Zoo, strácajúce sa deti a hady

1. august 2015 at 16:14 | Simona Gray |  Fanfictions
Nie, nejdem vám písať o tom, ako som išla do Zoo, stratila sa a obdivovala hady. Napísala som fanfic, kde Sherlock šiel do Zoo, ušiel Mycroftovi a obdivoval hady. Nápad prišiel počas nášho výletu v Košiciach :D
Len taká maličkosť pred tým, ako odídem do Mordoru....



Sherlock najprv nechcel ísť do ZOO. Zvieratá považoval za nudné a bol by oveľa radšej, keby ho Mycroft vzal na nejakú pirátsku loď. Ale keďže v blízkom okolí nijaké pirátske lode ani piráti neboli, Sherlock si medzi nudným popoludním vo veľkom dome a nudným popoludním vonku s Mycroftom vybral menšie zlo, ktoré sa nakoniec ukázalo byť celkom fajn.
Mycroft mu kúpil cukrovú vatu (,,Len jednu Sherlock, a nič viac, inak si pokazíš zuby"), potom sa jedného z ošetrovateľov pýtal, ako môže krokodíl zabiť človeka (,,Ach, len môj malý brat, má bujnú fantáziu, niežeby ho skutočne zaujímali také morbídne veci") a potom išli do terária. Sherlock strávil dobrú pol hodinu chodením pomezdi sklenené akvária a čítaním si o účinkoch jednotlivých hadích jedov, až sa Mycroft rozhodol výlet radčej ukončiť skôr ako sa Sherlock rozhodne, že je uvedavý, ako asi vyzerá pavilón s plazmi, v ktorom pustia plazy medzi ľudí.
Videl, ako sa malý Sherlock obzeral po možných spôsoboch, ako vypustiť čiernu mambu.
,,Ale Mycroft, ja chcem hada, kúp mi hada, práve mi napadol skvelý experiment!" nariekal budúci detektív, keď ho budúci predstaviteľ britskej vlády ťahal z chladného pavilónu plazov späť na denné svetlo.
,,Už aj tak musíme domov, Sherly," povedal, keď sa mu podarilo znovu získať kontrolu nad svojím mladším bratom, ,,máš večierku o deviatej a máme čo robiť, aby sme stihli Pána Času."
,,Ja sa nechcem pozerať na Pána Času, ja chcem hada," zamrmlal Sherlock a tváril sa urazene.
Nechcel ísť domov. Nie teraz, keď sa mu tam začalo páčiť. A tak urobil to, čo by urobilo každé hyperaktívne, trošku rozmaznané sociopatické geniálne dieťa.
Pri najbližšej príležitosti sa Mycroftovi vyšmykol (nebolo to ťažké, jeho bratovi sa neskutočne potili ruky) a zamiešal sa do davu ľudí, spokojný sám so sebou, pripravený skočiť medzi levy len aby vedel, ako zareaujú.

John sa stratil ale nemohol za to. Nie, on v tom bol nevinne. Rodičia ho nechali s Harry a ona ho nechala pri krokodíloch s tým, že ju má počkať, kým sa za pár minút vráti.
Tak ju čakal.
A ona nechodila.
A rodičia boli tiež preč.
Asi po hodine usúdil, že na neho zabudla, tak sa ju rozhodol hľadať sám.
Ale osemročné dieťa očividne nie je schopné nájsť si cestu ne jemu neznámom mieste plnom cudzích a oveľa vyšších ľudí, ktorí mu zacláňali vo výhľade.
Tak si sadol na obrubník pri surikatách a snažil sa neplakať.
,,Tvoja sestra je za sovou voliérou so svojou kamarátkou. A rodičia ťa hľadajú po celej ZOO."
Utrel si slzy (nie, neboli to slzy, on predsa neplakal) a pozrel hore. Oproti nemu stál malý, asi päťročný strapatý chlapec v modrých trakoch so sebavedomým výrazom na tvári.
John ešte nikdy nevidel päťročného chlapca, ktorý by sa tak tváril.
Trošku ho to desilo.
,,Čo?" opýtal sa a zažmurkal.
Mladší chlapec iritovane prevrátil očami a zložil si ruky na hrudi. ,,Prosím, len sa ma nepýtaj, ako som na to prišiel, to by sme tu boli celý deň."
,,Aha." John len prikývol a zdvihol sa z obrubníka, keď si zrazu všimol, že chlapec pred ním je tam očividne sám.
,,Ty...si sa tiež stratil?" opýtal sa, čím si vyslúžil ďalšie prevrátenie očami.
,,Samozrejme, že nie," odvetil hrdo , ,,ja som ušiel svojmu bratovi. Nechcem ísť domov. Ešte som nevidel jedovaté žaby."
John sa zamračil. ,,Prečo chceš vidieť jedovaté žaby?"
,,Aby som zistil, ako účinkuje ich jed." Chapec pred ním to povedal tak vážne, že John sa začal báť.
,,A....nebude sa o teba tvoj brat báť?" John sa musel v duchu pousmiať nad myšlienkou, že by sa Harry niekedy bála o neho.
Čiernovlasý chlapec mávol rukou. ,,Pravdepodobne už vie kde som, ale bol príliš lenivý na to, aby ma šiel vziať."
,,SHERLOCK!"
Mladší chlapec stuhol a doširoka roztvoril oči. ,,Alebo aj nie..." dodal a začal sa obzerať po nejakom mieste, ktoré by poslúžilo ako dobrá skrýša, ale bolo neskoro.
Z davu ľudí sa vynoril vysoký teenager v sivom obleku a čupol si k Sherlockovi. ,,Sherlock! Už nikdy to nerob! Vieš, ako som sa o teba bál?! Hľadal som ťa skoro dve hodiny!"
,,Dve hodiny? Keď som ti ušiel v Buckinghamskom paláci, zašiel si ma za päť minút. Zaujímalo by ma, čo to o tebe hovorí. A...hej, čo to robíš! Zlož ma dole, Mike!"
John s úsmevom pozoroval, ako vyšší chlapec chytil svojho brata na ruky a chystal sa s ním odísť (zatiaľ čo Sherlock ho malými pästičkami udieral do chrbta). Potom si ale všimol Johna a otočil sa.
,,Stratil si sa?"
John len prikývol a Mycroft mu ponúkol ruku. ,,Poď, vezmeme ťa na straty a nálezy. Malé deti by sa tu nemali potulovať samé, je tu kopec nebezpečných zvierat. Však, SHERLOCK?"
,,Zaujímalo by ma, či by ťa ten krokodíl zjedol, alebo by si bol na neho moc," zamrmlal Sherlock a John sa len usmial. Potom si uvedomil, že Harry bude mať poriadny problém a usmial sa ešte viac.
 

3 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement