Narodeniny 1/2

30. june 2015 at 17:46 | Simona Gray |  Fanfictions
Happy Birthday, moja spolutrpiteľka v skleníku! Tu je tvoja narodeninová poviedka :D Druhú časť dostaneš vtedy, keď s v zdraví vrátime zo zajtrajšieho výletu :D :D
Pre ostatných: Spolužiačka má dnes sladkých sedemnásť, tak dostala poviedku o Sherlockovi :D :D :D
PS: Mycroft sends a cake.


V živote Johna Watsona, bývalého vojenského lekára, sa v poslednom čase pomerne často vyskytovali chvíle, kedy sa nevedel celkom rozhodnúť, ktorého z bratov Holmesovcov neznáša viac.
A táto bola rozhdne jednou z tých chvíľ.
Už vyše pätnásť minút stál v studenej garáži budovi, v ktorej po prvý krát stretol Mycrofta, prešľapoval z nohy na nohu, aby sa zahrial, a želal si, aby ani jedného z nich nikdy nestretol.
Alebo aby aspoň nemal mobil a oni ho nemohli zastihnúť.
Pred pol hodinou mu tesne po sebe prišli dve správy, ktoré mu takmer úplne pokazili celý deň.
Tá prvá bola od samotného kardinála Richelieu britskej vlády.

15:30 v budove, kde sme sa po prvý krát stretli. M.H.

A druhá bola od jeho protivného, modrookého brata.

Čokoľvek ti Mycroft navrhne, buď proti. Never mu, je vo vláde. S.H.

Čo má pri nich človek robil, aby neprišiel o rozum?
Prvé, čo Johna napadlo, bolo ich oboch odignorovať a ďalej sa venovať svojím povinnostiam, ale potom si neuvedomil, že Mycroft neposlal svoje super nenápadné patrím-členovi-vlády auto , a z toho John usúdil, že čokoľvek starší Holmes chcel, chcel to udržať v tajnosti a začal sa báť.
Čo ak ide o Sherlocka.
Čo ak začal brať opäť nejaké drogy a Mycroft to s ním chce prebrať?
Tak si vzal kabát a šiel na miesto určenia, opäť raz neschopný uveriť veciam, ktoré pre Sherlocka robí.
Pretože Mycroft-Nemycroft, pri Sherlockovi si človek nikdy nemôže byť istý.
Asi po tretí krát sa netrpezlivo pozrel na hodinky - ukazovali 15:43.
Mycroft nikdy nemeškal ani dve minúty, nieto takmer štvrť hodiny.
Čo sa mohlo stať?
Dočerta aj s Holmesovcami.
Už zvažoval, že radšej zavolá Sherlockovi s tým, že jeho brata zrejme uniesli nejaký úbohí zločinci, ktorí nevedeli, s kým sa zaplietli a budú čoskoro núkať peniaze, aby sa Mycrofta zbavili, keď v tom sa zrazu s buchotom otvorili ťažké kovové dvere a dnu vstúpil Mycroft. Bol trochu červenší v tvári, než obvykle, zdalo sa, že na čele mal kvapky potu (alebo pršalo, s londýnskym počasím človek nikdy nevie) a pár pramienkov vlasov sa opovážilo nebyť na svojom mieste, ale dôležité bolo, že mal so sebou dáždnik. Takže bolo všetko v poriadku.
Keby John niekedy stretol Mycrofta bez dáždnika, zrejme by si najprv v hrôze zakryl oči, lebo by to bolo takmer rovnaké, akoby ho videl nahého (po čom vôbec netúžil) a potom by sa spýtal, čo sa deje.
,,John," povedal Mycroft namiesto pozdravu a nenápadne sa snažil uhladiť si vlasy.
Nedarilo sa mu to.
,,Zo znenia tvojej SMS-ky som usúdil, že chceš hovoriť o niečom dôležitom," poznamenal John a pozrel sa na displej svojho mobilu. Ak bud epreč príliš dlho, Sherlock si to všimne a on nemal chuť stráviť popoludnie počúvaním o tom, kadiaľ išiel a čo mal Mycroft oblečené podľa mikrospopických vlákien zachytených na jeho svetri.
Alebo si to nevšimne, pomyslel si John pri spomienke na to, ako sa s ním raz Sherlock rozprával cez víkend, zatiaľ čo on tam nebol.
Pri Sherlockovi Holmesovi existujú jednoducho len tieto dva extrémy. Nič medzi.
Mycroft si odkašľa a John si uvedomil, že vďaka tomu potu a strapatým vlasom pôsobí dojmom....normálneho človeka.
,,Ty si šiel metrom?" vyhŕklo z neho neveriacky, s výrazom prekvapenia hraničiaceho s bázňou.
,,Ehm...áno, išiel som metrom," odvetil Mycroft a vyzeral len trochu vyvedený z miery. ,,Nechcel som....aby sa Sherlock nejako dozvedel, že som bol v tejto časti Londýna. Pretože..." Znova si odkašľal, opäť sa márne pokúsil uhladiť si vlasy a vystrel sa, v snahe pôsobiť dôstojne. ,,Chcem s tebou hovoriť o veľmi delikátnej záležitosti, John." Zatváril sa dôležito a John si otrávene povzdychol, teraz, keď bolo jasné, že Sherlockovi nič nehrozí. Mycroft na neho ale škaredo pozrel a tak ten povzdych zamaskoval na kašeľ.
,,Môj milovaný mladší bratček," povedal Mycroft a John si myslel, že sa mu sníva, alebo je Mycroft zdrogovaný, pretože niečo také slová by z jeho úst nikdy nevyšli za normálnych okoloností, ,,bude mať narodeniny a naša matka ma poverila tým, aby som naplánoval narodeninovú oslavu."
John nevedel, či sa má smiať alebo plakať. Narodeninová oslava pre Sherlocka?!
 

4 people judged this article.

Comments

1 Daisy Daisy | 30. june 2015 at 18:02 | React

Nemám slov :D vtipné, úžasné, s nápadom...čo dodať, zlepšuješ sa :D :D :D a neverím, že by Mycroft išiel metrom :D ale vieš čo z toho vyplýva? Musím ťa v poriadku doniesť domov :D

2 Yummy^^ Yummy^^ | Web | 1. july 2015 at 14:23 | React

Úžasná poviedka, závidím spolužiačke :) Viac poviedok so Sherlockom! :D

3 Simona Gray Simona Gray | Web | 1. july 2015 at 20:44 | React

[2]: Neboj sa, po našej dnešnej ceste vlakom bude ešte mnoho poviedok :D :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement