Všetci chcú vládnuť svetu - 2

3. may 2014 at 8:33 | Simona Gray |  Všetci chcú vládnuť svetu
Zdravíčko!!! Druhá časť Všetci chcú vládnuť svetu.


III.
Rozhodol som sa. Pôjdem k Ohnivej trhline, aby som spútal jedného z Démonov. Keď som svoje rozhodnutie oznámil žene, posmutnela a v očiach sa jej zaleskli slzy, ale inak ma neodhovárala. Rovnako dobre ako ja vedela, že musím spraviť niečo na udržanie moci. Ale nezmienil som sa jej o tom, že možno, možno...by som mohol zájsť i ďalej.
Keď sa o tom dozvedel môj syn, trval na tom, aby mohol ísť so mnou, ale vysmial som ho - bol vtedy ešte len chlapec a na ceste by ma len zdržiaval.
A okrem toho, musím isť sám. To, čo chcem dokázať, musím urobiť bez akejkoľvek pomoci - chcem predsa dokázať, že som kráľ...

Tesne pred mojím odchodom ma navštívila jedna z vediem, ktoré si náš národ ctil nadovšetko - staré ženy, zvráskavené, strašidelné, ovládajúce učenie, ku ktorému ostatní nemajú prístup.
"Počula som, čo máš v pláne, môj pán," zakrákala, stojac pri dubových dverách a v ruke žmolila akési vrecúško, "a chcem ťa varovať. Runy hovoria, že to, na čo sa chystáš, ti prinesie len bolesť, stratu a skazu."
Snáď nemusím hovoriť, že sa mi jej slová nepáčili. Mocní nemajú radi pravdu, zvlášť nie vtedy, keď hovorí o tom, že ich osud nie je taký, ako si ho predstavovali.
"To nie je možné, múdra žena," namietol som, "to, na čo sa chystám mi prinesie potešenie, moc a slávu."
Starena sa uškrnula, čo ešte viac znetvorilo jej zvráskavenú tvár, ale už nepovedala nič. Bol som tvrdohlavý, ako celý môj rod. Keď sme si niečo vzali do hlavy, nik nemal šancu vyhovoriť nám to.
"Tak aspoň dovoľ, pane môj," povedala, "aby som ti na cestu dala pár rád."
Začala šmátrať v koženom vrecúšku, ktoré si priniesla so sebou. Starými rukami ,ktoré boli i napriek jej veku istejšie ako ruky mojich najlepších lukostrelcov, odtiaľ vytiahla drobný, hladký kameň- jeden z runových kameňov, ktoré vedmy používali na veštenie a ostatní ich so sebou nosili ako amulety. Ja som však na runy neveril a tieto prívesky som považoval za útechu pre slabochov.
"To je runa raedho," vysvetlila mi, "ochraňuje pútnikov na ceste. Nes ju so sebou, pane môj...a snáď sa ti vyhne nebezpečenstvo."
Prijal som ju, ale len preto, lebo sa považovalo za neslušné odmietať rady vediem, zvlášť vtedy, keď vám dokonca darovali amulety na ochranu.
"V Úzkej doline nájdeš čarodejníka Senexa," pokračovala v dávaní zbytočných rád, " je to múdry muž a i napriek tomu, čo si myslíš, pane môj, že môžeš sám ovládnuť Démona z Ohnivej trhliny, veľmi sa mýliš. A Senex ti pomôže. Jeho vedomosti sú ďaleko rozsiahlejšie ako moje a môže ti byť veľmi nápomocný."
Prikývol som a kameň s vyrytou runou som si vložil do vrecka, len, aby som naň hneď zabudol.
Hlavu som už mal ako malý, nezrelý chlapec, ktorý činí prv než myslí, popletenú plánmi.


 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement