15. Na scéne 1/2

3. may 2016 at 18:06 | Simona Gray |  52 príbehov
Keďže pätnásta poviedka má podľa zadania obsahovať festival alebo súťaž, rozhodla som sa zúročiť svoje skúsenosti zo španielskeho divadla a prinášam vám túto poviedku. Niektoré veci (ako napríklad existencia ničoho takého ako festival španielskych divadiel) sú skutočné, iné sú naopak vymyslené (ako napríklad Prvý nepriateľ). Postavy sú vymyslené. Teda...skoro všetky...Pretože Adam v žiadnom prípade nie je Kylo. A v druhej časti sa fakt neobjaví Hux. V nijakej podobe.




Adam vedel, že nie je dobrý nápad pridávať sa k dramatickému krúžku. Jeho matka však došla k záveru, že je deprimovaný, smutný, unudený, trpí syndrómom menejcennosti a má príliš veľa voľného času (v tom ju asi utvrdil porno časopis pod jeho matracom, ktorý vzal zo skrine svojmu otcovi tesne predtým, ako sa odsťahoval a ktorý rozhodne nepoužíval na robenie nijakých prasačiniek. Len si ho občas...obzeral) a po rozhovore so školskou psychologičkou vyhlásila, že bude pre neho najlepšie, ak začne chodiť na nejaký krúžok. Adamovi sa to nepáčilo, ale keďže matka mu pohrozila, že ak si do konca týždňa niečo nevyberie, prihlási ho s Luciou na balet, bol nútený vybrať si ten najmenej trápny krúžok s výberu, ktorý mu ponúkala jeho škola. Prírodovedné krúžky ako experimentálna biológia, zábavná chémia, či vábivý, fascinujúci krúžok s originálnym názvom matematický krúžok vyškrtol ako prvé už len z princípu. Chápal, že ich gymnázium bolo zamerané predovšetkým na prírodné vedy, ale jeho fakt netankovali a čakal len na to, kým sa ocitne v piatom ročníku a bude chodiť na toľko humanitných seminárov, koľko sa bude dať.
So záujmovými krúžkami pre šprtov vonku mu tam už zostali len dve možnosti: turistický krúžok a divadelný. A keďže Adam nebol ani typ, ktorý by sa dobrovoľne vláčil po horách či lesoch, na konci týždňa doniesol veľmi mrzuto prihlášku na divadelný krúžok s nádejou, že bude taký zlý, že ho nakoniec vyhodia.
Buď ale nebol až taký zlý, alebo boli oni veľmi zúfalí, pretože ho nevyhodili ani po prvom stretnutí a dokonca dostal aj rolu. A to aj napriek jeho zmätenému a nechápavému výrazu, keď sa dozvedel, že ten krúžok sa v skutočnosti volá divadlo v španielskom jazyku a hrá sa teda v španielčine. Museli byť zúfalí.
Jeho matka ale bola šťastná, že konečne trávi nejaký čas aj nad nejakou mimoškolskou rozumnou aktivitou, ktorá rozvíja jeho kreativitu a osobnosť a prestala ho nútiť, aby chodil každý štvrtok poobede vyzdvihnúť Luciu z baletu. To ho skutočne potešilo, pretože si nevedel predstaviť zahanbujúcejšiu činnosť ako čakať pred tanečným štúdiom spolu s hordou seriálových matiek, ktoré sa predbiehali v tom, čie dieťa je výnimočnejšie a talentovanejšie. Teraz tá povinnosť padla na otca, pretože matka tvrdila, že aj keď s nimi nebýva a rozhodol sa, že je pre ňu príliš dobrý, je stále ich otec a musí si plniť svoje povinnosti, ktoré okrem štvrtkov s Luciou zahŕňali aj nedele s Adamom, kedy ho vzal do parku na krátku prechádzku a nasledovala polhodina trápneho ticha. Adam by sa cítil oveľa lepšie, keby vedel, či vie o tom časopise alebo nie.
Ešte horšie ako čakanie pred tanečným štúdiom a nedieľ s otcom bol ale fakt, že členovia divadelného krúžku sa každoročne zúčastňujú festivalu španielskych divadiel, čo bola skutočnosť, ktorú Adamovi oznámili asi dva týždne pred tým, aby si mohol urobiť v diári na tri dni voľno.
Adam nebol dobrý v rozprávaní pred inými ľuďmi a už vôbec si nevedel predstaviť, že sa postaví na scénu a v hľadisku budú sedieť skutoční diváci a študenti ostatných súťažiacich škôl. Akosi vôbec nerátal s tým, že to ako člen divadelného krúžku v španielskom jazyku bude musieť podstúpiť.
Kým sa však spamätal, bolo príliš neskoro a navyše nebol monštrum, ktoré by len tak odišlo a nechalo v tom zvyšných členov. Za tých pár mesiacov, čo tam chodil sa s nimi totiž celkom spriatelil a zistil, že s viacerými nájde spoločnú reč. Dokonca by zašiel až tak ďaleko, že by ich nazval svojimi kamarátmi, čo bolo skutočne veľkorysé, pretože on, kráľ temnoty a zla, nemal priateľov. A preto zostal a nacvičoval s nimi až do posledného dňa, pretože za neho nemali nijakú náhradu (čo mu trošku dvíhalo ego, ak mal povedať pravdu) a nebolo by férové, keby ich nechal v štichu len pár dní pred festivalom.
A tak sa jedného rána našiel vo vlaku spolu s hromadou tašiek, v ktorých boli napchaté kostýmy, rekvizity a nejakým čarovným spôsobom naskladané i časti kulís, ktoré im nemohli poskytnúť na mieste. Ako to tam Monika, nevyhlásená kapitánka ich tímu všetko dostala pre neho zostalo naveky záhadou, ale tipoval na čarovný prútik a Hermionino kúzlo na zväčšovanie vecí zvnútra.
,,Vážení, ešte teraz si musíme vyjasniť pár dôležitých vecí, jasné?" začala vážnym hlasom, keď ich všetkých natlačila do jedného kupé (určite vedela používať to zaklínadlo, pretože Adam si nevedel vysvetliť, akým iným spôsobom by sa do šesťmiestneho kupé nahrnulo desať ľudí, z ktorých väčšina nebola práve najmenšia).
,,Len pokračuj, veliteľ, počúvame ťa," odvetil jej Alexej, blond chlapec z ročníka nad Adamom, ktorý už budúci rok končil a okrem divadla mu v škole už praticky na ničom nezáležalo. Na kolenách mu sedela Kristína, jeho priateľka, s ktorou plánovali spoločnú hereckú budúcnosť. Keby to bol ktokoľvek iný, Adam by ho bol vysmial, ale toto boli oni dvaja a i za ten krátky čas, čo ich poznal pochopil, že tí dvaja pre divadlo žijú a sú v tom skutočne dobrí. Čo sa nedalo povedať o ňom a zacítil sa trošku previnilo, keď si uvedomil, že tam ide len do počtu a necíti nijakú špeciálnu vášeň. Dokonca sa ani veľmi nestotožňoval so svojou postavou. Keby to povedal nahlas, Monika aj Alexej by ho zaručene na mieste prebodli. Nie, prebodli by ho až po predstavení, pretože bez neho by nemohli hrať.
,,Ide o to, že tento rok budeme mať...konkurenciu," pokračovala Monika vážne a Adam napoly očakával, že odrazu vytiahne nejaký spis s nápisom TOP SECRET a vytiahne z neho fotky a záznamy, ktoré získala, keď sa pod prestrojením dostala na skúšky iných škôl. Ostatným to ale zrejme nebolo vtipné, pretože pohľadom všetci do jedného viseli na Monikiných perách a s rozšírenými očami očakávali každé jej slovo.
,,Po minulé roky to bolo slabé," povedala a ostatní súhlasne prikyvovali. ,,Neskúsené deti, ktoré tam len vzali učitelia, aby sa ich škole dostalo trochu uznania. Čo sa ale nestalo, pretože sme tam vždy boli my." Opäť nasledovalo súhlasné mrmlanie a Alexej dokonca zatlieskal. ,,Ale tento rok..." Monika sa odmlčala a na tvári sa jej usadil výraz, akoby sa im chystala povedať, že došlo k omylu všetkých ich vezú na popravu. ,,Tento rok sa účastní aj Posledný nepriateľ."
V kúpe zavládlo pohrebné ticho a Adam premýšľal, či je dobrý nápad podeliť sa s nimi s svoju aplikáciu, ktorá pozostávala len z Dartha Vadera kričiaceho svoje zúfalé NIEEEEEEEEEEE. Keď si ale všimol ich zronené tváre, pochopil, že nie je dobrý čas na vtipy. Alexej si inštinktívne privinul Kristínu bližšie k hrudi, Monika si smutne hľadela na ruky a zvyšok sa tváril, akoby ich mali každú chvíľu otočiť k stene a usmrtiť jednou, dobre mierenou guľkou do zátylku. Tomáš a Benjamín, hnedovlasé dvojičky, ktoré boli známe svojím optimizmom a veselou náladou dokonca vyzerali, akoby bol taký osud lepší ako postavenie sa zoči-voči tomu obávanému Poslednému nepriateľovi.
,,Kto je ten Posledný nepriateľ?" spýtal sa zmätene, keď mal pocit, že hrobového ticha už bolo dosť a je vhodné pohnúť sa ďalej. Očividne ho ale jeho pocit sklamal, pretože sa na neho uprelo deväť vražedných párov očí a Monika navyše očervenela.
,,Posledný nepriateľ?" povedala priškrtene. ,,Posledný nepriateľ...je posledný a najobávanejší nepriateľ našej školy. Je to Durmstrang k nášmu Rokfortu. Je to škola, ktorej meno nahlas nikdy nevyslovujeme." Tvár jej potemnela a ostatní opäť súhlasne prikyvovali, tento raz so zachmúrenými tvárami. ,,Ty si ešte mladý a nechápeš to. Ale keď tam budeme....keď ich uvidíš..." Monika sa odmlčala a v tej chvíli celkom neočakávane vošli do tunelu, čiže jej slová nadobudli skvelý filmový efekt. ,,...pochopíš."
Adam len čakal, kedy zahrmí a Monikinu neveselú tvár ožiaria blesky.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement