6.Straty a nálezy

27. february 2016 at 15:59 | Simona Gray |  52 príbehov
Whooooa, hádajte, kto má už sklz len dva príbehy? *víťazný tanec po izbe*
Téma na šiestu poviedku znela "finding something that has been lost" a sú tu referencie na Star Wars :D Aj keď je to celé jedna veľká referencia na Star Wars, keďže Ben-Vôbec-Nie-Je-Obi a Nate-Fakt-Nie-Je-Ani. Enjoyyy, a dúfajme, že ďalšia kapitola na tému *pozrie do svojho zápisníka* *zmätene pozrie na obrazovku* A story about a journey, bude čoskoro na svete. Zatiaľ sa majte a nech vás Sila sprevádza!



6. Kapitola

,,Ben?" Vo dverách Benjaminovej izby sa objavila Nathanova strapatá hlava s nervóznym a možno aj trochu zúfalým výrazom v tvári. ,,Nevidel si moju kreditnú kartu?"
,,Hm?" Ben ledva zodvihol hlavu od notebooku, na ktorom niečo práve sústredene písal a venoval Nathanovi zamyslený, nesústredený pohľad. ,,Hovoril si niečo?"
Nathan sa zhlboka nadýchol a v duchu si opäť raz vymenoval všetky možné dôvody, pre ktoré je Benjamin viac ako vysneným spolubývajúcim na nezaplatenie a ktoré určite zavážili oveľa viac ako jeho občasná roztržitosť a ignorácia reálneho sveta.
,,Pýtal som sa ťa, či si niekde nevidel moju kreditnú kartu," zopakoval tak pokojne ako len vládal a oprel sa o zárubňu dvier, čím sa mu naskytol exkluzívny výhľad do Benjaminovej izby. Niežeby tam bolo niečo zaujímavé, to nie. Benjaminova izba bola presný opak tej jeho - bol tam poriadok, všetko vyrovnané takmer na centimeter, každá vec mala svoje miesto. Nathan ho dokonca pár krát prichytil ako utiera prach z poličiek.
Z poličiek! Kto už len utiera poličky? Len jeho mama!
,,Tvoja kreditná karta?" Benjamin sa konečne preniesol do skutočnosti a obrátil sa na kolieskovej stoličke smerom k Nathanovi, naťahujúc ruky, aby sa trochu vystrel po dlhom čase strávenom v strnulej polohe. ,,Stratil si ju?" Zatváril sa vážne.
Nathan si zložil ruky na pleciach. ,,Nestratil!" ohradil sa. ,,Len neviem, kde som ju položil."
Benjamin mu venoval jeden zo svojich najprepracovanejších ,,Nathan, nebuď múdry, ja som tu ten múdry" pohľadov a dvíhal pri tom obočie tak vysoko, ako to len šlo.
,,Nevieš, kde si ho položil, hej?" povedal nakoniec.
Nathan prikývol.
,,Nuž, ak si ho niekde položil v tej čiernej diere, ktorou je tvoja izba, asi ju už ani nenájdeš," vyhlásil a otočil sa naspäť k počítaču. ,,Keby si si tam z času na čas upratal, možno by si mal aj spárované ponožky."
,,Hej!" zvolal Nathan ublížene. ,,Moje ponožky nechaj na pokoji!"
Ben obranne zodvihol ruky dlaňami k nemu. ,,Pokoj, nemám v pláne ti s nimi niečo robiť, ešte by som z nich niečo chytil."
,,TO bolo hnusné."
,,To bolo úprimné."
,,Ale fakt, Ben, ak tú kartu nájdeš..."
,,Dám ti vedieť. Teraz si bež upratať izbu."
,,Áno, mama." Nathan prevrátil očami, opustil Benovu izbu a zatvoril za sebou dvere, premýšľajúc, kde asi dal vysávač.
Zúfalé časy totiž vyžadujú zúfalé riešenia a ktovie, možno ak si uprace, nájde aj to tričko s Darthom Vaderom, ktoré nikde nevidel už od minulého mesiaca.
***
,,Ale no tak!" Nathan bezmocne stál uprostred svojej nepríjemne upratanej izby a vyzeral, že si čoskoro celkom iste začne trhať vlasy. Našiel tričko s Darthom Vaderom. Našiel aj svoje tričko s nápisom "The sass is strong with this one", ktoré mu pred polrokom dala na narodeniny Caroline a odvtedy ho nevidel, a okrem neho aj jeden francúzsky kľúč, ktorý nemohol nájsť asi tri týždne (ako sa dostal z dielne do jeho izby, to nikdy nepochopí) a balík čokoládových cukríkov, ktoré sa v dôsledku tepla z radiátora (pod ktorým boli spadnuté) zliali do jednej celistvej čokoládovej masy, kde boli sem-tam uväznené zlatožlté obaly.
Po jeho kreditnej karte ale nebolo nikde ani stopy.
Začínal v ňom rásť strašne nepríjemný pocit, že ju stratil. Šíril sa z dna jeho žalúdka cez pažerák až do hrdla, kde sa formoval benznádejný, frustrovaný výkrik, ktorý si čoskoro určite nájde svoju cestu von, ak sa tá karta zázrakom neobjaví.
Ak ju nenájde, bude to znamenať, že bude musieť ísť do svojej banky alebo čo a robiť tie zodpovedné veci, ktoré dospelí musia robiť, keď sú nezodpovedný a stratia svoju kreditnú kartu. Nechcelo sa mu vybavovať novú, úplne mu stačilo, keď pred pol rokom stratil občiansky a musel si nanovo vybavovať ten.
Snažil sa neklesať na duchu a presvedčiť samého seba, že si ju celkom iste zabudol v bare, keď si pred troma dňami kupoval cez internet batoh (bolo to spontánne rozhodnutie, v bare nikto nebol a jemu zrazu napadlo, že nemá nijakú cool tašku, aspoň nie takú classy, hipsterskú tašku ako Benjamin a tak sa rozhodol si jednu hneď objednať) a nepamätal si číslo účtu ani karty a tak ju musel vybrať z peňaženky, aby ho mohol napísať. Určite ju nechal tam a Caroline ju musela nájsť a teraz čaká, kým jej kvôli tomu zavolá, aby si z neho mohla robiť srandu....
Potom si ale spomenul, že Caroline cez víkend odišla do Londýna a ani Gaile nevie, kedy sa asi vráti. Frustrovaný výkrik si začal pomaly raziť cestu von.
,,Neklesaj na duchu, Nate," povedal si cez zovreté zuby a zdvihol zo zeme obe tričká, aby ich mohol hodiť do prania (Benjamina to určite poteší), ,,ešte stále sa si nepozrel to ultimátnej čiernej diery, v ktorej mizne sedemdesiatpäť percent predmetov v domácnosti. Pod gauč."

,,Nieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee!"
Zúfalý výkrik sa konečne vydral z dna Nathanovho žalúdka na svetlo sveta.
Sedel - nie, kľačal- na zemi vedľa rozhodeného gauča, hlavu mal zaklonenú dozadu a ruky obrátené dlaňami nahor vystreté pred sebou.
,,Hráš sa na Darka Vadera?" ozval sa spoza neho Benjaminov hlas a Nathan vydal zvuk podobnú kňučaniu kopnutého šteňaťa ako reakciu na skomoleninu mena sithského lorda. Otočil sa a chystal sa na prednášku o dôležitosti správneho vyslovovania mien postáv zo Star Wars, ale v momente, ako mu padol pohľad na jeho spolubývajúceho sa v ňom začali miešať viaceré pocity.
Radosť. Hnev. Nevera. Frustrácia.
Ben, ktorý vyzeral, akoby strávil poslednú hodinu, ktorú Nate strávil upratovaním, rozvalený v posteli, si spokojne stál uprostred obývačky v Nathanovom svetri (ktorý hľadal už asi týždeň) a pod pazuchou mal akúsi knihu, z ktorej vytŕčal koniec Nathanovej kreditnej karty.
Záložka. On ju použil ako záložku a ani si to nevšimol.
Nathan mu venoval vražedný pohľad, jediným rýchlym pohybom si kartu vzal, potom mu tichým gestom naznačil, aby mu vrátil sveter a nakoniec sa aj so svojím znovunájdeným majetkom potichu odobral do svojej nechutne upratanej izby.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement