O dva týždne maturujem a ja si stále alibisticky odôvodňujem svoju prokrastináciu

28. april 2016 at 16:49 | Simona Gray |  thoughts of simona gray
That´s it. The title says it all. Včera nám v škole na nástenku rozvesili informácie o našich maturitách zo slovenčiny. Čas a miesto kedy zomrieme. Alebo aspoň ja zomriem, pretože vo vypätých situáciách si môj mozog a zdravý úsudok dávajú dovolenku, rovnako ako aj moja schopnosť formulovať súvislé vety. A to ešte nehovorím o tom, že by som si mala začať robiť nejaké resumé na jednotlivé učivá.
Vlastne som to mala začať robiť už mesiac dozadu.
A i napriek tomu si tu sedím v špinavých teplákoch, popíjam čaj a v pozadí mám otvorenú Gleesonovu filmografiu, aby som si neskôr pozrela nejaký film. A predstieram, že sa ma nič netýka. To je asi môj najväčší problém. Dosť často sa totiž vyhýbam problémom, ignorujem veci, ktoré by sa mali urobiť a čakám, že buď zmiznú, niekto ich urobí za mňa alebo zázračne prestanú byť dôležité. Musím ale priznať, že mi to tak funguje osemnásť rokov a som stále v pohode a realizujem sa viac, ako väčšina ľudí. Čiže na tom niečo asi bude.
Len neviem, či je to dobrá stratégia aj na ústnu maturitnú skúšku. Externú časť aj sloh som totiž zatiaľ urobila dobre a i napriek svojej averzií k učebniciam by ma fakt nasralo, keby som si ústnu časť pokazila. Takže sa asi budem musieť zaprieť a ísť sa učiť.
TERAZ.
Wooow, Domhnall bude mať 12-teho narodeniny.
...ehm...Myslela som....Teraz...?
A prvého mája idem na výstavu mačiek. A zajtra si idem kúpiť do Martinusu Catch 22.
Seriously....? Teraz...? Idem sa učiť? Na maturu?

Jup, Domhnall, you are right. Ak som sa za osemnásť rokov niečo naučila, tak je to to, že nezáleží na tom, ako strašne sa snažím vniesť do svojho života až militaristický poriadok a organizáciu, nezáleží na tom, ako strašne niečo plánujem, ako sa učím, ako si dávam predstavzatia, nakoniec aj tak skončím v celkom inej, neočakávanej a iracionálnej situácií. Plány sú len niečo, od čoho sa odrazíme a väčšinou sú na kolieskach. Taktiež je jedno, či sa učím alebo nie, ale z geografie aj tak vždy dostanem trojku a španielska chémia mi nedáva zmysel tak či tak.
Takže záver?
Žiadny. Len zase píšem nezmyselný článok namiesto učenia. Oh, a ešte: nejako bolo, nejako bude a keď nejde o život, nejde o nič, takže sa len nechám uniesť prúdom, budúci týždeň si niečo zopakujem a budem sa spoliehať na to, že som sa za štyri roky na gympli z tej slovenčiny niečo naučila a budem sa znova raz spoliehať na to, že to, čo mám predo mnou bude jednoduchšie, ako som si to v mysli predstavovala.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement