Season 4 - prvá kapitola (SPN fanfic)

17. september 2014 at 20:01 | Simona Gray a Rona Well |  Fanfictions
Darlings, nová fanfic odo mňa a mojej sestry. Užite si to.


THE ROAD SO FAR

"Otec bol na love. A už niekoľko dní nebol doma."

,,Žltooký démon povedal že má plány so mnou a s deťmi ako som ja."
,,Nie že zas budeš skúšať ten svoj okultizmus!"
,,Najradšej by som ťa zaškrtil!"
,,Dám ti...jeden rok..."
,,Koľko máš času?"
,,Dala mi jeden rok."
,,Na čele pekla stojí nová démonka, Lilith, ktorá by rada videla Sammino srdce na podnose."
,,Koľko halucinácií si už mala, hm? Dostávaš sa cez oponu. Stáva sa z teba jeden z nich!"
,,Zomrieš, Deanna! Zomrieš, a stane sa z teba toto!"
,,Počula si. Pokúsim sa z toho vycúvať a ty zomrieš. Pôjdem do Pekla a ty budeš žiť."
,,Vezmite si ho!"
,,NIE!!!! SAMMY! Pomôžte mi niekto!"
Teraz
Odrazu sa ocitla v úplnej tme a tichu, nijaká žiara pekelných ohňov, ani výkriky utrápených duší. Nemohla tomu uveriť. Žeby sa odtiaľ už skutočne dostala? Alebo je to len ďalší z Alesteirových trikov? Prvé, čo urobila bolo to, že sa poriadne nadýchla. Bolo to ako skutočné. Vo vrecku nahmatala zapaľovač a jeho mihotavý plamienok ožiaril steny dreveného priestoru okolo nej. Musela byť v nejakej bedni...
V truhle, povedal nejaký hlások v jej hlave, ktorý jej tak pripomínal Alesteira, až sa strhla.
Sammy. Čo je so Sammy?! Pokúsila sa za ňu predať dušu, alebo spraviť podobnú hlúposť? Zmocnila sa jej panika a zrazu strašne túžila dostať sa von. Rukou potlačila veko truhly, no na prvý pokus sa jej to nepodarilo. Potlačila silnejšie, a dnu vpadlo pár chrobákov, pavúkov a hŕstka hliny. Tretí krát potlačila najsilnejšie a pocítila príval hliny vo vlasoch aj v ústach. Zakašľala, no neprestávala. Zavrela oči a začala sa hrabať na povrch. Predierala sa morom hliny nad sebou, slepo sa hrabala na povrch, hore, na miesto, o ktorom vedela, že tam nájde čerstvého vzduchu a slnečné svetlo.
Och, svetlo.
Slnečné lúče jej v Pekle chýbali najviac. A možnosť voľne dýchať, necítiť v pľúcach síru, dym a pekelný oheň...
Jej ruka narazila na prázdny priestor.
Konečne. Už je skoro voľná...!
Silno sa zaprela, predrala na povrch i druhú ruku a vytiahla sa hore.
Chvíľu len ležala na suchej tráve, tvárou k zemi, lapala dych. Nabrala odvahu a prižmúrenými očami pozrela tam, kde túžila. Slnko. Prvý krát jej nevadilo, ako ju slnčené lúče otravujú. Teraz ich vnímala ako spásu. Ťažkopádne sa postavila. Kde teraz? Obzrela na okolo. A potom to uvidela. Všade okolo jej hrobu boli stromy vyváľané aj s koreňmi. V perfektnom kruhu.
Nevedela, čo ju vytiahlo z Pekla, ale bola si viac než istá, že to nebolo nič dobré.
Slnko pálilo a asfaltka, po ktorej kráčala už niekoľko hodín vyžarovala neznesiteľné teplo. Umierala od smädu.
A zrazu, ako fatamorgána v púšti, stála pred ňou benzínka. Až priveľmi opustená na to, aby to bola náhoda. No v tej chvíli by jej bolo jedno, aj keby bola plná démonov. Alebo keby tam bol čašníkom Alistair. Len tak so slušnosti (ktorou nikdy neprekvitala) zaklopala, a keď sa nikto neozval, vyrazila sklenenú výplň dverí, prepchala dierou ruku a stisla kľučku. Bola dnu. Ihneď zamierila k presklenej chladničke, zobrala z nej minerálku a pila ju, akoby to bol ten najlepší alkohol, aký sa jej kedy dostal pod ruku. Zobrala ešte jednu fľašu a vhodila ju do igelitky, ktorú zobrala z vešiaka pri pulte. Po krátkom premýšľaní pridala zvyšok. Rovnaký osud postihol aj balík čipsov, hamburger a pár bagiet. Pre ňu lahôdky. S úsmevom si pomyslela, čo by asi povedala Samantha. Určite niečo typu: Deanna, ako to môžeš jesť?! Vieš, koľko je v tom chemikálií? A určite to vyrábali nevinné eskimácke deti desať hodín v kuse za päť centov na hodinu...
Áno, to by Sammy povedala.
Na záver ešte vyrabovala pokladňu. Samozrejme, nie na zaplatenie. Len vybrala hotovosť. Na cestu sa jej zíde. Predtým, než odišla, všimla si, že na pulte sú vyložené časopisy. Chytila do ruky noviny. Uvedomila si, že od jej smrti ubehli už štyri mesiace. Zježili sa jej vlasy na krku. Za ten čas mohla Sammy spraviť veľmi, veľmi veľa hlúpostí. Musí si zavolať...jej myšlienky však prerušil tichý praskot, ktorý prechádzal do bzukotu. Sekundu na to sa k bzukotu telky pridalo aj rádio, a za pár sekúnd bol zvuk tak neznesiteľný, že Deanna si musela zakryť uši. O chvíľu si uvedomila, že tento zvuk už neprodukujú elektrické spotrebiče, zvuk sa stal nezávislým a napĺňal jej uši zunením na vysokej frekvencií, ktorý už nemohla zniesť. Jediné, čo jej napadlo bolo, že sú to démoni, ktorí sa po ňu vracajú aby ju odviedli späť k Alastairovi. S jednou rukou si zakrývajúc pravé ucho, prebehla k jednej z políc, kde stála predražená soľ. Vzala ju a náhlila sa s ňou k oknu, zaisťujúc ho proti nečistým silám, ale v tej chvíli už bol zvuk taký neznesiteľný, že pustila soľ na zem a obe ruky si pritlačila k hlave, hodiac sa na podlahu. A práve včas, pretože odrazu bolo všade okolo nej sklo, padalo jej do tváre,mala ho vo vlasoch, bolo všade na zemi a dorezalo jej ruky.
A potom ten zvuk prestal
O pár minút už stála v telefónnej búdke a vhadzovala už asi päťdesiatu mincu. Vyskúšala už päť Samanthiných čísel, no každé z nich bolo odpojené. Zostal už len jediný človek, ktorému by mohla zavolať...
,,Bobby, si tam?" zvolala Deanna nedočkavo, keď Bobby zodvihol. Nevedela, ako mu oznámi, že je nažive. Veľmi nad tým nerozmýšľala. Usúdila, že najlepšie bude to naňho len tak vybafnúť. Chyba.
,,Singer. Kto je tam?" ozval sa mrzutý hlas opitého lovca a Deannu stislo pri srdci.
,,Ahoj, Bobby, viem, že to znie šialene, ale tu je Deanna. Nevieš náhodou..." začala, no spojenie sa prerušilo. Bobby zrušil hovor. Čo to vyvádza?
Vytočila jeho číslo ešte raz.
,,Singer. Kto je tam?" Bobbyho hlas znel ešte mrzutejšie.
,,To som ja, Deanna a preboha neskladaj lebo sa mi minú..." zrejme mala hovoriť rýchlejšie, pretože lovec znova zložil.
,,Mince..." hlesla.
Skúsila to posledný raz. Minuli sa jej mince.
,,Singer..." Bobby nedokončil, a Deanna mu skočila do reči, ,,To som vážne ja! Preboha, ver mi!"
,,Zlý vtip! Zavolaj mi ešte raz a zabijem ťa!" skríkol Bobby a položil po tretí krát.
Aspoňže sa Bobby nezmenil. Stále je samá vyhrážka. No, tak to jej neostáva nič iné, ako prísť ho navštíviť. Ale v čom? Bezradne sa poobzerala okolo a zrak jej padol na staré biele auto.
Bejby, pomyslela si a uškrnula sa.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Knihofil18 Knihofil18 | 17. september 2014 at 20:10 | React

napadlo ma, že sa prídem pozrieť, či ste už tú ff publikovali. prišla som a "46 seconds ago" :D wow
som zvedavá, ako sa s genderbend popasujete :) gifsety na tumblr s fem!teamfreewill sa mi vždy páčili, ale ff, som doteraz nečítala. ^-^
si môj jediný zdroj na ff v slovenčine! :D

2 Terry Terry | Web | 22. september 2014 at 15:55 | React

Teď se se SPN roztrhl pytel :D.
Povídka je to zajímavá  a pokud nemám nějaké špatné chápání, tak to bylo ve fem verzi, že ano? :)
Opravdu to má poutavý děj! hodláš psát pokračování? :)

3 Paddy Paddy | Web | 22. september 2014 at 19:26 | React

Well, genderbend it's not my cup of tea, but it's look interesting :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement