4. Príbeh troch súrodencov

16. february 2016 at 17:18 | Simona Gray |  52 príbehov
Heh....už ani nechcem vedieť, koľko týždňov to mám vlastne sklz...Tri? Štyri...?




Pre Tučného Taliana pracovalo mnoho ľudí, ale len málo z nich sa s ním aj skutočne stretlo a tí väčšinou nežili dlho na to, aby o ňom niekomu povedali.
Keď si vás dal totiž zavolať, väčšinou to mohlo znamenať len jediné; ste v sračkách až po uši. Ste v sračkách a tak ľahko sa z nich nedostanete, pretože Jabbova ochranka má svalnaté ramená a väzy dokážu lámať rýchlo a efektívne. Mnohí občas so strachom vtipkovali, že sú výkonní ako svojho času gilotína.
Ak ste ale mali šťastie, ak pri vás stáli všetci svätí a vaša matka sa za vás doma dňom i nocou modlila, tak pre vás audiencia u jeho veličenstva neznamenala smrť, nie hneď. Občas to znamenalo, že ste vo fachu skvelí, že ste fakt trieda a on si vás všimol.
To bolo ale takmer rovnako zlé ako keby ste boli mizerní, pretože keď ste sa k nemu dostali blízko, začali ste lietať vysoko a bolo tam vysoké riziko padania do stoky.
Priemerná životnosť takýchto Jabbových ľudí bola asi tri až osem mesiacov ale súrodenci Carterovci mali za sebou už vyše roka a stále nedopadli ako ostatní. Ich kolegovia k nim vzhliadali s takmer takou zmesou posvätnej úcty a hrôzy ako k tučnému Jabbovi samotnému a mnohí z nich špekulovali, či súrodenci náhodou nezapredali svoju dušu Diablovi alebo aspoň nie sú nejakí jeho vzdialení príbuzní, keď sú ešte stále nažive.
Pravda ale nebola nai jedno a ani druhé; realita bola jednoducho taká, že súrodenci Carterovci vždy boli úplne najlepšia fasa. Prišli do Michiganu z Východného pobrežia, kde boli len jedna rybka v plnom mori a rýchlo si našli kontakty na veľké zvery.
A veľké zvery v Michigane stelesňoval Pierro Alfero, plešivejúci, tučný päťdesiatnik z Talianska, ktorý bol dokonalým obrázkom staromódneho, elegantného gangstera na štýl Al Caponeho, aspoň za mladi, pred tým ako sa rozkysol a stučnel a začal pripomínať Jabbu zo Star Wars. Muž, ktorý ho tak asi pred dvadsiatimi rokmi nazval (dokonca do tváre) už dávno spí svoj večný sen o rybách, sýty olovom, na dne jedného z Veľkých kanadských jazier.
Pierro ale neschudol, prezývka mu sedela a volal ho tak každý v stredozemí. Spočiatku kvôli tomu nechal zlomiť mnoho väzov a prederaviť mnoho lebiek, ale nakoniec sa rozhodol pre motto čo ťa nezabije, to ťa posilní a zmieril sa s prirovnaním k nevábnej postave prerasteného slizniaka. Dokonca sa so svojou prezývkou zžil - celé roky nevyšiel zo svojho domu, dni trávil jedením a sledovaním tanca polonahých žien a i napriek tomu mal svoj syndikát pekne pod palcom, vždy vedel, čo sa kde šuchlo, a, čo bolo najdôležitejšie, kto mu nezaplatil peniaze, ktoré mal.
A tak si jedného studeného rána začiatkom januára (i napriek svojmu pôvodu, veku a telesnej kondícií bol Jabba ranné vtáča a začínal pracovať ešte skôr ako vôbec vyšlo slnko) dal opäť raz zavolať Carterovcov a poslal ich do malého mesta na severe Michiganu.
Huts.
***
,,Niekedy si myslím, že by bolo pre nás najlepšie, keby sme sa zobrali," začal Josh zasnene, hľadiac zo špinavého okna jediného zavšivaveného motela v blízkosti Huts, ,,a odísť niekde ďaleko. Napríklad do Európy. Je tam krajšie. Má to tam ducha." Zamyslene si začal kresliť do vrstvičky sivého prachu, ktorý pokrýval okno. Vonku práve vychádzalo slnko.
,,A čo by si tam akože robil?" odfrkol pohrdlivo jeho starší brat a vytiahol z dna kufra svoj revolver Smith & Wesson ráže deväť milimetrov aby ho skontroloval. Nebolo by vhodné, keby mu vypovedal službu, keď príde na lámanie chleba. ,,Kúpil by si si dom v Alpách a každé ráno cvičil jogu?" Zlomyseľne sa rozrehotal, čím si od mladšieho brata vyslúžil odsudzujúci pohľad.
,,Páči sa mi stredná Európa," pokračoval v líčení svojich snov Josh. ,,Česko a Slovensko. Je to ďaleko. Nenašli by nás tam."
,,Toto presne je dôvod, prečo by si sa nemal svetom pretĺkať sám, braček," zavrčal Tom a skontroloval poistku na revolveri. Mal pocit, že sa zadrháva. ,,Skončil by si v nejakej krajine bývalého Východného bloku a pásol by si ovce." Opäť prepukol v chrapľavý rehot človeka, ktorý fajčí od svojich desiatich rokov. Tentokrát po ňom Josh hodil topánku.
,,Správajte sa dospelo, prosím vás," ozval sa z kúpeľne mrazivý hlas a onedlho stála vo dverách Jane. Mala okolo seba ovinutý uterák a z dlhých čiernych vlasov jej kvapkala voda. Vrhla na svojich bratov znechutený pohľad a potom okolo nich prešla k svojej posteli. Nechala uterák skĺznuť na zem, vediac, že jej bratia sa neodvážia pozerať. Neodvážili sa na ňu ani len krivo pozrieť a vždy ju vo všetkom poslúchali. Odkedy ich rodičia nechali samých na vlakovej stanici ako nejaké psy a už sa viac nevrátili.
Vedeli, že prežili a prežijú len vďaka nej. Ona ich celé tie roky udržiavala nažive, urobila z nich to, čo sú dnes. Boli jej za to zaviazaní.
,,Ako to chceš urobiť?" odvážil sa Tom opýtať, zatiaľ čo pohľadom hypnotizoval zvädnuto vyzerajúci kvet na okne. Podľa šuchotu látky usúdil, že jeho sestra sa ešte prezlieka.
,,Vy sa postaráte o Harrisona," odvetila. Tom začul zavŕzganie postele a cvaknutie nabíjanej zbrane. Len vtedy sa odvážil otočiť a uvidel svoju sestru stáť uprostred izby s jej typickým nepreniknuteľných výrazom v tvári. ,,Ja mám iný cieľ."
Tom preglgol a všimol si, že aj Josh začína vyzerať neisto. ,,Vie o ňom Jabba?"
Jane sa len uškrnula a vložila si zbraň do puzdra na opasku. ,,Jabba nevie o mnohých veciach. Preto má predsa mňa."
Niekoľko kilometrov odtiaľ sa v mestečku Huts Gaile Harrison prebral zo spánku zaliaty potom.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement