Sme len hviezdny prach a domov je všade - Piata kapitola

23. november 2015 at 18:27 | Simona Gray |  Sme len hviezdny prach a domov je všade

On, Doktor, Prezident Vysokého Koncilu Gallifrey (fajn, bývalý, ale na tom nezáležalo...), ktorý niekoľkokrát zachránil cudzie planéty, galaxie, dokonca celý Vesmír, skončil nadopovaný spánkovou drogou na konci Hviezdicovej galaxie.
A keby len on, to by pochopil.
Ale hneď ďalší štyria?!
Mal chuť plakať a kričať, v čom mu ale zabraňovala trubička v jeho krku a tak to vyriešil tým, že trucovito trhol pravou rukou (čo sa prejavilo ako nepatrný svalový zášklb) a povolil droge v jeho krvnom obehu, aby ho znovu stiahlo do tých šialených snov.
Ale aspoň raz, pomyslel si spokojne predtým, než zaspal, nie som ja ten, čo stratil pamäť.




Piata kapitola

,,Tentokrát aspoň nehovoril o tom, ako ako sa Dálekovia zmenili z vraždiacich strojov na hipisákov pestujúcich kvietky a zase späť," poznamenal Chris. Poukladal taniere z večere do umývačky a zapol ju.
,,Povedal si to, akoby tí jeho Dálekovia skutočne existovali," odkvrkol mu podráždene Peter a sadol si na prázdnu stoličku v kuchyni, ,,hovoril som vám, že nie je vhodné, aby sme si sem len tak pozývali hostí. Pokiaľ ich nechceme odplašiť, samozrejme. A som si istý, že slečna Oswaldová sa po tomto malom dobrodružstve určite nevráti. Vlastne by som bol viac ako prekvapený, keby nedala výpoveď ešte aj v škole."
,,Teraz to trochu prehánaš," namietol David, ktorý sa práve vrátil, ,,cestou autom vyzerala byť celkom v poriadku."
,,Ženy sú skvelé herečky, pamätaj na to," vyhlásil Peter a vstal od stola. ,,Teraz vás opustím, na dnes som zažil prílišné množstvo ľudského kontaktu, idem sa zavrieť hore a hrať na gitare, kým mi nebudú krvácať uši." S tými slovami sa otočil a odišiel. Jeho bratia za ním chvíľu len ticho pozerali.
,,Vieš, občas je mi ho ľúto," poznamenal David, ,,je mrzutý a nahnevaný..."
,,Aký by som bol ty na jeho mieste?" skočil mu do reči Chris a tiež odišiel z kuchyne, s pohárom whiskey v ruke.
,,....a tu máme druhého, ktorý je mrzutý a nahnevaný...." dodal Matt, ktorý až dovtedy sedel na pohovke v kúte a čítal nejakú knihu o Rimanoch. David si s povzdychom sadol vedľa neho, zaklonil si hlavu a rukami si zakryl oči. ,,Prečo je náš život tak hrozne nanič?"
,,To bola rétorická otázka, alebo vyžaduješ odpoveď?" opýtal sa Matt a zatvoril knihu.
,,Ech....rétorická byť nemôže, pretože ja ti odpoveď neposkytnem, ani som ju zatiaľ nepostrehol niekde medzi riadkami, takže ak máš nejakú rozumnú odpoveď, sem s ňou."
,,Dostal si ma s prívlastkom "rozumnú"", zasmial sa Matt a David sa k nemu pridal. Chvíľu sedeli v tichosti, načúvajúc známym, upokojujúcim zvukom domu. Praskanie stien, niekde kvapkala voda, zhora počuli kvílivé tóny Peterovej gitary. Niečo tam ale chýbalo. Nejaký zvuk, ktorý občas všetci počuli v snoch, uspávanka, dobre známa melódia, ktorá im hovorila, že všetko bude v poriadku. Ani jeden z nich o tom nikdy nehovoril nahlas.
,,Idem spať, zajtra učím nultú." David sa postavil a nechal Matta samého v kuchyni, napospas spomienkam na veci, ktoré sa nestali a melódiám, ktoré nikdy nepočul.
***
,,Došla mi krieda."
Peter pri neočakávanom hlase takmer dostal infarkt. Ako je možné, že som ju nepočul prichádzať? pomyslel si nahnevane a otočil sa, aby obšťastnil učiteľku angličtiny Bojovým obočím č. 3. ,,Nevieš čítať?" opýtal sa nepriateľsky, ukazujúc smerom na dvere, kde bola nalepená tabuľka s jasným nápisom hovoriacim za všetko: CHOĎTE PREČ, ĽUDIA.
Clara si zložila ruky na hrudi a pobavene na neho pozrela. ,,Samozrejme, že viem čítať, učím predsa angličtinu."
,,Naznačuješ, že len učitelia angličtiny vedia čítať?"
Zatvárila sa nechápavo. ,,Prosím?"
Mávol rukou. ,,Ale nič. Bože môj, ďalší pudingový mozog." Odrazu sa prudko otočil okolo vlastnej osi a tvár mal zrazu len pár centimetrov od jej. ,,Na čo si sem prišla?"
,,Už som hovorila, došla mi krieda..."
,,Ale prečo si prišla za mnou? A ako si vedela, kde som? Pracuješ tu prvý deň."
,,Poslal ma za tebou Matt." Clara sa tvárila zmätene. ,,Vraj mi dáš kriedu." Vrhla pohľad na malú kriedovú tabuľu v rohu, celú popísanú nezrozumiteľnými vzorcami. Bola jej známa. Prečo jej bola známa?
,,Ja nemám kriedu," vyhlásil Peter a celkom okato si do vrecka kabáta strčil krabičku kriedy.
,,Ale máš!" Celý situácia začínala byť čoraz bizarnejšia. ,,Práve si si ju vložil do vrecka."
,,Nie, nevložil. Prečo nejdeš robiť to, čo vy ľudia robíte? Choď niečo uctievať." Prečo to povedal? Prečo povedal VY ľudia?
,,Doktor."
Doktor. Doktor? Povedala mu Doktor?
,,Ako si ma to práve nazvala?" Sústredene sa na ňu zahľadel, snažil sa uvidieť niečo viac ako jej tváre, ale bolo to nemožné, celé to bolo nemožné, ona, ona, oni všetci...
,,Peter. Nazvala som ťa Peter." Pozerala na neho tými svojimi obrovskými očami, očami, na ktoré si raz, keď bude preč spomenie a bude mu to lámať srdcia, v okrúhlej tvári sa jej zračila zmätenosť.
Bez slova siahol do vrecka a podal jej krabičku kriedy. ,,Tu máš," povedal, ,,ale budem ju chcieť vrátiť. Je to moja krieda."
,,Samozrejme." Obrátila sa na odchod. ,,Bež."
,,Prosím?" Blaznie rovnako ako Paul?
Opäť sa nehápavo otočila, ale usmievala sa. Tie oči, tie obrovské oči, ako to len robí? ,,Musím bežať. Začína mi hodina." Potom sa zrazu zamračila, akoby sa mu snažila lepšie prizrieť. ,,Nevidela som ťa už niekedy?"
Teraz bol na rade on, aby sa zatváril nechápavo. ,,Včera. Pri obede. Mám šialeného brata. Je ti to známe?"
,,To si vždy taký sarkastický?" povzdychla si.
Zazubil sa na ňu. ,,Mám to v popise práce." Potom zodvihol zo zeme skrutkovať a vrátil sa k čomukoľvek, čo robil predtým, naznačujúc jej tak, že s ňou skončil a má odísť. Zvláštneho pocitu sa ale nezbavil. Ani jeden z nich sa ho nezbavil.
***

Planéta Thronos, asi pred tromi mesiacmi
,,Uvidíš, bude sa ti to páčiť."
,,Nehovoril si predsa len pred pár týždňami že je to diera na konci galaxie, kam nikto nechodí?" Clara pozrela na Doktora s nadvihnutým obočím a pritisla si bundu bližšie k telu. Bol tam chlad a tma. Nechápala Doktorovej náhlej zmene názorov. O planéte Thronos jej už kedysi dávno niečo hovoril a keď ho vtedy požiadala, aby sa tam išli pozrieť, povedal, že to za to nestojí a náhle zmenil tému. Ráno sa ale objavil v jej byte s tým, že ju vezme na Thronos.
,,Keď sa na niečo pozrieš s odstupom, uvedomíš si, že to nie je také zlé," vyhlásil, venujúc jej jeden zo svojich počúvaj-ma-ja-som-starší pohľadov a pokračovali v chôdzi po zamrznutom povrchu planéty. Planéty, ktorá vyzerala mŕtva a opustená, vyhasnutá ľadová skala vznášajúca sa vo Vesmíre.
,,Okrem toho, niektorým veciam sa nedá vyhnúť, hoci si to veľmi želáš." Odrazu zastal a dlho na ňu pozeral, s rukami hlboko vo vreckách.
Nechápavo na neho pozrela, uvedomujúc si, že to znova robí, že jej znova niečo nehovorí, necháva si veci pre seba a len ju ťahá za sebou. Ach, ako to len neznášala!
,,Čo..." začala, ale odrazu si niekoľko metrov od nich všimla TARDIS. Zmätene pozrela na miesto, odkiaľ prišli a prekvapene otvorila ústa. Bola tam, Doktorova TARDIS, čakala na mieste, kde ju zaparkoval. O pár metrov ďalej stáli ďalšie dva stroje času, takmer identické, rovnaké odtiene modrej, rovnaký nápis. Štyri TARDIS na jednom mieste, v jednom čase.
,,Doktor..."
,,Prepáč, Clara."
Na krku pocítila štipnutie, keď sa jej do neho zabodla injekčná striekačka a pred očami sa jej začalo zatmievať. Posledné, čo videla, bol Doktor padajúci k zemi a postava, ktorá sa nad ním skláňala.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Norrora Norrora | Web | 23. november 2015 at 19:59 | React

Jsem polomrtvá smíchy už skoro od začátku... :-D ("Naznačuješ, že len učitelia angličtiny vedia čítať?") Aha, takže z toho nakonec nevyleze AU? Nebo jo? Nebo... nebo... ááá, už se mi po tvých fanfikcích stýskalo... :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement