Sme len hviezdny prach a domov je všade - Štvrtá kapitola

26. june 2015 at 18:43 | Simona Gray |  Sme len hviezdny prach a domov je všade
Zdravím! Ako sa máte? Česi, vám už školský rok oficiálne skončil (aspoň podľa mojich informácií) tak vám gratulujem. My si ešte dva dni odchodíme (ale aj tak už dva týždne skoro nič nerobíme...)
Mimochodom, hádajte čo: Naučila som kamarátku na Doktora Who. Respektíve som ju tak nenápadne prinútila (kým si nepozrieš Doktora, nebude ďalší Johnlock). Má rada Jacka :D A nepreskočila Deviatku, hovorí, že Deviatka bol skvelý a je jej za ním smutno :D Som na seba tak hrozne hrdá....Je to už asi tretí alebo štvrtý človek, z ktorého som urobila Whoviana.
No, ale teraz k fanfic; táto kapitola je zameraná na Osmičku (aké prekvapenie), deje sa tu niečo dôležité pre dej (konečne) a je tam narážka na Zagrea (nesmejte sa na mojom hrubom preklade prvej strofy. Ak chcete originál, nájdete to TU)



Štvrtá kapitola

Peter si len zakryl tvár oboma rukami a zhlboka si povzdychol. Skvelé. Úbohá učiteľka. Čo si o nich teraz bude myslieť...? Najprv ju poleje kávou, potom ju odvezú k sebe v starožitnom aute (,,nesmieme sa ho zbaviť," namietal vždy David, ,,patrilo strýkoví, miloval Bessie!") a napokon sa zoznámi s Paulom.
Clara sa zatvárila zmätene a pohľadom prechádzala po ľuďoch sediacich za stolom, čakajúc na vysvetlenie, ale keď nijaké neprišlo a dostalo sa jej len rezignovaných pohľadov a Donninho smutného úsmevu, bola nútená sa obrátiť späť k Paulovi. ,,Čo je to TARDIS?" opýtala sa zvedavo.
Paul prebehol okolo stola ku nej a chytil ju za plecia, jemne ňou zatrasúc. ,,TARDIS je moja...naša....loď! Stroj času! Vyzerá ako policajná búdka!"
,,A je menšia zvonka?" opýtala sa Clara a na tvári mala akýsi zasnený výraz, akoby si na niečo spomínala a nemohla tú spomienku celkom uchopiť a sama si to celkom neuvedomovala.
Paulova tvár sa však rozžiarila a rozpažil ruky v nadšenom geste. ,,Áno! Aj keď ľudia zvyčajne hovoria, že je väčšia zvnútra..."
,,To je nezmysel," vyhlásila zrazu Clara a potriasla hlavou, opäť sa tváriac normálne, ,,nič nemôže byť väčšie zvnútra."
Chris sa pomaly postavil a vykročil zozadu k Paulovi. ,,Ale môže! Je to technológia Pánov Času, TARDIS fungujú na tom princípe, že sú dimenzionálne transcenden..."
Svoje vysvetlenie ale nedokončil. Prerušil ho Chris, ktorý mu pokojne položil ruku na plece a prinútil ho tak, aby sa prekvapene otočil. ,,Paul," povedal miernym hlasom, ,,mal by si si ísť ľahnúť."
Jeho brat sa mu ale vytrhol, nervózne sa zasmejúc. ,,Ľahnúť?" opýtal sa prekakujúcim hlasom, ,,ľahnúť? Deviatka, ty si sa naprosto zbláznil! Nemôžem si ísť ľahnúť, nemôžem ísť spať. A vieš prečo? Zagreus! Zagreus sedí vo vnútri tvojej hlavy, Zagreus žije tam kde sú mŕtvi, Zagreus ťa v tvojej posteli vidí a keď spíš, tak ťa požiera."
Peter na moment zatvoril oči a opäť si trpiteľsky povzdychol. Potom sa po očku pozrel na učiteľku a musel jej v duchu zatlieskať - ani po....(pozrel na hodinky) desiatich minútach strávených s Paulom nevyzerá byť vydesená k smrti.
To vyzeralo na nový rekord.
Teda, po Donne, samozrejme. Ale to bola Donna a dalo sa to očakávať.
Chris skúsene luskol Paulovi pri tvári, aby tak získal jeho pozornosť. ,,Paul, Zagreus neexistuje, Zagreus je vymyslený," povedal tichým, pokojným hlasom a vzal svojho brata za ruku, ,,môžeš si ísť pokojne ľahnúť, nič sa ti nestane..." Paul mal odrazu na tvári prázdny výraz a nechal sa svojím bratom odviesť hore do svojej izby, nechajúc zmätenú Claru v spoločnosti ostatných.

,,Ehm...Je mi ľúto, že si to musela zažiť." Matt nervózne prešľapoval z nohy na nohu, nevediac, čo povedať. Potom, ako Chris odviedol Paula do jeho izby pokračovali vo večeri mlčky, nechávajúc otázky visieť vo vzduchu.
Ako mohla Clara vedieť, že TARDIS má byť väčšia zvnútra?
,,To je v poriadku," povedala s chápavým úsmevom na perách. Ju tá otázka očividne netrápila. ,,Všetci máme niečo."
Chcel sa jej opýtať, čo také má ona, ale odrazu sa tam objavil David, s veselým úsmevom na tvári, akoby sa ani nič nebolo stalo, a ponúkol sa, že ju odvezie domov. Keď si sadala na sedadlo spolujazdca vedľa Davida a on ich pozoroval zo schodíkov pred dverami, uvedomil si, že si pamätá, ako Clara už kedysi predtým povedala, že TARDIS je menšia zvonku.
Ale ona to nemohla povedať predtým, pomyslel si, keď David naštartoval motor, pretože som ju stretol len dnes a som si celkom istý, že si nemôžem pamätať na seba v TARDIS a Claru oblečenú vo viktoriánskych šatách.
***
Doktor prudko otvoril oči a zastonal, keď mu do nich vniklo ostré, biele svetlo. Musel pár krát zažmurkať, aby mohol zaostriť, a keď sa mu to podarilo, pozeral na nemocnične biely strop s radom nepatrne blikajúcich neóniek, ktoré vydávali to nepríjemné svetlo. Opäť zastonal a pokúsil sa otočiť hlavu, čo sa mu však nepodarilo vďaka štípavej bolesti na oboch jeho spánkoch, ktorá sa rýchlo rozšírila po zvyšku hlavy v mučivých vlnách. Vlny bolesti ale rýchlo nahradili vlny paniky, keď si spomenul na to, čo sa stalo a uvedomil si, že jeho pohyblivosť je na tom ešte horšie, ako keď sa prebral naposledy.
Musí varovať ostatných, musí ich zobudiť, musia sa všetci prebudiť, inak sa odtiaľ nikdy nedostanú!
Znova sa podujal pootočiť hlavu, pomalšie, opatrne, len o pár stupňov doprava....
Uvidel ďalšie tri štyri postele s nehybne ležiacimi telami jeho budúcich inkarnácií.
Chcelo sa mu kričať od zúfalosti a frustrácie.
On, Doktor, Prezident Vysokého Koncilu Gallifrey (fajn, bývalý, ale na tom nezáležalo...), ktorý niekoľkokrát zachránil cudzie planéty, galaxie, dokonca celý Vesmír, skončil nadopovaný spánkovou drogou na konci Hviezdicovej galaxie.
A keby len on, to by pochopil.
Ale hneď ďalší štyria?!
Mal chuť plakať a kričať, v čom mu ale zabraňovala trubička v jeho krku a tak to vyriešil tým, že trucovito trhol pravou rukou (čo sa prejavilo ako nepatrný svalový zášklb) a povolil droge v jeho krvnom obehu, aby ho znovu stiahlo do tých šialených snov.
Ale aspoň raz, pomyslel si spokojne predtým, než zaspal, nie som ja ten, čo stratil pamäť.
 

4 people judged this article.

Comments

1 Naranique Naranique | Web | 26. june 2015 at 19:47 | React

Fakt hodně dobrá, tahle povídka. A nemyslím jenom tuhle kapitolu, samozřejmě. :-) Píšeš dost dobře a jsem ráda, že jsi blog nakonec nezrušila a vrátila se :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement