Sme len hviezdny prach a domov je všade- Tretia kapitola

20. june 2015 at 9:32 | Simona Gray |  Sme len hviezdny prach a domov je všade
Tak, a tu je tretia kapitola. Ukáže sa tu Donna (nemôžem si pomôcť, ale strašne rada by som chcela, aby sa Donna stretla s Deviatym Doktorom :) Len si predstavte tú dvojicu! )



Tretia kapitola

,,A týmto spôsobom budeme mať väčší dozor nad dochádzkou našich študentov a zároveň tým zefektívnime výučbu. Kto je za, nech zdvihne ruku!"
Tí členovia učiteľského zboru, ktorý prestali počúvať po piatich minútach Harrietinho preslovu bez váhania zodvihli ruky, mysliac len na to, ako sa čo najrýchlejšie dostať domov a tí, ktorí síce počúvali a mali akú-takú predstavu o tom, aká je to blbosť, zdvihli ruky tiež, lebo vedeli, že akýkoľvek odpor nemá zmysel. A tiež chceli ísť domov.
Matt po celý čas nenápadne pokukoval po Clare, vlasy vzadu na krku mal nepríjmne zježené kvôli pretrvávajúcemu pocitu déja-vu a snažil sa zistiť, prečo sa cíti tak, ako sa cíti. Vyzerala obyčajne, nebolo na nej nič zvláštne ; bola trochu nízka, mala veľké oči a jej hlava bola možno príliš okrúhla.
Bola to len obyčajná učiteľka angličtiny.
Tak prečo mal pocit, že je dôležitá?!
Zo zamyslenia ho prerušil veselý hlas Harriet Jonesovej: ,,Tak vážení, na dnes by to bolo asi všetko, mám jedno stretnutie, ktoré nemôžem odkladať a preto dnešnú poradu rozpúšťam skôr ako zvyčajne!"
Miestnosťou sa rozľahlo prekvapené šepkanie, ľudia neveriacky pozerali na svoje hodinky a na tvárach mali pritom výrazy nevýslovného šťastia. Niektorí sa dokonca objímali a potľapkávali sa po chrbte. Vyzerali ako skupinka ekológov, ktorým niekto oznámil, že ľudia sa konečne zobudili a začali si vážiť svoju planétu.
Tak pôsobila na svojich podriadených Harriet Jonesová a jej slovné prejavy.
,,Ľudia, priniesol som vám tú...dočerta."
Matt sa obzrel až keď začul zvuk rozlievajúcej sa tekutiny, prekvapený výkrik a hlasné kliatby svojho brata.
Vyzeralo to tak, že Peter sa stihol stretnúť s novou angličtinárkou po svojom.
Clara sa vo dverách zrazila s Peterom, ktorý zrejme neočakával Harrietino náhle ukončenie schôdze a so sľúbenou životodarnou tekutinou sa vôbec neponáhľal.
Kvietkované šaty boli poliate čiernou kávou z automatu na chodbe.
,,Och..." Clara trochu vytočene pozerala raz no svoje šaty raz na Petera, ktorý sa akosi nevedel zmohnúť povedať niečo iné ako prúd farbistých nadávok, ,,tie šaty som mala rada."
,,Och, Peter, takto nemôžeme vítať novú kolegyňu!" priskočil k dvojici David a nenápadne ich oboch odtiahol od dverí, aby uvoľnili priechod horde vyťažených učiteľov, ktorí sa chceli zo vzdelávacieho inštitútu dostať ešte viac ako ich žiaci. Vždy pripravený vytiahol z vrecka balíček vreckoviek a podal ich pobavene vyzerajúcej Clare. ,,Ospracedlňujem sa za nášho brata, občas býva....neohrabaný, nezohľadný...."
"Napichnutý hmyz," dokončila za neho Clara s úsmevom na perách, vyťahujúc jednu vreckovku z balíka.
Peter sa zatváril urazene a David sa začal dusiť od smiechu.
,,Veľmi príhodné prirovnanie," poznamenal Chriss, ktorý sa k nim tiež pridal. Natiahol ku Clare ruku. ,,Volám sa Christopher Smith, učím drámu," predstavil sa, ,,vidím, že moji bratia toho nie sú schopní," fľochol na trucujúceho Petera a Davida s Mattom,ktorí sa neprestávali smiať, ,,musím nás predstaviť. Ten s nemožným motýlikom sa volá Matthew-"
"-hej, motýliky sú cool....-"
"...a učí dejepis. Nedovoľ mu, aby ti začal hovoriť o Rimanoch, ani sa len nepohybuj okolo témy Rimanov, pretože ti o nich bude rozprávať celý deň. Ten, ktorého vlasy vzdorujú gravitácií je David a jeho vášňou je fyzika - škoda len, že nie aj jeho žiakov. A ten, ktorý ťa polial kávou a potom sa tak galantne predstavil má meno Peter."
,,Wooow. Takže...vy ste všetci bratia? A učíte na jednej škole? To musíte mať veselo!" poznamenala Clara, snažiac sa aspoň trocha vysušiť zničené šaty.
,,Och, ani si nevieš predstaviť ako veselo...." zahundral Peter, mysliac na Paula a ten jeden krát, keď sa vrátili domov a horela kuchyňa. Vraj flamboval. Určite.
Z kabinetu vyšli spolu, hneď za Alistairom, ktorý sa o niečom živo zhováral so Sarah Jane, ktorá viedla krúžok žurnalistiky.
,,Takto to nepôjde...." zamrmlala Clara. Káva vsiakla hlboko do tkaniny šiat a bolo viac ako očividné, že obyčajné vreckovky nepomôžu. Šaty boli zrejme stratené.
,,Fajn, skvelé, Harriet nás pustila skôr, takže navrhujem, aby sme všetci nastúpili do auta a vrátili sa domov skôr, ako sa Jack rozhodne nechať Paula loziť po streche, pretože mu iste prospeje nočný vzduch," zamrmlal Peter smerom ku svojim bratom a zrýchlil krok, dávajúc im najavo, že nemá chuť zostať v spoločnosti ženy, na ktorú vylial kávu, ani o minútu dlhšie, ako je potrebné. David sa však na svojho brata škaredo pozrel a otočil sa ku Clare. ,,Clara, budeme všetci veľmi radi, ak príjmeš moje pozvanie na večeru," vyhlásil a Peter za Clariným chrbtom na neho urobil trpiteľskú grimasu. ,,A Chrisova nastávajúca ti iste s radosťou požičia niečo na oblečennie," dodal, ignorujúc prevracanie očami pochádzajúce od jeho najstaršieho brata.
,,A Paul ťa zasvätí do konšpiračných teórií o tom, ako celý jeho život ovláda Faction Paradox," dodal Chris veselo a za Peterovho neustáleho šomrania sa vybrali na parkovisko, kde ich čakala ich žltá Bessie.
***
,,Nie, Donna, takto predsa nemôžeš do čaju liať mlieko, celkom sa zrazí!"
,,Oi, dávaj si pozor, mimozemšťan, lebo ťa tresnem čajníkom po hlave!"
,,Chce to precíznosť, musíš na to jemne!"
,,Daj mi ten čajník a ja ti ukážem, čo je to jemne!" Donna si založila ruky vbok a nahnevane pozrela na Paula, ktorý jej vytrhol z ruky aj čajník aj nádobku s mliekom a podujal sa pripravovať čaj svojím spôsobom.
Jack len sedel pri stole a zaujato ich pozoroval, sem tam sa usmievajúc na niečom, čo povedali. Donna sa len pred niekoľkými minútami vrátila z práce a už sa veselo hádali v kuchyni. Bola zábava ich pozorovať.
Ak keď nie väčšia, ako pozorovať ju, keď sa háda s Chrisom.
Zvonku sa ozval ničím nezameniteľný zvuk Bessieinho motora a Jack pozrel na hodinky. Bolo len krátko po šiestej - buď Peter skutočne spustil ten požiarny poplach, alebo ušli z osídel samotnej Harriet Jonesovej. Jack dúfal, že to bolo to prvé. Počúvať o tom by bola rovnako veľká zábava, ako pozorovať Donnine hádky s členmi smithovie domácnosti.
O pár minút neskôr sa pri dverách ozval buchot, Davidov veselý hlas a Peterove namrzené šomranie.
,,Ahojte, aký ste dnes mali deň?" objavila sa spoza rámu dverí strapatá hlava učiteľa fyziky. ,,Paul, priviedli sme na večeru hosťa, dúfam, že si sa znova nesnažil o škótsku kuchyňu..."
Paul sa už chystal odpovedať, keď do kuchyne vstúpil zvyšok bratov v sprievode nízkej, mladej ženy v kvietkovaných šatách v hnedým fľakom vpredu. Jack bleskovo vstal zo stoličky a priskočil k nej, podávajúc jej ruku. ,,Ahoj, som kapitán Jack Harkness," predstavil sa a David prevrátil očami. ,,Jack, prestaň s tým," zastonal, čím si vyslúžil ublížený pohľad od Jacka. ,,Čo je, len som sa predstavoval," bránil sa urazene, ale s úsmevom na perách.
,,Jasné."
Clara sa zasmiala a prijala Jackovu ruku. ,,Mne to ani najmenej nevadí," zareagovala na Davidovu nechuť voči Jackovým spôsobom.

Večera začala v príjemnej atmosfére, hoci najstarší brat sa stále tváril urazene a väčšinu času mlčal. Donna požičala Clare šaty, ktoré jej síce boli trochu veľké, ale bolo to lepšie ako páchnuť celý večer od kávy.
Jack sa dlhšie nezdržal, vyhovárajúc sa na to, že nemôže nechať bar na krku Iantovi celý večer, a odišiel, pozdraviac Claru špeciálne, čím si vyslúžil ďalší z Davidovým ,,zabijem ťa" pohľadov.
,,Ako je možné, že bývate všetci spolu?" opýtala sa Clara po tom, ako jej Chris farbisto opísal situáciu z minulých Vianoc, keď Matt takmer podpálil stromček, lebo chcel použiť skutočné sviečky, a potom skúšal, či prejde komínom.
Bratia na moment stíchli. Paul sa prehrabával vo svojom tanieri, Matt si odpil z vína (a tváril sa pritom, akoby pil ocot), Peter si hlasne povzdychol a Chris sa zamyslel. Nakoniec to bol David, ktorý prvý prerušil niekoľkosekundové ticho a odpovedal jej.
,,Naši rodičia zomreli, keď mal Matt päť rokov," odvetil a zahľadel sa do steny. ,,Peter bol už dospelý, tak nás všetkých dostal do opatery. A tak nejako....sme sa naučili žiť spolu, pomáhať jeden druhému...A tento dom...." rukou neurčito kývol po jedálni, ,,patrí našej rodine už celé roky..." Trocha sa zamračil, akoby si niečím nebol celkom istý, alebo si na niečo nespomínal. Chystal sa ešte niečo dodať, ale prerušil ho Paul, ktorý sa zrazu postavil s nadšeným výrazom v tvári. ,,Je to TARDIS," vyhlásil, ,,tento dom je TARDIS."
 

3 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement