Shit happens. Ale to je asi život.

11. october 2015 at 13:13 | Simona Gray
Áno, viem, dlho som sa neozvala. Ale ako vždy, mám na to dôvod. Áno, ako vždy, je to z väčšej časti nejaký seriál. Ale nielen to. A okrem toho, potrebujem niečo napísať. Pretože terapia je drahá a pokiaľ nemám osemnásť, moji úžasní rodičia by ma na žiadnu terapiu nepustili ani keby som celé dni strávila zavretá v izbe a kreslila na steny.
To by mama skôr zavolala exorcistu.
Za tri mesiace mám osemnásť a čas sa ťahá neuveriteľne pomaly. Potrebujem mať osemnásť. Potrebujem si nájsť nejakú prácu a začať si šetriť na byt alebo čo, lebo mi už zo všetkého prepína. Potrebujem byť samostatná. Potrebujem mať voľnosť v tom, ako chcem robiť veci. Potrebujem mať voľnosť v tom, aby som mohla dodržiavať vlastnú rutinu a nemusela sa neustále orientovať podľa niekoho iného.
A navyše je dosť frustrujúce, keď sa musíte neustále s niekým hádať, pretože si navzájom fakt nerozumiete.


Ach.
A potom je tu ešte škola. Niežeby som s ňou mala nejaké obrovské problémy, ide skôr o to, že ma väčšina vecí fakt nebaví a zabijem ňou pol dňa. A viete, čo je to trepať sa v daždi od vlakovej zastávky s taškou plnou kníh? Samovražda.
A moja hypochondria. Nejakým čarovným spôsobom sa mi podarilo prekonať svoje neustále a zväčša neopodstatnené obavy o oči, ale teraz si zase všade hľadám a keďže kto hľadá nájde, aj nachádzam hrčky a je mi jedno, že väčšina z nich je súčasťou normálnych orgánov, alebo že som si ich už našla kedysi na základnej a odvtedy sa s nimi nič nezmenilo, moja myseľ si nedá povedať. V každom kŕči hľadám príznaky nádoru na mozgu, každá menšia bolesť brucha je rakovina žalúdka a pukanie v kĺboch považujem za rakovinu kostí (čo na tom, že mi ani poriadne nesedia príznaky a štatistiky hovoria proti takej možnosti, ja sa nedokážem prestať strachovať). A keďže som kvôli tomu neustále v napätí, je to ako začarovaný kruh. Skúšala som meditáciu, aby som sa uvoľnila, ale nedokážem sa sústrediť. I am screwed.

Minulý týždeň som ešte spolu s ďalšou spolužiačkou spala u Janky. Bolo to super. Až na to, že som spala možno dve hodiny (zveličujem - asi hodinu) a na druhý deň som písala test z angliny. Dostala som síce dvojku, ale aj tak som ho mala napísaný najlepšie z triedy a to bez akéhokoľvek učenia či spánku. Najlepšou perlou večera ale bolo, keď som sa ich snažila naučiť na Star Trek (finta s Khanom mi nevyšla - pozerala som to len ja, oni boli na notebooku a pozreli sa, keď som im zakričala, že je tam Benedict). Zrazu sa Janka zadívala na Spocka. Potom pozrela na mňa. Zase na Spocka. A začala sa hrozne rehotať.
Vtedy som si uvedomila, že asi nebol dobrý nápad farbiť si vlasy na čisto čierno a ostrihať si ofinu.
Po tom, ako ma s vážnou tvárou požiadala, aby som si vyholila aj vlasy nad ušami, sme začali googliť hercov a Janka objavila Robot Chicken. S každým ďalším prečítaným menom to bolo surrealistickejšie.
,,Zachary Quinto."
,,Chris Evans."
,,ČO? Tom Hiddleston."
,,Elijah Wood."
,,Daniel Radcliffe."
A tak ďalej. Nikdy si večer neprezerajte cast divných animákov, neviete, na aké zoskupenia môžete naraziť. You never know how crazy a sleepover can get until it´s 3am and you are lying in a bed with your best friend and you talk about all the creepy things you are afraid ot.
Oh, a teraz ďalšia vec, o ktorej som vám chcela napísať. A myslím, že podľa použitých gifov to ani nebude také prekvapenie.
Objavila som nový seriál. Vďaka tomu večernému googleniu hercov u Janky.
Hrdinovia.
...alebo...
Zachary Quinto a jeho obočie.
Som na 22. časti prvej série. A je to dokonalé. Moja obľúbená postava je psychopatický vraždiaci maniak, ktorý otvára ľuďom hlavy a kradne im mozgy.
*wipes a tear*
My little baby, so grown up, running around murdering people. I am so proud.
*faints*
Sylar.
I am so done with my life. Please, tell me it gets better.
...thanks.


 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement