Motýle a Lochnesska

9. june 2015 at 15:24 | Simona Gray |  Fanfictions
Krátka poviedka o Sam a Osmičke, tentokrát pre moju blogerskú sestru Norroru. Dala mi slová : blbeček, doktorka, nemocnica, fóbia, TARDIS
Dlho som premýšľala, o čom to napísať, ale dnes v škole som sa lepšie pozrela na tie slová...všimla si "nemocnica a fóbia" , dala si dokopy pár vecí, diabolsky som sa uškrnula (čím som vydesila profesorku španiny) a dala sa do práce....



Strmé zrázy a Lochnesska

,,Ty...blbeček!" vydýchla Sam, stonajúc pod ťarchou Doktorovho tela. Ruka, ktorou ho držala za pás jej začínala meravieť. ,,Prečo sa pri tebe aj obdivovanie prírodných scenérií zvrhne na život ohrozujúcu situáciu?!"
Doktorovi, ktorý s rukou ovinutuou okolo jej pliec krivkal popri nej, síce nemohla vidieť do tváre, ale vedela si živo predstaviť jeho pohľad ublíženého šteniatka.
,,Nevšimol som si...že ten zráz bol taký prudký," dostal zo seba a ticho zastonal, keď zle stúpil na zranenú nohu.
Sam vyprskla. ,,Najprv prídeš o TARDIS," začala nahnevane, ,,fajn. To by som ešte mohla relatívne zniesť. Hoci tam zrejme žije nejaká príšera, ktorá sa pri tvojom šťastí zmení na pánočasužravého mimozemšťana, dno Lochness nie je čierna diera. Potom sa ale rozbehneš za kŕdľom motýľov! To nechápem. V TARDIS máš predsa izbu plnú motýľov..."
Doktor vydal zvláštny zvuk, ktorý sa na škále doktorovských zvukov nachádzal niekde medzi výkrikom bolesti a snahou povedať niečo na svoju obranu. Sam mu ale nedovolila pokračovať, nech mal ten zvuk znamenať čokoľvek.
,,A potom...potom si len tak spadneš zo skaly," zakončila vyratúvanie Doktorových hlúpych činov vykonaných za poslednú - rýchlo mrkla na svoje hodinky - posledných desať minút. ,,Keby sa to stalo niekomu inému, ako tebe, povedala by som, že bol piatok trinásteho a cestu mu ešte aj skrížila čierna mačka."
,,Sam....skutočne som v poriadku," zaprotestoval Doktor slabým hlasom, ktorý by vyznel pomerne nepresvedčivo aj bez krvavej rany na čele a roztrhnutej nohavice pokrytej krvou.
Sam už dávno došla k záveru, že Doktorova krv má pekný odtieň svetločervenej s prímesou oranžovej farby.
,,Hej, a ja mám každé ráno na raňajky steak," zamrmlala Sam, ,,vezmem ťa do nemocnice. Myslím, že tú nohu máš v zvláštnom uhle."
Doktor zmeravel a zastal.
,,Čo sa deje?" opýtala sa Sam, ,,kúsok odtiaľto je cesta frekventovaná turistami, niektorého zastavíme a ten nás zvezie a keď sa ti niekto pozrie na tú nohu, tak sa sem vrátime a nájdeme spôsob, ako navštíviť Lochnessku a...."
,,Sam, ty nerozumieš!" prerušil ju Doktor priškrtene. Navzdory svoju zraneniu sa vzdal Saminej opory a chytil ju za plecia, vážne jej pozerajúc do tváre. V modrých (alebo zelených? V tom svetle bolo ťažké to posúdiť) očiach mal strach a hrôzu. ,,Mám fóbiu z nemocníc!"
Sam začudovane prižmúrila oči. ,,Žartuješ? Hovoríš si predsa Doktor."
,,Nie, nie, nie, ty nechápeš, Sam, počúvaj," Doktor znel naliehavo, každé slovo zvýrazňoval pohybom rúk (čo vyznelo dosť komicky, keďže v podstate stál len na jednej nohe), ,,mám averziu voči nekompetentným, primitívnym ľudským nemocniciam a doktorkám, ktoré sa hrabú v mojich srdciach a zabúdajú tam kusy vašej....barbarskej technológie!"
Sam mala na moment pocit, že Doktor sa každú chvíľu rozplače. Zato ona si musela dávať pozor, aby sa nerozosmiala - Doktor jej príliš pripomínal ju samu ráno v deň jej každoročnej návštevy u zubára.
Zhlboka sa nadýchla a chytila ho za ruku. ,,Doktor," povedala vážne, ,,TARDIS je na dne Lochness a ty si spadol zo skaly na kamenistú zem. Máš rozbitú hlavu, z nohy ti cícerkom tečie krv a zrejme ju máš zlomenú. Pán času alebo nie, v momentálnej situcácií si odkázaný na...primitívnu...pozemskú nemocnicu."
Doktor pár krát zažmurkal a bez slova na ňu pozeral.
Sam sa uškrnula. ,,Ak ti to pomôže, budem ťa držať za ruku, kým ti to budú zašívať. A potom ti kúpim zmrzlinu."
Doktor sa usmial. ,,Čokoládovú?"
,,Áno, čokoládovú," prikývla Sam, ,,teraz rýchlo, kým si Lochnesska nezmyslí, že chce skúsiť, či jej chutí TARDIS."
 

1 person judged this article.

Comments

1 Norrora Norrora | 9. june 2015 at 16:46 | React

Díky, díky a ještě milionkrát díky! :D :D :D Úžasně mi vylepšuješ náladu na biologickém kempu, kde jsem málem skončila jako Doktor v tomhle. :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement