Piesok a kameň

23. may 2016 at 17:12 | Simona Gray |  I write
V piatok bol Save a ginger day, takže som napísala ďalšiu poviedku. Ak sa pozorne začítate, môžete tam spoznať niektoré postavy. *cough* Bill Weasley *cough* Kylo Ren *cough* Han Solo* a ešte...*cough* Luke Skywalker *cough*
Enjoy.




Pohrebné komory starovekých faraónov boli fascinujúce len dovtedy, kým ste sa v jednej z nich neocitli uväznení, pretože vchod sa prepadol a vy ste v tej chvíli boli nešťastnou náhodou na druhej strane, len s plápolajúcou fakľou v ruke a úplne sám. Pokiaľ ste teda nerátali pozostatky starého dobrého Semercheta a jeho služobníkov v prednej komore.
Bol to jeden z tých momentov, kedy Bill ľutoval, že sa namiesto archeológie nedal radšej sa na niečo nudné a bezpečné ako jeho otec. To by o takomto čase (vrhol rýchly pohľad na svoje náramkové hodiny a v hlave si spočítal časový rozdiel medzi Anglickom a Egyptom) sedel v bezpečí v zle vetranej kancelárií v upršanom Londýne, bol by zavalený horou papierov a nenávidel by každú sekundu.
Keď sa na to ale pozrel takto, tak sa mu zle vetraná hrobka s peknou múmiou zdala ako oveľa lepšia alternatíva.
Len dúfal, že ostatní ho nájdu.
A podľa možností včas.
...skôr, ako mu zhasne fakľa...

Fakľa prestala vydávať mihotavé svetlo už pred niekoľkými hodinami a Bill sedel v tme, chrbtom sa opieral o stenu a rukami si objímal kolená pritisnuté k hrudi.
Toľko k hľadacím schopnostiam jeho kolegov. A to si hovoria archeológovia.
Začínal sa triasť od chladu, ktorý prenikal z tisícročí starej kamennej podlahy a steny až hlboko do jeho kostí a snažil sa nepremýšľať nad tým, že je uväzenný v pohrebnej komore s mŕtvolou. A hoci to bola múmia stará niekoľko tisíc rokov, koncept zostával stále ten istý a Billa premáhal strach, že sa zblázni. Spomenul si na všetkýh tých ľudí, ktorých v minulosti zamurovali do stien, aby ich potrestali za ich zločiny a premýšľal, či sa pomiatli skôr, ako umreli. Ani jedna možnosť sa mu veľmi nepáčila.
Vedel, že s každou ďalšou hodinou klesá pravdepodobnosť, že ho nájdu, že ho nájdu živého a to zapríčiňovalo jeho triašku možno viac ako chlad. Snažil sa nerozmýšľať nad tým, čo asi napíšu v liste jeho rodine a ako na to asi zareagujú jeho rodičia a súrodenci. V mysli videl ich tváre čoskoro zúfalo volal do tmy ich mená, akoby ho mohli počuť.

Chlad po čase takmer prestal vnímať, ale začal ho trýzniť smäd. V hrobke bolo sucho a čoskoro mu celkom popraskali pery a keď si ich olizol, v márnej snahe ich aspoň trochu navlhčiť, cítil krv. Ako dlho vlastne vydrží človek bez vody? Tri dni? Pre niektotých to bolo viac a pre niektorých menej. Bill sa začínal modliť, aby to pre neho bolo menej. Netušil, ako dlho to ešte vydrží.

Bill už nevedel, koľko času prešlo, odkedy sa za ním zrútil vchod do pohrebnej komory a on ostal uväznený na druhej strane. Zistil, že v úplnej tme bolo nesmierne ťažké odhadovať čas, najmä ak ste balancovali na okraji šialenstva a vaša myseľ sa túlala po zákutiach, o ktorých ste ani nevedeli, že vo vašej mysli sú.
Chvíľu sa snažil rátať čas podľa tichého tikania hodiniek, ale skoro si uvedomil, že ten dotieravý, neustávajúci zvuk len všetko zhoršuje. Navyše, keď sa naň raz začal sústrediť, bolo ťažké ho znova vypustiť z hlavy a on bol týraný tým odporným, repetitívnym zvukom, ktorý znel v tichu hrobky tak hlasno. Kvárili ho znepokojujúce myšlienky na smrť, na neodvratnú smrť, do ktorej mu hodinky odpočítavali čas a on netušil, koľko tiknutí mu ešte zostáva.

Museli prejsť dni. Inak si nevedel vysvetliť, prečo boli jeho myšlienky stále menej koherentné a prečo mal občas pocit, že je doma a o niečom diskutuje so svojimi súrodencami a v nasledujúcom momente bol opäť na studenej zemi. Po čase začal vzývať smrť, aby si po neho prišla čo najskôr, ale ona ho nevyslyšala. Namiesto toho mu poslala svojho anjela, anjela v čiernom, ktorý sa objavil vo vchode do hrobky po tom, ako zvonku barbarsky odpálil sutiny, ktoré ho blokovali.
***
Keď sa Phillip úplne čírou náhodou dozvedel o ešte neotvorenej pohrebnej komore, vedel, že si ju nemôže nechať ujsť. Peniaze sa mu rýchlo míňali a navyše už dlho nepodnikol nič nebezpečné.V priebehu pár dní starostlivo pripravil celý záťah a stačilo len čakať na správnu chvíľu a dúfať, že sa niekto z tých púštnych trpaslíkov nedostane k hrobke skôr ako on.
Celá oblasť bola totiž akoby naschvál zamorená archeológmi, ktorí sa väčšinu času pateticky hrabkali v piesku a hľadali nejaké pekné, vysušené mŕtvoly, ktoré by potom mohli strčiť do múzea. Phillip ich občas skutočne nechápal a ich pohnútky sa mu vzdali nejasné a vzdialené. Vždy to tak bolo. Jeho otec mu bol vždy vzdialený.
Vhodná chvíľa napokon prišla v podobe strateného archeológa, ktorého začali ostatní hľadať a nevenovali pozornosť nekropole ukrytej pod pieskom len pár míľ od ich tábora. Phillip si teda pripravil potrebné náradie a vybral sa rušiť starých egyptských vládcov z ich dlhého spánku.

Keď sa však hrubou silou dostal cez kamene a sutiny napadané pred vchodom do pohrebnej komory, jeho záujem o posmrtný poklad starovekého vládcu opadol, pretože v mihotavom svetle fakle uvidel na zemi ležať nehybné telo. Niekoľko minút tam stál celkom omráčený, prepadli ho spomienky; bol menší, videl pred sebou iné telo a niekde v diaľke kričala jeho matka.
Rýchlo sa ale spamätal a uvedomil si, že našiel strateného archeológa. Zahnal teda minulosť, s povzdychom sa rozlúčil s väčšinou zlata v komore (vzal si len pár nenápadných drahokamov a dva zlaté náramky, ktoré si navliekol na zápästia a ukryl pod rukávy) a vyniesol bezvedomého ryšavca von z mastaby.
***
Bill prišiel k sebe pomaly, postupne a prvá vec, ktorú uvidel, keď sa mu konečne podarilo zaostriť, boli hviezdy. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že sú skutočné a nie len v jeho predstavivosti a potom si uľavene vydýchol, pretože to znamenalo, že ho konečne našli.
Bolelo ho celé telo, ale aspoň bol v teple; niekto ho zakrútil do deky a keď pootočil hlavu, uvidel tlejúce ohnisko a postavu vysokého muža, ktoré pri ňom sedel. Billovu radosť v sekunde vystriedal strach, pretože to bol niekto úplne cudzí, niekto, koho nikdy nevidel a teda to neboli jeho kolegovia, ktorí ho našli. Spomedzi popraskaných pier mu unikol tichý, vyľakaný nárek, čo upútalo mužovu pozornosť. Otočil sa tvárou k nemu a keď uvidel Billo vystrašený výraz, ospravedlňujúco sa usmial. Vystrel k nemu ruky dlaňami nahor a až potom sa priblížil. Bill sa upokojil, keď uvidel v jeho ruke mech s vodou. Keď mu jednou rukou nadvihol hlavu a priložil mu ju k perám, vďačne pil, užíval si pohladenie chladnej tekutiny v jeho suchom hrdle a prestal, až keď ho druhý muž zastavil a pomaly mu zložil hlavu späť na zem.
,,Neskôr," sľúbil potichu a Billa prekvapilo, aký hlboký bol jeho hlas. ,,Prišlo by ti zle."
Bill mohol len súhlasiť, keďže už teraz začínal cítiť nepríjemnú ťažobu studenej vody v prázdnom žalúdku.
,,Kto si?" opýtal sa napokon chrapľavo a konečne sa poriadne pozrel na svojho záchrancu. Vzhľadom na to, že boli v Egypte, mal čiernovlasý mladík pred ním prekvapivo bledú tvár, sem-tam pokrytú tmavými znamienkami, ale nie pehami.
,,To nie je dôležité," odvetil vyhýbavo a zahľadel sa do ohňa pred sebou, takže sa Billovi naskytol výhľad na jeho orlí profil. ,,Mal by si byť rád, že som ťa tam našiel. Nie všetci majú také šťastie."
Na chvíľu zavládlo ticho, prerušované len praskaním ohňa a kdesi v diaľke húkala púštna sova. Billovi sa začínali zatvárať oči.
,,Ráno ťa vezmem do tábora," vyhlásil odrazu neznámy a sadol si bližšie k Billovi, ktorému sa naskytol pohľad na zlaté náramky, ktoré zdobili jeho zápästia. Takže takto ho našiel, pomyslel si, ale nahlas nepovedal nič.
,,Ako sa voláš?" opýtal sa ho nakoniec a znova pozrel na čiernovlasého chlapca. Len sa mu to zdalo, alebo vyzeral akosi smutne?
,,Phillip," odvetil a akosi nútene sa na neho usmial. ,,A ty?"
,,Bill," odpovedal mu. ,,Si tu sám?" spýtal sa ešte a rozhliadol sa okolo nich. Pokiaľ vedel, vykrádači hrobov väčšinou pracovali v skupinkách.
Chlapec sklonil hlavu. ,,Áno," prikývol a pozrel si na ruky. ,,Ráno ťa vezmem do vášho tábora," povedal zrazu rýchlo a ľahol si na zem, chrbtom k Billovi. ,,Spi. Dám ti potom aj niečo zjesť."
,,Ako dlho si v Egypte?" Bill sa pretočil nabok a hľadel na na široké plecia muža pred sebou.
,,Dlhšie, ako som chcel," zahundral Phillip a Bill si spomenul na toho archeológa, ktorý pred pár rokmi nešťastne zahynul v jednej z pyramíd. Počul o tom od jedného zo starších egyptológov, od Luka, ktorý bol vraj pri tom a oboznámil Billa s udalosťou pár dní po jeho nástupe. ,,Bola tam aj jeho žena a syn," dodal vtedy chmúrne. ,,Ten chlapec sa z toho nikdy nespamätal a odmietol sa vrátiť s matkou domov."
,,Vykrádaš hroby?" nadškrtol Bill opatrne a mladík sa zasmial.
,,Som archeológ bez licencie," odpovedal a obrátil sa, takže ležali tvárou v tvár. Bill sa na neho usmial a Phillip gesto opätoval.
,,Nechcel by si sa pridať sám? Musíš byť osamelý," poznamenal Bill a čiernovlasý chlapec zvážnel.
,,Porozmýšľam o tom," povedal. ,,A teraz už spi. Ráno budeme vyrážať skoro."
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement