Matika a nezáujem

12. april 2016 at 15:43 | Simona Gray |  thoughts of simona gray
V prvom rade pozdravujem spolužiakov, ktorí toto náhodou čítajú. Teda...mám dojem, že sem občas zablúdite.

Od posledného článku sa toho veľa nezmenilo. Dokonca znova píšem preto, lebo prokrastinujem. Zajtra píšeme z matiky, nemám ani šajnu, čo tam je, keďže som posledné hodiny trávila tak, že som písala poviedky. Jedna z nich má ale vyše 140 kudos na Archive of our own, takže si myslím, že to nebol až tak stratený čas. Z poslednej písomky z matiky som mala 31 percent, čo je historicky najnižšie, ako som kedy zo španielskej matiky dosiahla. I just hit the new low. Not that I care too much, though.
Zajtra to asi dopadne podobne, pretože mám momentálne naplánovaných niekoľko iných, dôležitejších vecí, ako je napríklad dopísanie poviedky pre Bohyňu Fandomu, ktorú som jej sľúbila už cez víkend, potom chcem dopozerať Unbroken, ktoré som včera vypla, pretože som už nezniesla pohľad na anorektického Domhnalla Gleesona, chcem čítať Hlavu XXII (s Yossarianom sa stotožňujem viac, ako je zdravé) a ešte....hm...čo si ešte vymyslím...Nie je na učenie dobré počasie a ani hviezdy sa nenachádzajú v práve najlepšej konštelácii.
Nie som v tom ale sama. Podľa rozhovoru so spolužiačkami dnes ráno je kolektívnym cieľom prežiť do konca roka a potom už väčšina z nás prírodovedné predmety ani neuvidí. Ach, teším sa na svojich budúcoročných sedem hodín angličtiny týždenne. Vlastne...dejepis a angličtina sú posledných pár týždňov jediné predmety, na ktoré sa teším a dokážem na nich udržať pozornosť (na zvyšku som ako autista s ADHD) a pri dejepise zohráva veľkú úlohu skutočnosť, že sa venujeme druhej svetovej.
Neviem, či to zo mňa robí zlého človeka, ale odkedy som minulý rok pozerala Monocled Mutineer a potom si požičala od Bohyne Fandomu Absolutistu, zistila som, že prvá a druhá svetová vojna sú historické obdobia, ktoré ma fascinujú prinajmenšom tak ryšavého vlasy istého nemenovaného Íra.


Z dnešnej hodiny...nie, zo včerajšej hodiny som si napríklad odniesla nápad na ďalšiu poviedku odohrávajúcu sa cez vojnu. A dnes som dostala ďalší, v ktorom zrejme obe postavy na konci umrú. Alebo len jedna. Ešte som sa celkom nerozhodla. V každom prípade, snažím sa kráčať v stopách Johna Boyna. Čo mi pripomína, že si idem konečne zohnať svoj vlastný výtlačok The Absolutist.


 

1 person judged this article.

Comments

1 Victoria Renkse Victoria Renkse | Web | 14. april 2016 at 0:30 | React

nádherný blog

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement