Stratené časti

21. may 2014 at 21:20 | Simona Gray |  I write
Prosím, neberte to vážne...potrebovala som napísať niečo s Crowleym...Ako sa nórsky boh stretol v bare s démonom a čo sa stalo potom.... :D




V bare bolo dusno a vďaka cigaretovému dymu, ktorý okrem tabaku obsahoval aj všelijaké iné prísady, aj trošku hmlisto a človek videl ružové ovečky skákajúce ponad stoly už len z toho, že tam vošiel. Ale červenovlasému mužovi sediacemu na vysokej stoličke pri pulte to očividne ani najmenej neprekážalo. V pravej ruke držal poloprázdny pohár whisky a pomaly, lenivo s ním krúžil. Občas zodvihol hlavu a úzkymi, zelenými očami sa poobzeral po miestnosti, akoby na niekoho čakal. Asi po štvrť hodine si k nemu sadol nízky, plešivejúci muž v čiernom obleku, pravdepodobne šitému na mieru, v lakovkách a so sebaistým úškrnom na tvári. Objednal si tiež pohár whisky a natočil sa, aby na červenovlasého muža dobre videl.
Ten zničene zdvihol hlavu od pohára a pozrel na neho. "Čert aby ťa vzal," povedal, "meškáš. Musel som to tu dýchať skoro dve hodiny. Do mysle sa mi vkrádajú predstavy Thora oblečeného v tutu, balerínkach a s ružovou stužkou vo vlasoch. Je to ešte horšie ako keď som ho navliekol do Freyiných šiat."
Muža v obleku striaslo. "Bŕŕŕ, to sú strašné predstavy."
Červenovlasý sa uškrnul. "Och, Crowley, a to si nevidel tie fotky, čo sme s Lucim spravili, keď sme sa opili v Kansase!"
Démonovi takmer zabehla whisky. "Však si ich nevymazal, Loki. Ak uvidím opitého Lucifera, tak som videl všetko."
Loki cmukol. "Až príde Ragnarok, srdiečko." Narovnal sa a odhrnul si u očí vlasy. "Máš to?"
Crowley si potľapkal rukou po vypuklom mieste na obleku, kde mal zrejme vnútorné vrecko. "Doctor Who Classic, 1963."
Loki zbystil pozornosť. "Aj stratené časti....? opýtal sa s posvätnou úctou.
"Aj tie."
Nordický boh ohňa vstal a hodil na stôl peniaze za whisky. "Keď si ich so mnou pozrieš...a potom prežiješ aj Doomsday a Angels take Manhatan...ukážem ti tie fotky."
"Platí."


O štyri dni neskôr


V tej miestnosti boli dokonale zatemnené okná, takže tam neprenikol ani najmenší lúčik svetla, nebol tam nijaký kontakt s vonkajším svetom, podľa ktorého by sa dal hádať čas. Aj keď...čas vlastne takpovediac prestal existovať.
Čas už ani pre jedného z nich neznamenal to, čo predtým. Čas bol zrazu...niečo ako...wibbly-wobbly, Timey-wimey stuff....
"Ja...ja nemôžem..." ozval sa tichý, utrápený hlas z postele, ktorá v tej chvíli skôr pripomínala hniezdo nejakého divého zvieraťa - zmotané prikrývky, roztrhnutý vankúš, pierka...obaly od čipsov, plechovky z koka koly... "Ja nemôžem!"
"Mal...mal by som to povedať teraz...Rose Tylerová, ja..."
Keď muž na obrazovke dopovedal tieto slová, z postele sa ozval dvojitý nárek, nárek pripomínajúci duše týrané v pekle. "Prečo?!" dožadoval sa Crowley odpovede.
"Lebo..."zafňukal Loki a trochu sa pomrvil, aby sa mu na Crowleyho ruke ležalo pohodlnejšie, "lebo je to Moffat...a Davies...počkaj, keď prídu Pondovci. Budeš ľutovať deň, kedy si sa narodil."
"Keď bude koniec.. pozrieme si znova druhú sériu. A potom...potom oklameš Moffata, aby mi predal svoju dušu," zamrmlal Lokimu do červených vlasov a natiahol sa po balík vreckoviek. Na fotky z Lokiho a Luciferovho flámu už ani nepomyslel.


 

3 people judged this article.

Comments

1 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 21. may 2014 at 21:42 | React

Tak toto stálo za to! :D Každé jedno slovo bolo úžasné, neviem sa rozhodnúť, čo sa mi na tom páčilo najviac! (Asi to, ako volali Lucifera "Luci"... alebo Doomsday? Stratené časti??? Opitý Luci???) :D
Vďaka za rozveselenie zo zmiešaných pocitov a feels z finále :D

2 Lucy Lucy | Email | Web | 24. may 2014 at 20:16 | React

Jak můžeš spojit tyhle dvě dokonalé postavy takhle perfektně? Nechápu, závidím:D

3 Kayla Kayla | Web | 26. may 2014 at 22:58 | React

OMG tak toto nie :D parádne mi o zdvihlo náladu toto :D :D čakala som čo diabolské mu mohol Crowley priniesť ale toto by ma nenapadlo :D :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement