Prelietavá bohyňa

5. august 2014 at 17:56 | Simona Gray |  viebrimač
Už sú to roky, čo som napísala do Viebrimaču...(fajn, pár mesiacov. Ale som Bohyňa času, môžem zveličovať). Lokimu sa dopre nedarí. V júni sa cez Stvoriteľkin portál prepadol istý Brit a Bohyňa času nie je práve Sigyn...


Loki mal chuť trhať, škriabať a rozbíjať všetko okolo seba. Fajn, nie všetko, rozhodne nie tú modrú lampičku z Midgardu, ktorá vyzerala ako Tesseract, mohla by sa mu ešte zísť...Jeho hnev bol zameraný predovšetkým na nízkeho, trochu zavalitého muža v strednom veku, ktorý svojím čiernym oblekom, sarkastickými poznámkami a chrapľavým hlasom práve zvádzal jeho ženu.
V jeho obývačke.
Pred jeho očami.
Loki sedel v kresle a zazeral na svoju manželku, ktorá sa chichotala na niečom, čo jej Crowley práve povedal.
Loki už dávno hovoril, že Stvoriteľka si s tým portálom mala robiť poriadky. Najskôr si tade prelezie tá ryšavá, o vlastné nohy zakopávajúca vec, ktorá je schopná si podpáliť vlastné vlasy a tvrdí, že je ním z inej dimenzie a teraz tento tu.
Počkať. Čo sa jej to práve opýtal...?
To, čo vyrozumel z Grayinho chichotania sa a Crowleyho pradenia sa mu vôbec nepáčilo. On...on sa jej opýtal, či by chcela byť kráľovná Pekla...? A kto je Bobby...? Prečo sa na ňu Gray pýta...?
V Lokim sa búril všetok testosterón a keby bol vládcom nejakej krajiny, určite by Peklu v tej chvíli vyhlásil vojnu (ale on nebol pánom ani vo vlastnom dome, keďže ho mačky vyhadzovali z gauča). Prebudilo sa v ňom čosi staroveké, niečo, čo driemalo v každom mužovi...niečo, čo ho prinútilo urobiť tú najchlapskejšiu vec, na akú by sa v danej situácií zmohol každý chlap. Postažovať sa druhému chlapovi.

S hlasitým plesknutím dverí (ktoré si nikto z dvojice diskutujúcej na gauči nevšimol) sa vyparil z domčeka vyzerajúceho akoby stál na malebnom pobreží Nórska a vybral sa k neďalekému lesíku. Išiel dobre známou cestičkou(vlastne to bol skôr pás vypálenej trávy), až prišiel k neveľkému, drevenému domčeku a hlasno zabúchal na jeho mahagónové dvere (všetky dvere na Ostrove bohov boli z mahagónu. Bolo to nepísané pravidlo, spoločenská konvencia, takmer dôležitejšie ako prikázanie "Žiadne zábradlie nepostavíš!" . Bola to jedna z podpier Vesmíru, ktorú vytvorila Stvoriteľka v ďalšej zo svojich slabých chvíľok).
"Kto budí Lokiho Laufejarsona, otca lží a oblúd, zradcu bohov, brata Odinovho, hanbu všetkých bohov a ktovie-koľko-ďalších-mien-mi-dali v takúto nepohanskú hodinu!!!!"
Dvere sa otvorili a ukázal sa v nich nie práve najvyšší mladý muž v pokrčenej nočnej košeli a gučou neučesaných červených vlasov na hlave. Keď si všimol svoje druhé ja stojace pred ním s pohľadom nakopnutého šteňaťa na tvári, zazubil sa.
"Ále, Loki. Je to len týždeň čo sem spadol ten plešivejúci Brit, ktorého by do Stvoriteľkinho háremu nepustili ani keby boli slepý a tvoja žienka už ti zahýba....?" Mytologický Loki sa neprestával ceriť a pohrával sa s plamienkom vo svojej pravej ruke. Druhý Loki sa bál, že si zase podpáli vlasy ako minule.
"Nezahýba, len spolu diskutujú," zavrčal odhodený manžel a prešmykol sa popri nižšiemu mužovi do prítmia jeho domu. Ten zhasol ohník, zaškeril sa a vošiel dnu, zatvárajúc za sebou dvere.
"Takkže...diskutujú," zatiahol pôvodca všetkých lží a lusknutím prstov zapol lampu. "Vieš, moja Sigyn by nikdy s nikým...nediskutovala."
"Sklapni," zavrčal na neho Loki, " kde máš niečo na pitie? A prosím, nech to nie je Craig."
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Stranger Stranger | 5. august 2014 at 18:02 | React

Veľmi dobre píšeš :) máš talent dievča! :D

2 Yummy^^ Yummy^^ | Web | 5. august 2014 at 22:53 | React

Súcitím, aj mňa mačky vyhadzujú z postele a gauča :D
"Žiadne zábradlie nepostavíš." hovor mi niečo -_- Doma máme samovražedný balkón - skoč a zožerú ťa naše sliepky, je jedno v akom stave.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement