2. Výzva

24. january 2016 at 15:01 | Simona Gray |  52 príbehov
Mám sklz jeden príbeh. Neznášam sa za to. Na druhej strane, dnes píšem každý deň, aspoň jeden príbeh - či už je to fanfiction alebo nie. Včera večer sme sa so sestrou rozprávali a rozhodli sa, že si ideme písať fanfic na Star Wars a dnes som napísala asi....asi štyri A4 ručne plus som klepala túto kapitolu. A to som dnes chcela ešte začať AU Vader/Obi-Wan...and....

Nathan a Ben si obaja uvedomujú, že fungovať spolu v jednej domácnosti bude celkom určite výzva pre nich oboch. Objavia sa slipy so Spidermanom a trápne ticho. Veľa trápneho ticha.



Výzva
Ben sa zhlboka nadýchol, zatvoril oči a začal v duchu rátať do desať. ,,Len pokoj, Benjamin," hovoril si, ,,pamätaj, nikdy nesmieš reagovať v hneve...a navyše...."
Ach, dopekla s tým!
Hodil ešte jeden nahnevaný pohľad na kopu oblečenia blokujúcu polovicu chodby a vbehol do kuchyne. ,,Tvoj šatník zvracal?" opýtal sa priškrtene a o niečo útočnejšie ako plánoval. No a čo. Za normálnych okoloností je veľmi tolerantný a trpezlivý, ale ešte nemal čas kúpiť si čierny čaj a bez svojej rannej šálky pravého Earl Grey bol dosť...podrážnený.
A jeho spolubývajúci tiež prispel svojou troškou.
,,Čo?" mladší muž sediaci pri stole zmätene zodvihol hlavu od pariacej sa šálky kávy a ospalo zažmurkal, akoby sa bol prebudil len pred niekoľkými minútami. Čo bola pravdepodobne pravda, pretože bol stále v pyžame. A gombíky mal pozapínané nakrivo. A očividne si nevedel vysvetliť, prečo na neho jeho nový spolubývajúci kričí.
,,Tvoje špinavé oblečenie si derie cestu z tvojej izby až na chodbu," zavrčal Ben a ako dôkaz zdvihol tú najdlhšiu ceruzku ktorú vo svojej izbe našiel. Z jej konca smutne viseli Nathanove slipy s motívom Spidermana, ktoré sa akýmsi zázračným spôsobom presunuli až pred jeho dvere. ,,Vieš mi povedať, prečo sa tvoje spodné prádlo vydalo na dobrodružnú výpravu do mojej izby?"
Mladší muž sa zatváril zahanbene a vstal. S tvárou červenou ako paprika si vzal ofenzívny kúsok oblečenia skôr ako Ben vôbec stihol zareagovať. ,,Nemám poňatia, ako sa to tam dostalo," zamrmlal a zohol sa, aby pozbieral z podlahy zvyšok svojho šatníka. ,,Nemohol som nájsť tričko," dodal ospravedlňujúco a postavil sa i s kopou oblečenia v náručí.
Ben nesúhlasne nadvihol obočie a prekrížil si ruky na hrudi. ,,Vidím, že si ho stále nenašiel," poznamenal a kývol hlavou, poukazujúc na to, že Nathan bol ešte stále v pyžame. V žltom pyžame s modrými obláčikmi, uvedomil si Ben a uškrnul sa. ,,A pokiaľ viem, chcel si, aby som ťa odviezol do mesta," dodal, načo sa Nathan s tichou nadávkou rozbehol do svojej izby, potkýnajúc sa po ceste o nohavice, ktoré zrejme prehliadol.
Ben prevrátil očami a zamieril do kuchyne, kde si sadol na stoličku a s povzdychom si oprel čelo o stôl.
Ten byt bol skvelý a keď ho tam Caroline prvý krát zobrala, stačil mu jeden pohľad na malý obytný dom porastený brečtanom a vedel, že to berie. Navyše, okrem jeho spolubývajúceho tam už bývala len jedna rodina a Caroline so svojím priateľom. Keď sa dozvedel, že bude mať drobnú brunetku za susedku, potešil sa. Bola akýmsi prvým spojivkom medzi ním a Huts. V tej chvíli by ju bol najradšej vyobjímal za to, čo pre neho, úplného cudzinca urobila, ale predpokladal, že by to po ani nie hodinovej známosti asi nebolo najvhodnejšie.
Nájom bol rozumný, najmä ak sa s ním s Nathanom podelili a z okna jeho izby bol taký výhľad, o akom by v Atlante mohol len snívať. Zamrznutá plocha neďalekého jazera sa pri západe slnka menila na oheň a Ben sa nemohol dočkať až uvidí, ako to vyzerá v lete.
Jeho nový byt bol takmer dokonalý. Takmer.
S Nathanom žili ešte len týždeň, ale Ben už od prvého dňa vedel, že fungovať bez väčších konfliktov bude výzva pre nich oboch.
Nathan bol totiž...rozhodne nepatril medzi ľudí, ktorých be Ben označil etiketou ,,zodpovední" alebo aspoň ,,organizovaní" a on sa celý život snažil priniesť poriadok do chaosu okolo seba. Preto sa len ťažko zmieroval so skutočnosťou, že všade po byte na neho striehne špinavé oblečenie a v chladničke zas jedlo, ktoré bolo naposledy konzumovateľné asi ešte minulý rok.
Budú musieť mať vážny rozhovor, ak majú spolu žiť bez toho, aby sa navzájom zavraždili.
Nathan sa v tej chvíli vyrútil so svojej izby a opäť zakopol o nohavice ležiace na zemi. Ben zatvoril oči a pošúchal si koreň nosa.
A podľa možnosti budú musieť mať ten rozhovor čo najskôr.
***
Nathan nikdy nemal rád trápne ticho. Dusilo ho. Bol typom človeka, ktorý sa rád zhováral s ostatnými. Obklopoval sa veselými, zhovorčivými ľuďmi, s ktorými bola....zábava.
Stačil mu jeden pohľad na to, aby vedel, že jeho nový spolubývajúci taký nie je. Vedel to v momente, ako mu minulý týždeň večer zaklopala na dvere Caroline a s úsmevom širokým ako Pacifik mu predstavila Benjamina Knighta, vážne sa tváriaceho muža so starostlivo zastrihnutou ryšavou bradou, ktorý mu podal ruku tak strojene, až sa mu zdalo, že má dočinenia s robotom. Vedel to v momente, keď si uvedomil, že jeho nový spolubývajúci má starostlivo prekrytý škótsky prízvuk. Neznášal, keď sa ľudia snažili potlačiť svoj prirodzený prízvuk.
Mal chuť vyrukovať s milosrdnou lžou, povedať, že sa mu už ozval niekto iný a že je mu to ľúto, ale nemôžu spolu bývať.
To by urobil, keby mu ho nebola priviedla Caroline. Vyzerala tak šťastne, že mu našla spoločnosť a niekoho, kto mu bude pomáhať s nájmom, že jednoducho nemal srdce to urobiť. Najmä nie vtedy, keď si uvedomil, že Caroline má teraz kopec vlastných problémov a i napriek tomu myslela aj naňho.
A tak bol nútený znášať trápne ticho. Trápne ticho pri raňajkách (aj keď Ben bol zvyčajne hore oveľa skôr ako on a preto to ticho trvalo len pár minút, keďže odchádzal do práce), trápne ticho pri večeri, trápne ticho kedykoľvek, keď boli nútení byť spolu v jednej miestnosti. Trápne ticho pri jazde autom, pretože jeho motorke vypovedala prevodovka a v servise mali toľko práce, že ešte nemal šancu sa k nej dostať. A tak bol nútený poprosiť Bena o zvezenie, čakajúc, že povie nie.
Nestalo sa tak.
,,Hm, ehm...." Nathan si odkašľal v zúfalej snahe prerušiť ticho. Ben na neho vrhol rýchly pohľad. ,,Chceš cukrík od kašľu?" opýtal sa svojim pseudo-americkým prízvukom a Nathan sa trhol. Na moment mu napadlo, či by trápne ticho predsa len nebolo lepšie ako ten prízvuk.
Prečo sa tak strašne snaží zamaskovať, že je Škót? Pomyslel si v agónií. Je predsa ryšavý, pre Kristove rany, každému, čo má uši skôr či neskôr dôjde, že mal aspoň raz na sebe sukňu a možno vie hrať na gajdy.
,,Nie, ďakujem...len....mi zabehlo," vyhlásil.
Ben skepticky nadvihol obočie, ale nepovedal nič.
Opäť ticho.
Nathan sa nervózne zamrvil. ,,Kde si hovoril, že to pracuješ?" opýtal sa. Panebože, prečo musí z toho chlapa ťahať súvislé vety ako kliešťami?! Na druhej strane, uvedomil si, keď si pred dverami nájde moje slipy, je výrečný až moc. Možno by si ich tam mal nachádzať častejšie.
,,V miestnych novinách," odvetil mu Ben a zabočil na ulicu, kde bol bar U Jonesovcov, ,,predtým som pracoval pre Atlanta Journal Constitution."
Nathan sa zamračil. ,,Wooow," povedal, ,,a čo ťa prinútilo opustiť Atlantu a prísť až sem na koniec dveta?"
Ben na neho krátko pozrel, pozorne sledujúc cestu. Nathan si všimol, že Ben pri jazde úzkostlivo dodržiaval všetky predpisy, hoci cesta bola až na nich úplne prázdna.
,,Povedal som si, že potrebujem zmenu prostredia," odvetil vecne a dupol na brzdu. Stáli pred barom. Nathan si povzdychol a chystal sa vystúpiť. Nemohol však otvoriť dvere. Nech kľučku poťahoval akokoľvek silno, ani sa nepohli a on cítil, ako mu začínajú červenieť líca.
Ben sa nakoniec bez slova vyšiel z auta, obišiel ho a otvoril mu. Nathan zahanbene vyšiel a potom si všimol, že jeho spolubývajúci sa usmieva. ,,Nezvykaj si, nie som tvoj osobný šofér," povedal s jemným úškrnom a Nathan si všimol, že jeho prízvuk bol o niečo výraznejší. Tiež sa usmial. ,,Asi tam máš niečo zaseknuté," poznamenal, ,,niekedy mi pripomeň, aby som sa na to pozrel. Nemôžeš všetkým otvárať dvere."
,,To nie," prikývol Ben a opäť nastúpil. Pred tým, ako vycúval mu kývol.
Možno to nakoniec nebude také zlé, pomyslel si Nathan a vošiel do baru. Celkom iste to bude ale výzva pre nás oboch.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement