Pištoľníčka

25. june 2016 at 9:29 | Simona Gray |  viebrimač
Viebrimač žije. Vaši bohovia nad vami stále bdejú a starajú sa o to, aby sa mali...ehm...aby ste sa VY mali dobre...a oni tiež, samozrejme.




Bývali časy, kedy sa bohovia Viebrimaču, mocné a zvrchované bytosti, znížili na level smrteľníkov a pripojili sa k nim na Zemi, jednak preto, aby si užili ich bezstarostného života, ale najmä preto, aby spôsobili chaos, zmätok a zasiali semená budúcich legiend a povier, ktoré sa medzi smrteľníkmi tradujú z generácie na generáciu (Nechcete vedieť, ako prišli Egypťania k záveru, že mačky sú posvätné. Napoviem vám len toľko, že to má čosi spoločné a veľkňazom Cilom, Stvoriteľkou a ich krátkou návštevou pyramíd, ktorá sa dosť zvrhla).
A raz, keď sa už fakt strašne nudili a nevedeli, čo so sebou, rozhodli sa pozrieť na Divoký západ. Bohyňa času mala vždy zmysel pre drámu a zvyšok je história.

V mestečku Dusty Sands, počet obyvateľov 257 255 254, vládlo horúce, prašné popoludnie a väčšina osadenstva bola buď zatvorená vo svojich domovoch (ženy a deti) alebo posedávala v miestnom lokále (muži), kde sa sťažovala na šerifovu neschopnosť, banditov, horúčavu a prach, presne v takomto poradí. Inokedy by na ich zoznam ponôs patrili aj Indiáni, ale dnes sedel pri stole v kúte akýsi mladý muž s maskou na očiach a spoločnosť mu robil šialene vyzerajúci Indián s mŕtvym vtákom na hlave. A nikto z nich nechcel dopadnúť ako ten vták).
,,Minule som stretol Starého Willieho z Dry Rocks," začal zoširoka Mladý Willie a napil sa zo svojho pohára whiskey, ktorý bol taký špinavý, že už zabil troch hygienikov. ,,A ten mi povedal, že sa nablízku objavila nová skupina banditov."
Všetci muži pri stoloch veľmi mužne zastonali, pretože to znamenalo, že ich druhé polovičky budú od nich vyžadovať určitú dávku hrdinstva a skutočnej guráže a oni si neboli istí, či sa medzi nimi nájde čo i len sedem statočných, nieto ešte osem.
,,Uch-och," povzdychol si Mäkký Joe s trpiteľským výrazom v tvári. ,,Povedz nám viac."
Mladý Willie čakal len na to, pretože dobre nacvičeným gestom kývol hráčovi na klavír, aby spustil voľajakú temnú melódiu a stíšeným hlasom začal rozprávať. ,,Sú smrtonosní a prichádzajú s búrkou-"
,, - tak to by veru mohli, už dlho nepršalo," poznamenal sucho Harrison Jones a napil sa z vlastného, ešte špinavšieho pohára whiskey.
Willie ho ale ignoroval a pokračoval vo svojom príbehu: ,,Hovorí sa o nich, že nie sú z tohto sveta. Vraj sú to bohovia, strašliví jazdci smrti, ktorí prišli zo samotných pekiel..."
,,Si dramatickejší ako môj syn, dostaň sa konečne k veci," skočil mu opäť do reči Jones a Willie sa opäť tváril, že ho nepočul. Na všeobecnú úľavu ale preskočil zvyšok svojich teatrálnstí a prešiel rovno k veci. Nikomu sa totiž nepáčilo, keď ich niekto prirovnával k Plačúcemu Ronovi.
,,Sú piati. Akýsi Arab, ktorý sa rád hrá s takými zvláštnymi nožmi, žena, ktorá vždy chodí zahalená v šatke a kradne všetko, čo sa ligoce, ďalšia žena s dlhými, čiernymi vlasmi, čo majstrovsky narába lukom a na plecí jej sedí čierna mačka. Ich ďalšou spoločníčkou je nízka slečna v ťažkých, kožených topánkach, ktorá má menšiu mačku a...a..."
,,A?!" naliehali na neho ostatní muži, zhrození a vydesení predstavami žien, ktoré boli banditkami.
Ale Mladý Willie len otváral a zatváral ústa ako ryba na suchu (alebo ako každý v Dusty Sands po dlhom období mimoriadneho sucha), vydával nekoherentné zvuky a s hrôzou v očiach ukazoval na lietacie dvere lokálu.
Všetci muži sledovali jeho pohľad s mimoriadne zlým pocitom v kostiach.
Stála tam.
Ona.
Pištoľníčka.
Celých päť stôp jej výšky bolo zahalených do čiernej. Na čiernych čižmách sa jej ligotali ostrohy a tvár jej tienila široká strecha čierneho klobúka, ktorý mala na hlave.
Pištoľníčka.
V srdciach tých statočných mužov, krčiacich sa pri svojich stoloch ( a niektorí sa šuchli i za bar, v prípade, že by došlo k prestrelke) vyvolala takmer posvätnú úctu.
Len Harrison Jones prevrátil očami, povedal si, že jej vo všetkej tej čiernej musí byť nehorázne teplo a opäť sa napil. Jeho totižto už máločo prekvapilo - mal doma pubertálneho syna, ktorý si prechádzal akousi mimoriadne zlou fázou, počas ktorej sa stal nezdravo posadnutým svojím starým otcom a obliekal sa do plachiet, ktoré prefarbil na čierno, vyhlasujúc, že je to plášť.
Pištoľníčka sa ťažkou chôdzou vybrala k baru a za tých pár metrov zakopla o vlastné nohy viac ako bolo normálne. Nikto však nedokázal ani len pípnuť.
,,Hej, ty," zakričala na Mladého Willieho, keď okolo neho prechádzala, ,,postaraj sa mi o Kravičku." A hodila mu na stôl zväzok zvláštne vyzerajúcich kľúčov. Willie bol ale v takom šoku, že sa na nič nepýtal, vzal kľúče a vyšiel von, kde uvidel stoicky sa tváriaceho strakatého koňa, ktorý vyzeral, že by skutočne chcel byť niekde inde.
Vo vnútri Pištoľníčka svojou dramatickou chôdzou konečne prekonala vzdialenosť, ktorá ju delila od baru (,,Bože," pomyslel si Harrison Jones zničene, ,,je presne ako môj syn.") a posadila sa na vysokú stoličku. Teda, pokúsila sa o to. Po niekoľkých minútach jej márnej snahy vyšvihnúť sa hore sa jeden z mužov sediacich okolo osmelil, chytil ju okolo pása a posadil ju na vysokú, barovú stoličku. Potom pokorne zvesil hlavu a sadol si na svoje miesto.
,,Ďakujem," povedala Pištoľníčka nonštalantne a potom kývla barmanovi. ,,Dajte mi pohár toho najčerstvejšieho mlieka. Vychladeného. A nešetrite grankom."
Barman jej behom niekoľkých minút dodal požadovaný nápoj a to i napriek tomu, že nemal odkiaľ zohnať mlieko, ani granko a už vôbec ho nemal ako vychladiť.
,,Ďakujem," opäť sa slušne poďakovala Pištoľníčka a poriadne si logla. Potom si siahla do vrecka a na stôl vysypala za hrsť farebných plieškov z neznámeho materiálu (v skutočnosti to boli žetóny z akejsi hry, ktorú vyhrabala vo svojom domove na Ostrove Bohov, ale to nikto z prítomných nevedel).
,,Kde nájdem šerifa Huxa?" opýtala sa zastretým hlasom. (,,Bože, nie," zakvílil v duchu Jones, ,,ešte je aj posadnutá tým ryšavým šerifom ako môj syn. Čo bude ďalej?")
,,Ehm....na šerifovej stanici," odvetil jej barman zdráhavo, ,,je to veľká budova s nápisom SHERIFF priamo na námätí, keď výdete von. Nemôžete to minúť."
,,Oh, ďakujem." Pištoľníčka dopila aj poslednú kvapku mlieka a potom sa pomaly zhopla zo stoličky na zem. Ešte predtým, ako odišla sa ale otočila a dobromyseľne vysypala na stôl ďalšie farebné kolieska.

Boli už takmer štyri hodiny a Bohyňa Fandomu začínala panikáriť, pretože Gray sa ešte stále neukazovala, hoci sa dohodli, že sa o štvrtej stretnú za mestom. Bola predsa bohyňa času (aj keď nie práve spoľahlivá) - musela vedieť, koľko je hodín!
,,Ak sa opäť zabudla v nejakom obchode s trblietavými somarinkami, prisahám, že..." začala, ale Xant sa uškrnul a prerušil ju.
,,Tak, ako sa to minule stalo tebe?" Pobavene sa usmial a odhalil pri tom zašpicatené očné zuby.
Ryšavá bohyňa (ktorá si z hlavy odmotala šatku, keďže stáli v asi jedinom tieni v celom mestečku) mu venovala pohľad otrávenej manželky a štuchanec do rebier.
,,Viete, čo si myslím ja?" zamiešala sa do ich rozhovoru Hodinárka, Grayina ešte menšia asistentka, ktorá po nej zdedila Lokiho.
,,Povedz," vyzvala ju unavene Stvoriteľka, ktorá zničene sedela na drevenom plote, na kolenách jej sedel rovnako zničene vyzerajúci Cilo (priame slnko v kombinácii s jeho čiernym kožuchom bolo horšie ako legendárna Vojna mačiek) a v ruke držala niečo, čo nemalo byť vymyslené ešte ďalších niekoľko rokov.
Cíder.
,,Ja si myslím, že niekde loví nejakého strašne vydeseného ryšavca," podelila sa s nimi Hodinárka o svoje myšlienky a na celú skupinu padlo ťaživé ticho. Všetci si totiž uvedomili, že to bol ten najpravdepodobnejší scenár.
,,Och," hlesla po chvíľke Bohyňa Fandomu a Porna, oči upierajúc kamsi za svojho manžela a potom ešte hlasnejšie. ,,OCH."
Všetky hlavy sa otočili tým smerom a uvideli veľmi spokojne sa tváriacu malú bohyňu, ktorá sa k nim blížila na svojom koňovi krave. Dôvod, preč vyzerala tak spokojne bol veľmi jednoduchý. Z Kravičky visel nechápavo sa tváriaci zviazaný šerif v veľmi ryšavými vlasmi.
,,Našla som si wild west!Hux," oznámila im nadšene, keď už bola pri nich a natešene potlapkala svoj traumatizovane sa tváriaci úlovok po zadku chrbte. ,,Beriem si ho domov."
,,Malé Čierne..." začala Stvoriteľka hlasom rodiča, ktorý sa snaží svojmu dieťaťu vysvetliť, že nemôže chcieť škrečka, pretože už má rybičky a aj z rých piatich mu štyri skapali, ale Bohyňa Času ju prerušila.
,,Lokiho som už dala preč a ten druhý si len žije na mojom pozemku. Môžem si ho zobrať domov!"
Šerifovi takmer vypadli oči z jamôk, keď to počul a Bohyňa Fandomu ho úplne chápala. Ale chápala aj to, že ak je tam Hux, musí tam niekde byť aj...
,,Inak, počuj...." začala nenápadne, ,,niežeby som už nemala svojho vlastného...ale nie je tu niekde aj...Kylo?"
Bohyňa Času s entuziazmom jej typickým pokyvkala hlavou. ,,Áno. Ale v tomto AU je medzi nimi opäť nejaký trápny vekový rozdiel...Tak je asi ešte v puberte. Myslím, že som v lokále videla Hana," dodala zamyslene, vybavujúc si tvár muža sediaceho v kúte, ktorý budil dojem, že v prípade prestrelky by určite strieľal prvý.
,,Aha," sklamane zvesila hlavu Bohyňa Fandomu a Porna, ,,tak teda nič."
,,Ale..." Bohyňa času sa zatvárila zamyslene a vo všetkých začalo rásť zlé tušenie, ,,nemohli by sme sa tu predsa len ešte chvíľu zdržať? Mohla by som ich spolu shippovať. A určite tu niekde bude aj Phasma..."
,,NIE!" zvolali všetci bohovia naraz a Stvoriteľka zoskočila zo svojho plota a zložitým gestom ich premiestnila späť do paláca. Bolo jej jedno, koľko ľudí si Bohyňa času unesie. Bolo tam ale väčšie teplo ako u Kráľovnej pekla a to jej pripomenula, že jej chcela dať ďalšiu Piecku na chleba. A potrebovala ďalší Cíder.
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement