1. Nový začiatok

11. january 2016 at 21:38 | Simona Gray |  52 príbehov
star wars the phantom menace hello there ben kenobi obiwan kenobi

Hello there, people, I am still here. A prišla som vám dať na známosť, že vzhľadom k dlhotrvajúcemu prípadu spisovateľského bloku sa tento rok zapojím do akejsi writer´s challenge z tumbrl, ktorej cieľom je napísať každý týždeň v roku jeden krátky príbeh na vopred zadanú tému. Koncom minulého roka som si teda vypracovala postavy a tadaá! Tu je prvá časť, nový začiatok.



Nový začiatok

Deň po oslavách Nového roka bol bar takmer prázdny a preto sa Caroline nemohla hnevať na Nathana, že vyspával opicu a ona ho musela zastupovať.
Od skorého rána tam vlastne prišli len štyria zákazníci - trojica postarších chlapov pripomínajúcich zlatokopov zo starých filmov, o ktorých Caroline predpokladala, že sú to kanadskí drevorubači a Gaile, Gaile Harrison, ktorý ju prišiel pozrieť a dal si pár pohárikov Jacka Danielsa, aby tak oddialil príchod nepríjemnej opice, ktorá ho po včerajších oslavách netrpezlivo čakala.
Caroline to nechala na účet podniku a nečudovala sa, že Gaile nemá chuť vstúpiť do nového roka triezvy. Ona by na jeho mieste urobila to isté a potom by sa možno ešte aj zašila do najzapadnutejšieho pajzlu v okolí.

Deň sa vliekol pomaly, ale jej to neprekážalo - za pultom vlastne vyrastala, keďže bar patril jej rodičom a ona bola zvyknutá na občasnú úlohu barmanky. Okrem toho, Huts bolo malé mestečko, v ktorom každý poznal každého a nažívali tam v pomernej harmónií, takže so zákazníkmi nikdy nemala problém.
Aspoň s pôvodními osadníkmi nie. O rôznych pochybným indivíduách, ktoré sa do Huts presťahovali počas posledných rokov sa to povedaď nedalo.
Našťastie pre Caroline a jej rodičov, títo prišelci len málokedy zablúdili do baru U Jonesovcov. Tí mali svoje vlastné lokály.
Miestnosťou sa rozozvučal zvonček oznamujúci príchod nového zákazníka, ktorý utekal zo zovretia štípavej michiganskej zimy. Caroline prekvapene zodvihla hlavu, pretože v ten deň už nikoho nečakala, možno chudáka Gaila, ktorý osamel vo svojom studenom byte a dostal chuť na ďalších pár dúškou dobrej whiskey a jej spoločnosť.
Avšak človek stojaci pred dverami nebol Gaile. Vlastne to nebol ani nikto iný, koho by poznala - a v Huts poznala každého. Na jeden bláznivý moment jej napadlo, že tučný Jabba poslal niekoho zo svojich ľudí, aby zistili, či tam náhodou nie je jej priateľ a priviedli mu ho.
Keď sa ale svojmu novému zákazníkovi lepšie prizrela, chvíľkový strach zvierajúci jej srdce opadol. Ten chlap v nijakom prípade nemohol byť od Jabbu - tí sa totiž vedeli obliekať do zimy.
Muž pred ňou nie.
Nemal ani len šál, bol bez čiapky a vlhké ryšavé vlasy mu smutne viseli okolo tváre. Oblečenú mal nie veľmi hrubým dojmom pôsobiacu hnedú bundu, ruky si zúfalo tisol k hrudi a zrejme ľutoval, že vôbec vystrčil päty z domu. Predpokladala, že je to turista, nepripravený na takmer kanadskú zimu, ktorý teraz ľutuje svoje neuvážené rozhodnutie opustiť svoj teplý južanský dom.
Vyzeral ale tak uzimene a stratene, že sa nakoniec postavila zo stoličky na ktorej až doteraz sedela, obišla pult a vyšla mu v ústrety. ,,Pomôžem vám?" opýtala sa ho tónom, ktorý mala zvyčajne vyhradený pre deti, opilcov a zmätených starých ľudí. Teraz už aj pre zmätených mladých ľudi, ktorí sa nevedia obliekať podľa počasia, pomyslela si. A nevyzerajú úplne na zahodenie, doplnila svoj pomyslený zoznam, keď sa mužovi pred sebou bližšie prizrela. Mal sympatickú, teraz mrazom vyštípanú oválnu tvár orámovanú pozorne zastrihnutou ryšavou bradou, na ktorej sa práve topilo pár vločiek snehu zvonku. Všimla si, že v pravej ruky nervózne zviera okuliare s hrubým čiernym rámom, ktoré boli po prechode zo zimy do tepla celkom nepoužiteľné.
Keď na neho prehovorila, zmätene zažmurkal a pozrel jej smerom, krátkozrako pri tom žmúriac. ,,Ehm...no..." Prechádzal pohľadom po prázdnej miestnosti a potom pozrel opäť na ňu. ,,Už zatvárate?" opýtal sa trochu priškrtene.
,,Och, nie, to nie," odvetila mu Caroline s úsmevom, premýšľajúc, ako tam ten chudák zablúdil. ,,Je tu prázdno, pretože všetci dospávajú včerajšie oslavy."
,,Dospávajú?" Cudzincov pohľad zablúdil k hodinám na stene a zatváril sa zhrozene. ,,Je päť hodín."
,,Bola to dlhá oslava," vysvetlila Caroline a vrátila sa za bar. Muž ju pomaly nasledoval a sadol si na jednu z vysokých stoličiek. Konečne si nasadil okuliare a začal si zimomravo šúchať ruky v snahe zohriať sa.
Carolinina mienka o ňom klesala. Och, bože, pomyslela si,kto ide v týchto končinách von v takomto počasí a nevezme si rukavice? Je to tu už predsa prakticky Kanada!
Usmievať sa na neho však neprestala.
,,Čo vás zaviedlo až na tento koniec sveta?" opýtala sa.
,,Vlastne...vlastne som sa sem presťahoval," odvetil potichu a zachmúril sa pri tom, akoby ani neveril tomu, čo hovorí. ,,Dva dni dozadu."
Caroline si pomyslela, že je to buď šialený pustovník s mučeníckymi sklonmi alebo pred niečím uteká, pretože nikto sa dobrovoľne nepresťahuje na koniec sveta, nikto so zdravým rozumom nepríde bývať do Huts.
Cítiac, že muž pred ňou to potrebuje, postavila pred neho pohárik džinu a tiež si sadla. ,,Kde bývate?" spýtala sa, keď sa napil a snažila sa neznieť príliš dotieravo. Bola však zvedavá - v Huts sa bývanie nezháňalo najľahšie.
Muž pred ňou sa trpko zasmial. ,,V moteli neďaleko," odvetil. ,,Nemôžem zohnať byt."
,,Možno by som ti s tým vedela pomôcť," vyhlásila Caroline s úsmevom, vybavujúc si v mysli rozhovor s Nathanom spred dvoch týždňov. ,,Jeden kamarát už celú večnosť zháňa spolubývajúceho. Ten posledný odišiel kamsi do Indiany a on je zúfalý, pretože potrebuje spoločnosť a niekoho, kto mu pomôže s nájomným. Mohla by som vás dvoch zoznámiť, ak by si mal záujem."
Muž pred ňou si zamyslene pošúchal bradu. ,,Nuž...ja by som záujem celkom určite mal," začal, ,,keďže všetko je lepšie ako izba v americkom moteli s papierovými stenami...ale čo on?"
Caroline len so smiechom mávla rukou. ,,Pokiaľ nemáš tendenciu hrať na gitare o šiestej ráno a piť mu jeho kávu ako ten posledný spolubývajúci, som si istá, že ťa bude zbožňovať a privíta ťa s otvorenou náručou."
Ryšavcovi zaihral na tvári zamyslený úsmev. ,,Keby som sa mohol prísť pozrieť na ten byt?"
Caroline si všimla, že sa počas ich rozhovoru uvoľnil, už nevyzeral upäto a nervózne a keď rozprával, na povrch sa dralo niečo, čo pripomínalo škótsky prízvuk.A ešte je aj ryšavý, pomyslela si a uškrnula sa. ,,Aj teraz. Zavediem ťa k nemu. Tu to už môžem zavrieť, po včerajšku sa všetci zotavujú a nikto sa sem už nepríde opíjať."
,,Volám sa Benjamin," predstavil sa s vďačným úsmevom a podal jej ruku. Caroline ju prijala.
,,Caroline. A tvoja budúca druhá polovička, s ktorou budeš každé ráno bojovať a poslednú porciu cereálií sa volá Nathan."
V kostiach cítila, že je svedkom nového začiatku. Začiatku čoho, to ešte presne netušila, ale bola si istá, že bude zábavné to sledovať.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement