Prológ

11. may 2014 at 20:52 | Simona Gray |  Lokasenna
No, tak, tu je niečo pre fanúšikov Lokiho a /alebo nórskej mytológie. Obrázok kreslila Bohyňa Fandomu a s jej dovolením som ho použila ako ilustráciu. Tak...užite si prológ. Len krátke upozornenie...nezamieňajte si Marvel Lokiho a týmto tu. Je tam rozdiel. Niekoľko obrovských rozdielov.


Prológ
Jediným zvukom, ktorý sa ozýval v diaľke, bolo pravidelné kvapkanie ,tisíckrát odrazené od kamenných stien, znásobené ozvenou a večnosťou. Tento zvuk tam znel po stáročia a po ďalšie stáročia by tam ešte aj mal znieť, keby nebolo skutočnosti, že potrebujú pomoc.
Njordovi sa to miesto zdalo akoby tam ani neplynul čas - minúty sa mu vliekli ako hodiny, mal pocit, že tá dlhá chodba nikde nekončí, že sa vinie donekonečna.... Celé to nemožné miesto vytváralo dojem zlého sna, nepríjemnej nočnej mory, kde ste chytený mimo času, naveky, a nedokážete uniknúť...To miesto vytváralo dojem pasce. Dokonalého väzenia, z ktorého nič neunikne a to, čo tam je, príde o rozum...
"Je to ten najhlúpejší plán, na aký som sa kedy dal nahovoriť," zahundral Thor a potichu zanadával na úzku chodbu so slizkým stenami, utierajúc si ruku do nohavíc.
"Je to zúfalý plán," spresnil Njord a zastavil sa.
Chodba sa náhle skončila, hoci sa zdala nekonečná. Mihotavé svetlo fakle, ktorú niesol boh mora, slabo osvetľovalo prvých pár metrov pred nimi, vchod do neveľkej jaskyne, do ktorej sa chystali vojsť.
Njord preglgol. Nerád to priznával, ale akosi v sebe nenachádzal odvahu, drzosť ani silu pozrieť sa do očí Sigyn, nieto ešte tomu, kvôli ktorému prichádzajú.
"Až po tebe," zamrmlal a kývol Thorovi. Boh hromu si s etiketou, morálnymi hodnotami a slušnosťou hlavu ťažkú nerobil - pevnejšie zovrel svoje kladivo a vošiel do väzenia boha lží, ohňa a chaosu.
Njord rezignovane vošiel za ním, ani najmenej sa netešiac na stretnutie s padlým bohom.
***
Loki sa už dávno prestal zaujímať o to, ako dlho tam vlastne trčí. Tak či tak to pre neho bola večnosť. Odvtedy, ako ho spútali, mohlo uplynúť len pár týždňov. Mohlo to byť niekoľko mesiacov - a rovnako mohli prejsť aj celé stáročia. Aj tak bolo všetko stratené...tak načo sa trápiť časom?
Sigyn bola stále pri ňom, neopúšťala ho - držala nad jeho hlavou zlatú čašu z Bragiho siene, zachytávala do nej jed kvapkajúci z hadovho jazyka.
Ale raz za čas ju musela vyliať a vtedy kvapky jedu dopadali na jeho tvár, do očí, leptali mu kožu, pálili ju a on kričal, prosil o pomoc, o zmilovanie, prosil ju, aby ukončila jeho trápenie, aby ho zabila, len nech to už skončí... Vzpieral sa vo svojich putách, črevách svojho syna, ktoré sa mu zarezávala hlboko do mäsa, až mu krvácali zápästia aj členky...ale tá bolesť bola vítaná, vydržal by ju aj tisíckrát, pretože bola nič v porovnaní s tou, ktorú mu spôsoboval jed....
Kroky. Skutočne začul kroky?
Zbystril pozornosť, otupenú stáročiami, napäl sluch...okrem Sygininho pravidelného a vlastného trhaného dychu a otravného kvapkania tam bol aj iný zvuk. Cudzí.
Áno, skutočne to boli kroky. Niekto prichádzal, po celých vekoch, pozrieť sa na neho, na vraha, klamára a podvodníka, ešte väčšmi ho ponížiť, potupiť...
Otvoril oči, čo mu však bolo na nič, pretože v jaskyni bola príliš veľká tma a okrem toho si aj tak nebol istý, či ešte stále môže vidieť, po tom, ako mu do očí kvapkal hadí jed. Pravdepodobne nie.
Začul tiché zašušťanie - Sygin vedľa neho sa mykla. Takže aj ona si uvedomila, že niekto prichádza. Možno je to Frigga. Možno prišla odviesť Sigyn preč, presvedčiť ju, aby pri ňom ďalej netrpela, pri nehodnom a zlom manželovi...A možno je to Skadi.
Mykol rukou v putách, viac zo zvyku ako preto, že by mu to malo nejako pomôcť . Kroky sa priblížili.
"Niekto prichádza," šepla mu Sigyn do ucha.
Len prikývol, hoci si nebol istý, či ho v tme mohla vidieť. A možno tam ani nebola tma. Možno skutočne prišiel o zrak.
Začul, ako zhíkla. "Čo tu robíte?" opýtala sa nahlas prichádzajúcich, ktorých nemohol vidieť . Jej hlas znel tak zvláštne, keď sa odrazil od mokrých kamenných stien, keď sa ozýval v prázdnote...vždy, keď sa spolu zhovárali, tak len potichu. V tme sa dá hovoriť len potichu.
"Prišli sme...potrebujeme..." Njord. Čo tu ten robí? Začudoval sa Loki.

"Odin nás poslal, lebo si myslí, že ten darebák nám pomôže," ozval sa Thorov hromový hlas a Lokiho srdce poskočilo radosťou. Aha. Takže Odin ma predsa len potrebuje. Vedel som to. A na zjazvených ústach sa mu po veľmi dlhej dobe objavil úsmev.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Clarissa Clarissa | Web | 11. may 2014 at 22:26 | React

Ho, ho, ho, ho, tak tohle si dám líbit! :-)

2 poviedky-vseho-druhu poviedky-vseho-druhu | 12. may 2014 at 9:02 | React

Sama som už prečítala niekoľko kníh o nórskej mytológií. Ale nech som sa snažila ako som chcela celú túto legendu som nikde nenašla. Takže som nesmierne rada že je tu a nemusím ju ani prekladať.

3 illonis illonis | 13. may 2014 at 17:36 | React

Ty máš naozaj úžasný talent na písanie ale to ti asi nemusím ani hovoriť. Kvôli tebe ma snáď začne zaujímať mytológia :-)

4 unknow-n-inkognito unknow-n-inkognito | 29. may 2014 at 17:34 | React

pekne, pekne :)teším sa keď si to prečítam celé :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement