavu. Zastal, akoby do neho udrel blesk.
Postava mala ryšavé vlasy a zdalo sa, že kráča celkom bezstarostne, občas trošku poskočila, ako to robila Gray. Nemohla to byť ale bohyňa fandomu - mala síce ryšavé vlasy, ale bola o trochu nižšia. A ona neposkakovala.
Kto to teda je?
Znovu nejaký úbohý dobrodruh, ktorý sa vybral na bájny ostrov v nádeji, že stretne mocných bohov Viebrimaču a tí mu len-tak, z dobrej vôle darujú nesmrteľnosť, alebo múdrosť sveta, alebo mu dajú nejakú božskú zbraň?!
Tí smrteľníci boli vážne naivní.
Už-už sa chystal premeniť na nejakého desivého chlapa s desivou prilbou a dlhou bradou (vo svojej normálnej podobe nevydesil ani len Gray), aby toho chlapa odplašil, keď v tom si uvedomil, že to nemôže byť smrteľník.
Keby to bol smrteľník, už by sa o neho postarali tí dvaja šialení (a dosť desiví, vlastne veľmi strašidelní, keď boli spolu) manželia z druhého konca ostrova. Najmä Xant by si nenechal ujsť príležitosť použiť svoju neslávne slávnu vojenskú lopatku, ktorú sa mu podarilo vydrankať (Xant mal šťastie. On od Gray už celé mesiace pýtal žezlo, ktorým by mohol ovládať ľudí, a čo mu dala?! Midgardskú lampičku, čo vyzerala ako Teseract). A Balthazar bol tiež známy tým, že rád konzumoval dobrodruhov, ktorí zablúdili na ich ostrov.
Kým tam tak stál, ako soľný stĺp a premýšľal, čo má robiť, postava sa k nemu priblížila natoľko, že mohol vidieť, že je to mladý muž so šibalským úškrnom na tvári, oblečený do niečoho, čo by sa jeho manželke určite páčilo - už z diaľky to zaváňalo vplyvom ľadového severu. Niekoľkokrát aj jeho chcela prinútiť, aby si niečo také obliekol, ale odbavil ju s tým, že oni na Asgarde nič také nenosili.
Už nemohol nič robiť. Tak len stál a čakal, kým sa návštevník priblíži natoľko, aby ho aspoň mohol poslať do Helheimu.
Keď už bol len pár krokov od neho, Lokiho ako Thorovo kladivo udrelo poznanie. V mysli si vybavil všetky tie večery strávené na Midgrade, keď ho Gray nudila tým, že mu rozprávala, ako šialene si ho smrteľníci predstavovali.
Och, nie.
NIE.
Stvoriteľka asi zase nevypla na noc portál.
Príchodziaci si musel všimnúť prekvapenie na jeho tvári, pretože sa uškrnul ešte viac (ak to vôbec bolo možné) a vystrúhal pred ním posmešný pukerlík.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Catie XXXXXXX Catie XXXXXXX | Web | 23. march 2014 at 10:13 | React

moc pěkný blog

2 Electra Electra | Web | 24. march 2014 at 15:53 | React

V tomto musíš pokračovať! Je to dokonalé Loki a Loki to vyzerá na Ragnarok. :D

3 Krystý Krystý | Web | 24. march 2014 at 19:25 | React

Souhlasím s Electrou. Musíš pokračovat je to prostě úžasné :D

4 Yummy^^ Yummy^^ | Web | 29. march 2014 at 21:35 | React

Ďalšiu časť, hneď! :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement