Zelená je dobrá farba, XIV. kapitola

9. march 2014 at 18:47 | Simona Gray |  Zelená je dobrá farba
dadadadaa....dadadadaaa...
Je mi zima, vážení. A trasiem sa. Vyzerá to na zimnicu. Ako....asi pred hodinou som sa vrátila z prechádzky....bola som na kopci a dosť fúkalo...dúfam, že nebudem chorá. Inak ma asi porazí.
No, a teraz k Zelenej... posledná kapitola. Opakujem, posledná kapitola Zelenej. Dúfam, že si ju užijete...a keď budete po mne hádzať tie zhnité paradajky, a nožnice, a nožíky a všelijaké také predmety, pamätajte na to, že Malé čirne vás miluje. Všetkých :D :D D


Mephisto si skutočne príliš fandil. Buď bol strašne naivný a myslel si, že Loki alebo ja mu napochodujeme do náručia, alebo bol prehnane sebavedomý a neveril, že SHIELD by pre neho predstavoval nejakú hrozbu.
Keď ten chlap zavolal Furymu, doslova mu nechal adresu, kde ho môžu nájsť. Ešte si mohol vymedziť hodiny, kedy je k dispozícii.
Ale pravdou je aj to, že to mohla byť pasca. To SHIELD zvážil. Ale nespravil nijaké opatrenia. SHIELD si tiež príliš fandil. SHIELD bol tiež príliš naivný. A sebavedomý.
Bála som sa.

Lucy bola optimistka a verila, že všetko dobre dopadne. Nikdy sa viac nemýlila, ako som sa neskôr dozvedela. Keď sa so mnou lúčila, neustále ma zahrňovala návrhmi možných mien pre naše dieťa. Nemala som to srdce povedať jej, že mám strach.
Navliekla som sa do Lokiho maškarného kostýmu (inak som do nedokázala nazvať. Vážne, ako v tom môže bojovať?! Je to neskutočne tesné, je v tom teplo a tlačí ) a spolu so Steveom, Clintom a Bruceom som nasadla do vrtuľníka, ktorý nás mal odviezť na miesto. Stark sa chystal letieť sám vo svojom obleku. Ešte sme čakali na, Natashu a Hillovú, ktorá išla tiež - keĎ som však za nimi uvidela bežať dobre známu postavičku, začala som prostestovať.
"Nemôžeš s nami ísť!" namietala som, keď sa Loki, navlečený v obleku požičanom od Čiernej Vdovy (pristalo mi to, keď budem späť vo vlastnom tele, musím si jeden vypýtať) usadil vedľa mňa.
"Prečo nie?" zazubil sa a zapol si bezpečnostný pás.
Zalapala som po dychu. Nemôže ísť! Je teraz v tele nešikovnej ženy, ktorá zakopáva o vlastné nohy! A čírou náhodou je to moje telo a som tehotná! Nemôže sa zúčastniť boja s diabolským (aj keď očividne naivným) zločincom z vesmíru!
"Ty si tiež neposlúchla, a vyšla si za mnou ta tú vežu," pripomenul mi láskavo, "a navyše, ak by si sa tam netrepala a neupozorňovala na seba, Mephisto by nevedel, že ťa mám, a mali by sme o problém menej."
Ups. Mal pravdu.
Helicoptéra sa odlepila od zeme a ja som pozorovala, ako sa mobilná základňa SHIELDu vzďaľuje. Už bolo neskoro, aby som Lokiho zamkla do nejakej izby a prikázala Furyho agentom, aby ho strážili, kým sa nevrátime. Och, a tí agenti by ma aj tak nepočúvali.

Adresa, ktorú nechal Mephisto Furymu, sa nachádzala v Miami. Bola to vila, podobná tej Starkovej, s palmami okolo, obrovskou terasou a bazénom.
Nikde nikto. Len Mephisto. Úplne sám, stál na tej terase a pozoroval nás.
Čo si myslí, dočerta?!
Ale mala som zvláštny pocit. Cítila som akési vibrácie. I napriek hluku, ktorý vydával vrtuľník, som počula akési tichučké brnenie, ktoré nedokázalo nič prehlušiť. Bol to taký zvuk, ako keď stojíte pod stĺpom vysokého napätie. A vlasy na krku mi stáli dupkom.
Ostatní si však očividne nič nevšimli. Ani Loki nie, hoci sa mračil.
"Mali by sme zaútočiť," ozval sa z vysielačky, ktorú držala Hillová, Starkov hlas, "mám ho na muške."
Chcela som niečo povedať. Chcela som povedať, že sa mi niečo nezdá. Ale nestihla som.
"Páľte," odsúhlasila mu útok Hillová a to bol moment, keď všetko skončilo v kanáli.
Videla som Starka z okna vrtuľníka. Bol neďaleko nás, a boli sme asi tak dvesto metrov od vili. Videla som Starkovu strelu. Ako v spomalenom zábere som videla, ako sa blíži k svojmu cieľu. A zrazu, zrazu som pochopila ten svoj divný pocit. Mala som Lokiho schopnosti a to, čo som cítila, bola mágia. Lepšie povedané, obrovská silová stena natiahnutá okolo Mephistovej pevnosti, ako pavučina. Keď ju dosiahla Starkova strela, rozžiarila sa na červeno, už nebola neviditeľná, mohol ju vidieť každý. Ešte som videla Lokiho, ako sklamane krúti hlavou, akoby si hovoril "mal som to vedieť", a potom tá strela vybuchla. Ibaže narazila na tú stenu. A každá akcia vyvolá rovnako veľkú reakciu, ako mi vtĺkali do hlavy na fyzike.
Boli sme príliš blízko.
Výbuch nás zmietol ako vlny zmietajú tie pieskové hrady, ktoré si na brehu mora stavajú deti.
Padli sme k zemi.
***
Prvá vec, ktorú som si uvedomila, keď som prišla k sebe, bola bolesť. Silná bolesť vystreľujúca z ramena mojej pravej ruky do celého boku. A aj hlava ma bolela. Viac, ako po akejkoľvek preflámovanej noci s Lucy, keď sme ešte chodili na strednú a každý piatok sme boli na žúrke.
Ďalšia vec bola, že som neležala pod troskami vrtuľníka, ako som čakala. Namiesto toho som ležala na niečom rovnom a niečie ruky mi fixovali hlavu, takže som ňou nemohla pohnúť. Niekto opakoval moje meno a keď som pootvorila oči, oslepilo ma silné svetlo malej baterky, ktorou mi do očí svietila nejaká žena.
Tretia, a najdôležitejšia vec, ktorú som si uvedomila, bola, že oblek ma už netlačil. Zažmurkala som a snažila som sa prísť na to, čo je ešte iné. Pretože som sa cítila inak. Ako keď sa po dlhom čase vrátite domov...ach. Stále opakovala moje meno. Tá, čo mi svietila do očí tou baterkou. Nedala som najavo, že ju vnímam. Čím dlhšie zostanem mimo, tým neskôr prídu otravné otázky od Furyho. Pretože som už nebola čiernovlasý boh s dlhými nohami, ale malá smrteľná žena, ktorej sa dalo cikať, lebo jej na močový mechúr tlačilo bábätko. Radšej som ani nemyslela na to, či sa mu niečo stalo.
"Amy," zopakovala tá žena znova moje meno, jasne a nahlas a ja som vedela, že mi nedá pokoj, kým sa jej neozvem späť. Tak som vydala nejasný zvuk, niečo medzi zakňučaním umierajúceho zvieraťa a otráveným povzdychom teenagera, ktorý nechce ráno vstávať.
"Amy, počujete ma?"
Bohužiaľ, áno.
Tie niečie ruky mi okolo krku zapli niečo pevné, niečo, čo mi ďalej zabraňovalo otočiť hlavu. Tipovala som, že je to fixačný golier.
Loki. Kde je Loki.
Boli tri možnosti. Dve z nich veľmi zlé, jedna taká, že je niekde obďaleč, živý a zdravý, hádajúci sa so Starkom alebo Furym.
Potom taká, že pád neprežil. Čo je blbosť, vzhľadom k tomu, že je zrejme späť vo svojom tele, ale aj tak som sa toho bála. A potom taká, že tu nie je. Že zmizol a nechal nás tam.
"Amy, je mi ľúto, ale musíte zostať pri vedomí, chce s vami hovoriť riaditeľ Fury."
Jasné. Ako inak.
Žena zmizla z môjho zorného pohľadu a nahradila ju jednooká Furyho tvár. Tváril sa prísne.
"Zatýkam vás za podozrenie zo zrady," povedal a zdravú ruku mi pripútal k rámu nosidiel. A ja som vedela, že môj tretí predpoklad bol správny. Loki tu nie je.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 SeleneBlack SeleneBlack | Email | Web | 9. march 2014 at 19:22 | React

Čo ti pere?! Ako toto môže byť posledná kapitola! Sakra, ja som totálne zmätená! Ach!!

2 Lucy Lucy | Email | Web | 10. march 2014 at 18:42 | React

Teda, to je ale chování k těhotné! Za to bych střílela:D A jelikož jsem netrpělivý člověk, jdu okamžitě na Modrou.

A Loki... takhle se vypařit! God of tricks, indeed:D

3 Artemis Artemis | Web | 10. march 2014 at 19:48 | React

TO bol akoze vtip to s tou poslednou kapitolou??? DÚfam že ano inak po tebe niečo hodim a gumeve medvede to nebudú!
PS: bola to skvela kapitola  neboj nič na teba nebudem hádzať možno :-) :-D

4 Electra Electra | Web | 11. march 2014 at 14:31 | React

Jajprv že posledná??? Dočítam a že posledná!?!?!!??!??! Opováž sa to takto ukončiť lebo to nebudú nožnice, ale niečo ovela ovela horšie!!!!!!!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement