...a modrá tiež...Piata kapitola

15. november 2014 at 21:19 | Simona Gray |  ...a modrá tiež...(hoci je to farba jeho nočných môr)
Wooooooow.
Neverila som, že sa k tomuto vrátim.
Ale sestre dlžím pár maličkostí a povedala mi, že mám dokončiť Modrú. A ak mám byť úprimná, bolo mi smutno za Lokim. Aj za Amy. Spomínate si ešte na Amy...? Lebo ja len hmlisto.
V každom prípade, tu je po sto rokoch piata kapitola (dosť krátka, ale sľubujem, že sa to zlepší), objavuje sa nová postava (nie Klára, nemá nič spoločné s istým hubatých Škótom z istého nemenovaného britského seriálu) a dúfam, že čoskoro napíšem ďalšiu časť, v ktorej sa konečne objaví aj Loki. Tak si to užite.


Musím niečo urobiť, opakovala som si v hlave, keď som sa ponáhľala po newyorských uliciach, preč od Central Parku, snažiac sa zostať nepovšimnutá.
Nemohla som s nimi zostať. Nedovolili by mi násjť Lokiho. Nedovolili by mi hovoriť s ním.
Teraz sú opäť nepriatelia.
Zaujímalo ma, či na mňa Loki myslí. Či na mňa nezabudol. Či vie, že som tu, bojím sa o neho a snažím sa ho nájsť.
Samozrejme, že zabudol, povie ten otravný hlas v mojej hlave, je to Loki. Je to boj lží. Možno ťa nikdy skutočne nemiloval. Oklamal ťa tak ako ostatných.
"Hej, dievča, dávaj pozor, kam ideš!"
Škótsky prízvuk, ktorý by som v New Yorku rozhdone nečakala ma viac než prekvapil. Zodvihla som hlavu a prešiel ma mráz po chrbte. Pri svojom nepremyslenom úteku som sa dostala do jednej zo zapadnutejších, čiernejších uličiek New Yorku. Nechápem, ako som si mohla nevšimnúť, že namiesto obchodných centier a žltých taxíkov prechádzam okolo vyzývavo oblečených žien z hrubými linkami a červenými perami, ktoré na mňa pohŕdavo pozerajú, okolo kôpok ľudského nešťastia a smoly učupených pri základoch obitých domov.
"Ja...prepáčte..." ospravedlňovala som sa, pozerajúc na zem, všade, len nie do zarastenej tváre muža, ktorý ma zastavil. Vždy som vnímala zízanie na bezdomovcov, narkomanov a štetky za...neslušné, mala som pocit, že si želajú nebyť videný, že nechcú, aby na nich ostatní pozerali. Ale skôr som vždy bola len ignorantka ako zvyšok američanov obutých do conversiek, s taškou plnou mastného jedla z china take-away na rohu.
"Pozri sa na mňa, "vyzval ma ten muž a ja som zaúpela. Je to tu, pomyslela som si, zabije ma, lebo som na neho krivo pozrela, alebo preto, lebo som na jeho území... Ale pozrela som sa na neho aj tak. Mohol mať krátko po štyridsiatke, možno aj menej - ušpinená tvár, zamastené vlasy, brada a otrhané vrstvy oblečenia ho zrejme robili starším. Pozorne sa mi zahľadel do tváre a zažmúrila som oči. On sa však štekavo zasmial.
"Neboj sa dievča, nejdem ťa zabiť kvôli peniazom na chľast, " povedal a otvorila som oči. Trpko sa usmieval. "Čo sa ti stalo? Vyzeráš strašne."
Pozrela som na jeho vychudnutú tvár, fialové kruhy pod očami a chcela som povedať niečo v zmysle "rozhodne nie horšie ako vy" , ale potom som si to radšej rozmyslela.
"Stala sa mi...vec." Pokrčila som plecami.
Chápavo prikývol. "Áno, chápem. Aj mne sa raz stala vec. Odvtedy som tu. Hýb sa, vezmem ťa do tepla, po zotmení už býva chladno." Vybral sa na koniec ulice a kývol mi, aby som ho nasledovala. Bez rozmýšľania som išla za ním, zatiaľ čo on ďalej rozprával. "To je Anna, " ukázal na jednu prostitútku v čiernych čižmách, s cigaretou v ruke, ktorej koniec žiaril v tme, "prišla sem z Poľska. Chcela byť modelka. Ale stala sa jej vec s veľkým V a teraz stáva na uliciach, aby mohla brať peniaze od nadržaných politikov, ktorí sa tu občas zastavia skoro ráno na ceste z práce." Anna si ho všimla, zodvihla si cigaretu od úst a mlčky mu kývla. "A tí dvaja, tam, pri tej stene, " kývol na párik mladíkov sediacich na zemi tesne jeden vedľa druhého, "Josh a Tom. Končili strednú, keď sa im stiež stala tá Vec. Teraz sú na ulici, občas ich prichýlim, občas sa pridajú k Anne, aby si mali za čo kúpiť prášok. Inak sú to dobrí chlapci."
Zastali sme pri vysokej tehlovej budove na konci ulice, vyzerajúcej ešte úbohejšie ako tie ostatné; okná boli vybyté, na niektorých miestach boli diery v stene a celá bola pokrytá vulgárnymi nápismi.
"Všade dobre, doma najlepšie, " povzdychol si môj sprievodca a otočil sa ku mne. "Mimochodom, volám sa Peter. Peter Lenker."
To meno mi bolo známe...
"Ešte pred polrokom aj niečo som bol minister obrany."
Aha. Tak preto mi bol známy.
Len som dúfala, že tá Vec, ktorá sa prihodila jemu, nijako nesúvisela s Lokim.
Inak ma určite zabije.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement