Agent (ukážka)

5. february 2016 at 21:12 | Simona Gray |  I write
Dnes som si len tak prokrastinovala na Pintereste (na moju obranu, predtým som si vygooglila rýchle home remedies na boľavé hrdlo, keďže moja imunita je v zime fakt mizerná) a zrazu som objavila výzvu na writing prompt. Zvyčajne prompts ignorujem, ale tento jeden ma fakt zaujal a tak som si otvorila word a naklepala pár slov. A asi z toho urobím niečo väčšie....because I like it :3


,,Koľko agentov ešte máme vonku?"
,,Jednu, madam."
,,Jednu stovku?"
,,Eh...nie, madam. Len jednu."
Riaditeľka zbledne a on sa chvíľu bojí, že mu jednu vrazí, alebo ho vyhodí, pretože to je predsa to, čo vysokopostavení mocní ľudia robia tým, ktorí im oznámia zlé správy, alebo nie? Podvedome sa prikrčí a očakáva úder, spŕšku nadávok, alebo aspoň chladné ,,zbaľte si veci, Carter," ale nič také sa nestane. Jeho šéfka len meravo pozerá niekde do diaľky a preglgne. Keď opäť prehovorí, hlas sa jej trasie a on sa bojí, pretože ju v takom stave ešte nikdy nevidel. ,,Prosím...Carter...povedzte, že to nie je Ria..."
Teraz ho už ale určite vyhodí.
Nervózne si odkašle. ,,Áno, madam. Je to Ria."
***
Ak Ria neprekliala svoje rozhodnutie pridať sa k Opozícií milión krát, tak potom ani raz. Keby mala šancu vrátiť sa niekedy späť v čase, povedzme o nejakých desať rokov späť, keď ešte žila aj so svojím bratom na Heliose a mohla povedať svojmu starému ja, dievčatku s odstávajúcimi ryšavými vrkočmi a pehami na čele aspoň päť slov, vedela presne, čo by mu povedala. Nechoď. Na. Trh. V. Los-Soleos.
Potom by jej asi na dôvažok ešte zlomila nohu, tým skvelým hmatom, ktorý ju naučili ešte ako malú, keď ju neposielali na misie v teréne a všetok svoj voľný čas trávila v korune jediného stromu na Asone. Bola by si tak istá, že by nikdy nešla do Los-Soleos a nikdy by sa tak nezatúlala vo veľkom púštnom meste.
Nikdy by sa z nej nestal tulák a vreckový zlodej a Opozícia by nebola jej jedinou šancou na prežitie.
Občas premýšľala, či ju jej rodina hľadala, keď zmizla. Či chodili po uliciach Los-Soleos a volali na ňu. Niektoré noci, keď ležala v noci v posteli, vyčerpaná a ubolená po celodennom tréningu, po lícach jej voľne stekali slzy a nejaké hlasy v jej hlave zlomyseľne opakovali, že ju tam nechali naschvál, pretože si nemohli dovoliť ju živiť. A okrem toho, chlapec bol užitočnejší ako dievča.
,,Daj sa dokopy, Ria," precedí pomedzi zuby a spevní svoj stisk na železnej tyči, z ktorej práve bezvládne visí. Nohy sa jej hompáľajú vo vzduchu, nebezpečne nízko nad hlavami zeriathov. V duchu zanadáva. Opäť sa jej to stalo. Opäť sa raz prestala sústrediť na prítomnosť, nechala sa uniesť svojimi myšlienkami a takmer vďaka tomu spadla. Keby ju tak videla Riaditeľka, zavrela by ju na tri dni na samotku a prikázala by jej celú tú dobu meditovať na betónovej podlahe. Ria nikdy nebola dobrá v meditácií. Jej myseľ sa vždy zatúlala a to bol dôvod, prečo nikdy nebude dobrá agentka a väčšinu času je zatvorená v areáli Asonu. To jej aspoň vždy hovorila Riaditeľka.
Potom ale zistili, že zeriathovia niečo chystajú, niečo, čo by mohlo ohroziť ľudí, prevrat, ktorý by zničil celý systém a zanechal ho v troskách. A tak nastúpila Opozícia a vyslala všetkých voľných agentov.
Aj ju.
Spočiatku sa tešila. Nebolo to často, čo sa dostala za múry Asonu a nebolo to často, čo sa jej dostalo cti ísť na misiu, na skutočnú, dôležitú misiu s ostatnými, oveľa skúsenejšími agentmi, ktorí boli prakticky legendami.
Potom sa ale všetko zvrhlo a misia im vybuchla do tvárí.
Doslova.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement