5. Cesta do Londýna

24. february 2016 at 16:02 | Simona Gray |  52 príbehov
Hm. Akosi sa to mení z príbehu o dvoch gayoch na...na niečo neidentifikovateľné. A stále mám sklz tri poviedky. Inak, hádajte, kto sa odhodlil urobiť si poriadok v živote? Me! Vymenila som si mobil za starú vysúvačku (len a len kvôli tomu, aby som netrávila toľko času na nete, určite nie kvôli tomu, že sa ten druhý kazil alebo preto, že McGregor mal rovnaký v jednom filme...) a stiahla som si aplikáciu, ktorá ma nepustí, kým nenapíšem daný počet slov. Dúfam, že mi to vydrží dlhšie ako zrušený Facebook. Sestra tvrdí, že nie.



5. kapitola

,,Ale prečo musíš ísť do Londýna práve teraz?" opýtal sa Gaile a znel pritom tak mužne plačlivo.
Caroline si povzdychla a na pár sekúnd zatvorila oči. Nádych, výdych, pripomenula si, všetko bude dobré. Až potom sa otočila k svojmu priateľovi a obdarila ho širokým úsmevom, ktorý vyzeral len troška silene.
,,Mám tam prácu, Gaile," odvetila a prešla ku skrini, aby sa prezliekla, ,,keď zavolajú, musím ísť. Nemôžem nás predsa oboch živiť len z barmančenia v bare svojich rodičov, zlatko." Nepríjemne si uvedomila, že Gailovi opäť raz pripomenula, že je troska bez práce. Aby upokojila svoje rozdrásané svedomie, sadla si k nemu na posteľ a nahla sa, aby ho pobozkala. ,,Bude to len na víkend," vyhlásila, ,,v pondelok večer ma tu máš. Zatiaľ môžeš ísť povedzme...otravovaž Nathana." Uškrnula sa.
Gaile prevrátil oči. ,,Teda, cukrík, neviem, či si si to všimla, ale odkedy si nášmu roztomilému susedkovi dohodila...spolubývajúceho, vídame ho čoraz menej a menej." Veľavýznamne nadvihol obočie a venoval jej svoj "myslíš na tú istú zvrátenú vec, ako ja" pohľad. Láskyplne ho za to štuchla do pleca.
,,Ty somár," povedala, ,,Nathan je stopercentne hetero."
Skepticky na ňu pozrel.
,,A to usudzuješ z čoho?"
Dostal ju, to musela uznať. Nathana poznala od základnej školy, ale ak mala povedať pravdu, nepamätala si, že by niekedy prejavil záujem o nejakú babu. Ale o chalana tiež nie.
Možno bol asexuál.
Pokrčila plecami a hodila do Gailea vankúš. Za trest. ,,Nudíš sa a preto vymýšľaš nepravdepodobné scenáre," vyhlásila. ,,A keby aj...Benjamin je roztomilý."
Gaile sa nadvihol na lakti a pozrel na ňu s predstieranou vážnosťou. ,,Mal by som žiarliť?" opýtal sa s iskrou oku a ona ho znova štuchla, tentokrát do rebier.
,,Choď kdesi," povedala mu a vrátila sa k šatníku, aby sa doprezliekala. Gaile mlčal, ale cítila na chrbte jeho pohľad. Vedela, že keď sa obzrie, uvidí ho ako na ňu pozerá so zamysleným výrazom na tvári.
,,Vieš," prehovoril Gaile pomaly, ,,občas mám pocit, že chodím s tajnou agentkou.
Caroline sa rozosmiala a obrátila sa k nemu len v podprsenke, ruky založené vbok. ,,Skutočne?" poznamenala s nadvihnutým obočím. ,,A to už prečo?"
,,Chodíš na misie do krajiny za oceán a nikdy mi nepovieš, čo tam vlastne robíš," odpovedal jej priateľ smutne a aj on cítila, ako jej zamŕza úsmev na tvári.
***
Odlietala o deviatej ráno z medzinárodného letiska v Detroite. Gaile naliehal, že ju zavezie, ale ona to zamietla s tým, že večer predtým vypil pol fľaše škótskej whiskey, ktorú mu priniesla z baru a povedala, že si radšej zavolá taxík.
Z mesta sa však vyviezla autobusom a na prázdnej prašnej ceste za Huts ju čakalo čierne auto so zatemnenými sklami, do ktorého bez slova nastúpila, len čo sa otvorili dvere. Muž v sivom obleku, ktorý už sedel na koženom sedadle vzadu jej bez slova posunul pomerne tenký spis, na ktorom sa skvela červená pečiatka ,,dôverné" a ona si ho rovnako bez slova vzala a zasunula do vnútornej priehradky svojho čierneho cestovného kufra.
Zvyšok cesty prebehol v tichu, z ktorého by sa každý iný normálny človek zbláznil.
Keď sa Caroline Jonesová pridala k Interpolu, mala dvadsaťštyri rokov a mala celkom dobrú predstavu o tom, do čoho ide. Naverboval ju jej profesor práva na vysokej škole a ona sa nechala zlákať. Bola si však istá, že aj bez neho by si skôr či neskôr našla cestu. Ak nie do Interpolu, tak aspoň FBI. A ak by ju nevzali tí dobrí, prešla by na druhú stranu zákona. Nezáležalo jej totiž na tom, či to, čo robí, bolo správne. Išlo jej skôr o akciu a vzrušenie.
Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo začala chodiť s Gailom.
Zhlboka si povzdychla a položila svoju príručnú batožinu na bežiaci pás. Bola na rade na letiskovú kontrolu. Zriadenec letiska, mladý chalan s mastnými vlasmi, ktorý vyzeral, že by chcel byť niekde inde, ju vyzval, aby prešla cez detektor kovov a odložila si mobil a akékoľvek iné kovové predmety.
S miernym prevrátením očí si vyzula topánky a mobil aj s náušnicami vložila do pripravenej krabičky a urobila krok dopredu.
Nič sa nestalo. Nijaké červené sirény, nijaké výkriky ostrahy ani padanie mreží, ktoré by uzavrelo celú budovu.
Zbrane jej dajú až na mieste.
***
Londýn bol nesmierne hmlistý a daždivý, ako vždy v tomto a aj akomkoľvek inom období. Bol to jeden z dôvodov, prečo Caroline len nerada chodievala na misie do Anglicka - bolo na ňom čosi deprimujúce, v tom vlhku a všeobecne panujúcej atmosfére minulosti.
Dúfala, že misiu čo najskôr splní a bude sa môcť vrátiť domov. Nepáčilo sa jej, že musela Gailea nechať sama, zvlášť teraz, keď bolo jasné, že po ňom ide Jabba. Ako dlho potrvá, kým niekoho pošle? Jabba je celkom iste veľmi zaneprázdený muž a Caroline dúfala, že jej priateľ nie je na Talianovom zozname dlžníkov príliš vysoko.

,,Pomôžem vám s kufrom?" vyrušil ju zo zamyslenia mužský hlas s odporne výrazným britským prízvukom, ktorý ju vždy tak vytáčal. Pozrela sa na jeho majiteľa a uvidela typického príslušníka Interpolu pôvodom z Vlhkých Ostrovov Jej Veličenstva. Nevedela prečo, ale Briti sa jej vždy zdali všetci rovnakí, akoby vymodelovaní z jedného kusa slanou morskou vodou nasatej piesčitej hliny.
,,Nie, pomôžem si sama," odsekla mu a nasledovala ho pred letisko, kde čakalo čierne auto s volantom na nesprávnej strane. A aj samo auto stálo na nesprávnej strane.
,,Nič v zlom, ale neznášam vašu krajinu," poznamenala pri nastupovaní a agent, ktorý ju sprevádzal, sa len pobavene usmial a sadol si vedľa nej.
,,To je v pohode," povedal jej, ,,rozhodne nie ste jediná."
Auto sa dalo do pohybu a Caroline si všimla, že na tmavé sklá začali dopadať prvé kvapky jemného dažďa. No super. Otrávene si povzdychla a muž vedľa nej sa opäť uškrnul. Zaujímalo ju, či to má v popise práce.
,,Keď sme už konečne odrezaní od okolitého sveta," začala Caroline, mávnuc na tvrdené sklá auta, ,,mohli by ste mi povedať niečo bližšie o mojej misií. Koho mám odbachnúť tentokrát?"
Agent sa zase zasmial a Caroline začala premýšľať, či by sa smial aj vtedy, keby mu do úst strčila hlaveň zbrane a povedala mu, že ho hodí do tej ich posratej Temže. ,,Tentokrát to bude iný typ úlohy," povedal a Caroline vytreštila oči. Doteraz ju vždy volali len vtedy, keď potrebovali niekoho rýchlo a potichu odstrániť. Alebo nájsť a potom odstrániť. ,,Nedal vám agent Smith spis?"
,,Áno, dal," odsekla mu Caroline, ,,ešte som sa k nemu ale nedostala."
,,Ha-ha," zachichotal sa a Caroline stúpol tlak. ,,Nuž, ukázalo sa, že momentálne by ste boli užitočnejšia ako ochranka."
Caroline zabehlo. Respektíve by jej zabehlo, keby náhodou v tom momente niečo pila alebo jedla. ,,Prosím?"
Produkt manufaktúrnej výroby Britských ostrovov sa na ňu žiarivo usmial. ,,Áno, ochranka. Otvor ten spis."
Caroline s námahou vytiahla svoj cestovný kufor na voľné sedadlo medzi ňou a pánom Smieškom a začala sa v ňom hrabať, plne si uvedomujúc nepohodlie svojho spoločníčka, keď dávala nabok svoje spodné prádlo. Ach, tí Briti.
Konečne sa dopracovala k priečinku, v ktorom bol spis a vytiahla ho. Bol tenký, bez mena či fotky, len s pečiatkou Interpolu a previazaný tenkou nitkou. Kým ju odmotávala, jej spoločník sa uškŕňal, akoby práve otvárala darček, ktorý jej dal na Vianoce.
Keď spis konečne otvorila, skutočne jej zabehlo a nepotrebovala na to ani niečo piť či jesť.
Benjamin Knight.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement