Primadonna girl - Tretia kapitola

29. march 2014 at 10:21 | Simona Gray |  Primadonna girl
Zdravím, vážení.
Tretia kapitola Primadonny, teraz z Lokinho pohľadu. Neskutočne ma to zdeptalo. Dám vám radu: nikdy nepíšte ráno za protivnú, zdeptanú a hnusnú teenagerku, ktorá nenávidí celý svet....musím sa ísť odreagovať. Von. Dnes plánujem dlhú prechádzku. Pretože na druhý týždeň píšem tisíc päťsto písomiek a vôbec sa nepotrebujem učiť...
Och, bože, prečo som taký debil....

Och, a ak by som vám ešte mohla kecať do čítanie....táto pesnička sa mi hodí k Loki :D Marina, samozrejme :D


Občas, keď sa cítim zvlášť mizerne a utápam sa v sebaľútosti, bolestne si uvedomujúc, že všetkým okolo mňa by bolo lepšie, keby som sa niekam spakovala, je mi Tonyho ľúto. A obdivujem ho, že so mnou vydrží.
Pretože, seriózne, kto so zdravým rozumom vydrží s niekým, kto na ľudí jednostajne syčí a vrčí a drží si ich od tela, akoby mali mor (fajn, toto myslím obrazne - inak by som ...no, chápete, kam tým mierim....), myslí len na seba a len vo vzácnych momentoch sa povznesie nad záujmy seba a svojho ega?
Odpoveď je jednoduchá.
Tony.
Pretože on je rovnaký.
A, viete, tá otrepaná fráza, že protiklady sa priťahujú, je kolosálny nezmysel. Protiklady sa nepriťahujú, pretože odlišný ľudia spolu nedokážu vydržať. Lezú si na nervy a nemajú nič spoločné.
Keď ste rovnakí, stále si leziete na nervy a idete jeden druhému po krku, ale aspoň máte niečo spoločné, niečo, čo vás spája.
U mňa a Tonyho je to naše ego a túžba vyniknúť.
A tak šliapeme jeden druhému po hlave, aby sme sa dostali vyššie.
***
Keď Tony zastavil pred naším domom, na príjazdovej ceste stálo otcovo auto. Neznášala som, keď býval doma. Môj otec bol narcistický sviniar, ktorého ego bolo ešte väčšie ako Tonyho a moje dokopy a vo svojej práci išiel doslovne cez mŕtvoly.
Budem úprimná.
Nenávidela som ho. Nenávidela som ho viac ako všetky tie patetické, stratené existencie na našej škole a nenávidela som ho viac ako seba.
Keď som mala štrnásť a on sa rozviedol s mamou, sľuboval mi, že všetko bude super a bude skvelý otec. Pche. Mala som zostať radšej s mamou na Aljaške. Je to síce koniec sveta a je to diera, kde nie je nijaká zábava, ale nemala by som to také strašné ako tu.
Aj keď...
Myslím, že mama nechcela, aby som bývala u nej.
Bolo dosť ťažké vychovávať dvoch malých, protivných chalanov a pubertálna dcéra, ktorá trpí depresiami a nevie vydržať sama so sebou by pre ňu bola len ďalšia príťaž.
Ale, musím Laufeyovi uznať, že prvých pár týždňov sa fakt snažil.
Kúpil mi notebook, kocúra (úžasné, tigrované stvorenie, ktoré som i napriek tomu, že to bol darček od človeka, ktorého nenávidím, milovala najviac na svete),nechal ma, aby som si povyberala nábytok do izby...
Ale potom som sa mu zunovala.
A odsunul ma nabok.
Rovnako ako mama.
Rovnako ako všetci.
Za posledné tri roky strávil doma dokopy jedenásť mesiacov. Rátala som to.
A aj to bol buď celé dni zavretý vo svojej pracovni a cez telefón vydieral svojich obchodných rivalov, alebo sa opil a sedel na gauči v obývačke, nadávajú na celý svet, na mamu, na svojich podriadených, na susedov cez ulicu (Odinsonovci - šťastná rodinka, ktorým som ich šťastie neskutočne závidela) a predovšetkým na mňa.
Pretože ja som bola ten najväčší problém.
Vždy.
Nech som robila čokoľvek, nikdy, nikdy som nebola dosť dobrá.
"Si v pohode?" vyrušil ma z myšlienok Tonyho hlas.
"Hej," odsekla som mu podráždene a vyšla som z auta, zaplesnúc za sebou dvere. Kráčala som k domu a ani som sa neobzrela, ale v sklenených dverách som videla, že Tony vystúpil z auta, stál pri otvorených dverách auta a pozeral za mnou, kým som nevošla dnu.
Potom som počula, ako znova nastúpil a dupol na plyn.
***
Otec robil to, čo vždy. Sedel v pracovni a ticho, sprisahanecky s niekým telefonoval. Už ma ani nezaujímalo, koho sa rozhodol zničiť tento krát.
Zavrela som sa do izby a pustila som si hudbu najhlasnejšie, ako som zniesla. Nemusela som sa báť, že Laufey mi príde vynadať. Mala som izbu na druhom konci domu.
Ale bola by som radšej, keby to počul a rozčúlilo ho to.

Celé popoludnie som strávila predstieraním, že neexistujem. Z hlasnej hudby ma začala bolieť hlava, tak som si sadla na okennú parapetu s Henrichom IV. Do lona sa mi vyškriabal Fenris a potichu priadol, ako som ho škrabkala po tigrovanej hlavičke.
Bola som už takmer na konci , keď som takmer spadla z parapety vďaka zvončeku.
Potichu nadávajúc som vstala (Fenris nespokojne zasyčal) a vybrala som sa ku dverám, vediac, že Laufey nepreruší svoje dôležité pracovné povinnosti kvôli takej maličkosti ako je prítomnosť niekoho pri našich dverách.
Keď som otvorila, chcela som hneď aj znova zatvoriť, pretože pred dverami stál Thor Odinson. Nemala som Thora rada.
Mal všetko to, čo ja nie. A otec ho tiež nemal rád (teda, nie tak jeho ako jeho otca) a bola to asi jediná vec, na ktorej sme sa zhodli.
Ale potom som nezavrela. Pretože čo by môjho otca nehnevalo viac, ako keby som pozvala do nášho domu syna jeho najväčšieho nepriateľa?
"Ahoj, Loki, vieš, ideme s Jane k Tonymu na párty a napadlo ma, či by si nechcela zviezť," opýtal sa s tým svojim prihlúplym úsmevom na tvári. Za normálnych okolností by som drzo opravila jeho nespisovný jazyk (niečo mi napadlo, napadnúť ťa môžem ja, ty idiot) ale teraz som sa rozžiarila ako slniečko.
Jediná vec, ktorá by ho rozčúlila viac, ako pozvanie syna jeho úhlavného nepriateľa do nášho domu, je, keby jeho dcéra šla s tým synom jeho úhlavného nepriateľa na párty , ktorú poriada syn jeho najväčšieho obchodného rivala.
"Och, to by bolo skvelé!" zvolala som svojím najveselším, najnevinnejším a najnadšenejším hláskom a Thor sa usmial ešte prihlúplejšie.

Bože, ako s ním Jane mohla chodiť.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Yummy^^ Yummy^^ | Web | 29. march 2014 at 21:47 | React

Úžasné! :3 Ale neviem si predstaviť ich všetkých ako teenegerov :D

2 Electra Electra | Web | 29. march 2014 at 22:15 | React

Úžasné pokračovanie! Neviem si vybrať či sa mi páči viac Tonyho alebo Lokin pohľad oba sú perfektné.

3 Janča Janča | Web | 30. march 2014 at 17:09 | React

páčia sa mi poviedky z pohľadu chlapa :D a k tým písomkám....dnes som si vravela, že sa budem celý deň učiť....ale nejako to nejde :D

4 Krystý Krystý | Web | 30. march 2014 at 21:41 | React

Nádhera!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement