Starí známi

12. november 2015 at 15:32 | Simona Gray |  thoughts of simona gray
Zíde z očí, zíde z mysle, alebo ako ľuďom, ktorých už nestretávame, po čase neuveriteľne odsudzíme. Už si ani nespomínam, s kým som chodila do škôlky a svojich spolužiakov zo základnej vlastne takmer nezdravím.
So spolužiakmi som nemala bohvieako dobré vzťahy, ale teraz, z odstupom času nemôžem povedať, že som ich neznášala. Keď sa nad tým zamyslím, keď sa pozriem späť, uvedomujem si, že sa väčšinou jednalo o bandu pomerne milých ľudí, ktorí celkom príjemne dopĺňali môj život. Ale aj tak som popretŕhala všetky vzťahy, spálila som mosty, vymazala si ich z facebooku a pri náhodnom stretnutí sa obmedzím na skúpe kývnutie hlavy. Asi tri týždne dozadu som si vo vlaku omylom sadla k bývalej spolužiačke, s ktorou som svojho času bola dobrá kamarátka. Nespoznala som ju, kým mi nepovedala ,,Woow, ty máš teraz poriadne vlasy" a po zvyšok cesty sme sedeli v úplnom tichu, promptne ignorujúc jedna druhú. Asi dva dni nato som si sadla (opäť omylom) oproti ďalšej bývalej spolužiačke. Celú cestu pozerala do okna a ja som sa tvárila, že sa učím chémiu.
So svojich bývalých spolužiakov som vlastne v kontakte len s chalanom, ktorý je môj bratranec z neviemkoľkého kolena a bývame na rovnakej ulici. A naše konverzácie sú obmedzené časom, kým nepríde autobus, keďže občas ráno čakávame na rovnakej zastávke.
Občas ale stretnem starého známeho, ktorého vidím celkom rada. Aké prekvapenie, vo vlaku. Zvláštne, vlaky pre mňa slúžia ako prostriedok na stretávanie ľudí - minule som si sadla k páriku chlapcov, ktorí sa učili geografiu a skončilo to tak, že s nimi teraz ráno dosť často sedávam a zhovárame sa. Sú veľmi milí. Ale k veci. Minulý školský rok som bola napríklad dosť často nútená sedávať s jednou babou s vedľajšej triedy - je milá, ale....
big bang theory sheldon cooper explode stupid people
Posledný mesiac som sa pred ňou radšej skrývala. Vedela som, že vždy nastupuje do prvého vozňa, lebo sa jej nechce ísť ďalej a preto som sedávala úplne na konci vlaku. Pár krát ma ale aj tak našla a pýtala sa, či sa pred ňou ukrývam. Ale mám aj známych, ktorí okrem toho, že sú milí, majú nejaké mozgové bunky a nerozprávajú mi celú cestu o tom, aké majú škaredé vysoké čelo a nemám pri nich nutkanie skrývať sa v priestoroch pre batožinu. Našťastie, pretože som alergická na na hlupákov.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement