Bohyne Plochozeme, II. časť

5. july 2016 at 10:48 | Simona Gray |  viebrimač
Ehm. Priznám sa, toto je jedna z najdivnjších vecí, ktoré som kedy písala...alebo..nie, počkať...nie je. Zabudnite na to. Mimochodom, perex napísala samotná Bohyňa Fandomu.
Enjoy our weirdness.

Dreyonea podráždene otáčala nádherne maľovanú mapu a potichu si šomrala. Mapa bola skutočne nádherná, pomaľovaná obrázkami drakov, chobotníc, dokonca tam miestami boli lebky so skríženými hnátmi, lenže čitateľnosť mapy sa nepriamou úmerou znižovala.
-Na toto mám obyčajne Xanta!- vzdychla si bohyňa, podporujúc stereotyp o orientačnej neschopnosti žien.
-Mohli sme ho zobrať,- pípla druhá bohyňa, ktorú zjavne vôbec netrápilo, že sa stratili.
-Nie! Gray.... je to elf!- veľavýznamný pohľad malú bohyňu trápil ešte menej ako ich situácia.
-Elfovia... Gray, je pár vecí, ktoré som ti asi zamlčala,- Bohyňa irónie si len nerada priznávala chybu. -Vieš ako keď Stvoriteľka rozkladá niekoho na subatomárne častice? Tak ešte pred subatomárnymi časticami sú atómy a pred nimi molekuly. A tieto atómy sú rôzne. V našom svete ich máme len pár vzhľadom na nehynúcu lásku Stvoriteľky k chémii. Ale tu... TU... sú prvky, ktoré sa neobjavujú nikde inde... Bolonebolónium,- dramatická pauza vyšla úplne navnivoč.
-Proste tento svet je ovládaný zákonom naratívnej kauzality. Nemáme tu takmer nijakú moc, stane sa čo sa má stať aby išiel ďalej príbeh a my to neovplyvníme. Len nevieme aký príbeh. Čo ak je to príbeh vymyslený nejakým sadistickým psychopatom bez štipky milosti? Počúvaš ma vôbec? Gray! Čas! MALÉ ČIERNE!-
Drobná postavička zmizla v dverách nad ktorými visel obrázok deravého bubna. Bohyňa fandomu veľmi nepekne zanadávala. Už to začalo.


***
Čiernovlasé dievča rozhorčene zamávalo rukami. ,,Som staršia ako ty!" vyhlásila presvedčene a Vetroplaš sa zasmial. Teraz, keď videl, čo sa vykľulo z cudzinca, spadol mu kameň zo srdca. Bolo príjemné byť občas v prítomnosti niekoho, kto sa ho nesnažil prinútiť zachrániť svet, nechcel ho zabiť, obetovať ani zhodiť z Okraja. Tá dievčinka rozhodne nevyzerala, že by bola schopná ktorejkoľvek z vyššie uvedených vecí. Aj keď....mala v tvári niečo, čo mu hovorilo, že keby sa veľmi, veľmi nahnevala, tak by možno bola schopná vyškriabať mu oči.
,,Som Bohyňa času!" vyhlásila urazene a Vetroplaš sa jej pozorne zadíval do očí. Vedel, že plochozemskí bohovia nikdy nedokážu ukryť svoje oči a chcel si byť naisto, že predsa len nie je nejaký boh. Oči nízkeho dievčaťa boli síce peknej, ale celkom obyčajnej hnedej farby a Vetroplaš si podvedome vydýchol. Už len to by mu chýbalo, uraziť nejakého boha.
,,Nie, nie si," povedal presvedčene. ,,Kde máš rodičov?"
,,Agh!" Čiernovláska vydala akési nahnevané zvuky a buchla malou pästičkou do stola, ktorý sa nenápadne zaknísal.
Vyzerala ako rozzúrená čivava.
Vetroplaš ale zo skúsenosti vedel, že aj rozzúrené čivavy vedia byť nebezpečné. Koniec koncov, sama Batožina bola svojím spôsobom rozzúrená čivava. Radšej teda v obrannom geste zodvihol ruky. ,,Fajn, fajn," vyhlásil. ,,Si dosť stará. Chápem to. Ale alkohol ti aj tak nekúpim. Mal by som výčitky svedomia, keby si predsa len nebola dosť stará..."
Dievčinka pokrčila plecom, akoby jej to bolo úplne jedno, ale Vetroplaš si všimol, že jej pohľad zaletel k výčapu.
Hm. Možno by jej mohol dať trochu napiť zo svojho. Koniec koncov, s pivom ktoré predávajú v Prasknutom bubne by to pre ňu bolo poučenie na celý život.
,,Mimochodom," prerušil napokon formujúce sa trápne ticho, ,,ako sa voláš?"
Dievča sa žiarivo (aj keď na jeho vkus trochu desivo) usmialo, po hneve ani stopy, Vetroplaš bol toho názoru, že náladoví ľudia sú tí najnebezpečnejší, pretože sa okolo nich vždy pohybujete po tenkom ľade. Nemal chuť sa preboriť.
,,Gray," odpovedala, ,,ale kamaráti ma volajú Malé Čierne."
Vetroplaš v priebehu niekoľkých sekúnd zhodnotil jej výšku, tmavé vlasy a čierne oblečenie pod jej plášťom a došiel k záveru, že jej kamaráti vedia dávať veľmi priliehavé mená.
,,Pekné meno," povedal napokon a podal jej ruku, ,,ja som Vetroplaš."
Gray prikyvovala tak nadšene, až mal Vetroplaš strach, že jej odletí hlava. ,,Ja viem," zvolala, ,,a toto je určite Batožina!" Zohla sa pod stôl, kde sa pri Vetroplašovej stoličke zdržiavala truhlica z dreva inteligentnej hrušky a pohladila ju po veku. Na Vetroplašovo veľké prekvapenie neprišla o ruku, ale Batožina začala vydávať zvuk podobný pradeniu.
,,Zradkyňa," precedil na ňu pomedzi zuby a išiel si k baru vyžiadať pohár piva. Teda, toho, čo sa v Prasknutom bubne vydávalo za pivo.
Keď sa vrátil ku stolu, Gray kŕmila Batožinu pečenými zemiačikmi.
***
Keď Bohyňa času zmizla v Prasknutom bubne, Dreyoneya si len rezignovane povzdychla, poskladala svoju mapu (ktorá jej bola aj tak nanič, ale bola pekne nakreslená) a vybrala sa za zvukom. Viem, väčšinou sa hovorí "pobrať sa za nosom" ale aplikovať takúto frázu na Ankh-Morpork by ste skutočne nechceli. Tak sa vybrala za zvukom (neobávala sa, že sa Malému Čiernemu niečo stane; predpokladala, že si sadne kamsi do tieňa, do tváre si dramaticky stiahne kapucňu a bude čakať na Vetroplaša prvého ryšavca, ktorý sa tam objaví. Určite sa jej nič nestane, kým ju pár minút nechá osamote.
Ona bude mať zatiaľ trochu času na preskúmanie trhu.
Nie je predsa opatrovateľka detí, opakovala si, keď prechádzala pomedzi mnohé stánky a obzerala si najrôznejšie trblietavé veci zo všetkých kútov Plochozeme. Mali tam flitrami a kamienkami pokryté hodvábne šatky z Klaču, kryštály rôznych veľkostí, trblietavý prach a....
...a...
Z ničoho nič sa ocitla pri stánku so zelenými rastlinami. Trávou. Kvetmi.
,,Slečne, mladá slečna, kúpte si štýlovú a užitočnú ozdobu vášho obydlia! Ankh- Morpork potrebuje trochu zelene, nemyslíte?" oslovila ju žena sediaca za stánkom, napoly ukrytá za listami a zelenými výhonkami.
,,Ja nie som tunajšia," odvetila Bohyňa Fandomu opatrne, ale pohľadom zaujato blúdila po najrozličnejších plochozemských rastlinách. Možno....možno by nebolo od veci vziať si jednu domov....mala by tam kúsok Plochozeme...a možno by jej ani neskapala.
,,To nevadí, slečinka, tieto tu vám vydržia, kým prídete domov." Žena s kvetinami kývla na menšie rastliny v drevených kvetináčoch, ktoré upútali Dreyoneynu pozornosť. Presnejšie povedané jedna z nich.
Bola celkom na kraji, o niečo menšia ako ostatné a zubaté listy mala sfarbené dočervena. A len tak náhodou to bol nejaký druh mäsožravej rastliny.
,,Och, to je fitónia," oznámila jej obchodníčka, ktorá si všimla jej pohľad, ,,veľmi vzácny druh, tento jeden...."
,,Chcem ju!" vyhlásila Bohyňa Fandomu a siahla si do koženého vrecka na opasku. O pár sekúnd neskôr sa vracala k Prasknutému bubnu s kvetináčom v ruke.

Keď vošla do Prasknutého bubna, musela potlačiť zastonanie. Gray sedela pri stole s Vetroplašom a obaja vyzerali byť len pár glgov piva od rozbíjania pohárov. Batožina sedela pod stolom a pobavene ich pozorovala.
,,Och, no tak..." zašomrala a prešla k nim. Keď si sadla, Gray zodvihla hlavu a zaškerila sa na ňu.
,,Ahoj, Drey....Dereyo...Drena...Bohyňa Fandomu a Porna!" Gray ledva prepletala jazykom a Dreyoneya prehodnotila svoju počiatočnú domnienku. Boli už dávno za rozbíjaním pohárov.
,,Hej," Dreyoneya štuchla do rebier Vetroplaša, ktorý trochu oneskorene odskočil a vykríkol, ,,prečo si ju opil?"
Vetroplaš zodvihol hlavu a pár krát sa márne pokúsil napraviť si klobúk, ktorý mu skĺzol do očí. Dreyoneyu to nakoniec prestalo baviť a vzala mu ho. Vetroplaš za zmohol na námietky v podobe akéhosi kňučania a nekoordinovaného naťahovania rúk.
,,A ty!" Dreyoneya opatrne zložila fitónia na stôl, mimo dosahu oboch opitých stroskotancov a zohla sa pod stôl, aby obviňujúco ukázala prstom na Batožinu, ktorá sa pod jej pohľadom prirkčila na svojich drobných nožičkách. ,,Nemohla si na nich dať pozor?"
Batožina neodpovedala. Dreyoneya pokračovala. ,,Určite ti to prišlo náramne vtipné, však?"
Batožina stále mlčala, ale Gray si všimla fitóniu a nekoordinovane sa po ňu natiahla. Dreyoneya ale jej pohyb našťastie zaregistrovala skôr, ako mohla úbohá, nevinná a bezranná rastlinka skončiť v kôpke hliny na zemi.
,,Hej!" zakňučala Gray, keď jej vzala kvet z dosahu. ,,Chcela som si ho pozrieť."
,,To je ona," ohradila sa Dreyoneya a nežne pohladkala rastlinku po lístku. ,,Volá sa Nerfera."
Gray pokrútila hlavou. ,,Nie-e," vyhlásila opito. ,,Je to on. Ver mi. Ja mám na to nos. Ja vždy rozlíšim, kto je on a ona. A viem aj rozlíšiť, kto je ono a kto je onoje...o hento...oboje."
Dreyoneya ju sledovala s nadvihnutým obočím.
,,Hento," vyhlásila opito Gray, ,,je Nerfer."
Dreyoneya sa obrátila na Vetroplaša, ale hľadať pomoc u opitého čiarodeja sa ukázalo ako zlý nápad. Entuziasticky prikyvoval. ,,Áno," vyhlásil. ,,Áno, áno, áno. Nefer."
,,Nerfer," opravila ho netrpezlivo Gray a Dreyoneya prevrátila očami. Bolo načase uchýliť sa k drastickým opatreniam. Veľmi pomaly a veľmi opatrne si siahla rukou do vrecka a vytiahla odtiaľ stredne veľkú fľašku, ktorú si tam skryla pre prípady ako tieto. Verila ale tomu, že ju bude potrebovať ona, nie Gray.
Obom naliala do prázdnych pivových pohárov pár dúškov tmavohnedej tekutiny. ,,Dajte si," ponúkla ich a trošku zdesene sledovala, ako sa po tom obaja vrhli, zrejme v nádeji, že je to nejaký jej špeciálny alkohol.
Nemohli sa viac mýliť.
Gray zastonala a na tvári sa jej usadil deprimovaný výraz človeka po opici, ktorý je opäť nútený pozerať na svet oveľa triezvejšie, ako by bol rád.
,,Bola to..." začala, ale prerušil ju Vetroplašov trpiteľský povzdych.
,,Klačská káva?" opýtal sa, žmúriac očami, aby sa mu do nich dostalo čo najmenej mdlého, zablúdeného svetla, ktoré náhodou preniklo do Prasknutého bubna.
Bohyňa fandomu len s úškrnom prikývla a vrhla dlhý pohľad na polomŕtvu Gray, ktorá otrávene pozorovala prachové čiastočky vznášajúce sa v lúčoch slnka. Bohyňa času nebola jedinou sadistkou vo Viebrimači.
,,Tak, ide sa!" Čo ako si Dreyoneya užívala ten pohľad, bol čas ísť. Nevedela síce kam, ale niekam - toto bola Plochozem a keď ste boli v prítomnosti Vetroplaša, problémy, záchrany sveta a ľudia, ktorí vás chcú zabiť sa nachádzali doslova za rohom. Vstala od stola a hlasno zatlieskala, čím si vyslúžila zabijácke pohľady od Vetroplaša a Gray. Ukryla si fľašku s klačskou kávou späť do vrecka a natiahla sa, aby si vzala Nerfera...
...ale Nerfer nebol na stole, kde ho nechala.
,,Nikto sa nehýbte!" zvolala a buchla dlaňami po stole. ,,Zmizol Nerfer?"
,,Kto...? Ner...ahaaa!" Gray sa pleskla po čele a začala sa obzerať okolo seba, aby našla rastlinu mužského pohlavia.
,,Nemohol len tak odísť!" vyhlásila Dreyoneya. ,,Nenarástli mu predsa nohy!"
,,Ehm..." upútal na seba pozornosť Vetroplaš, ,,Ja myslím, že áno."
Obe bohyne sa obrátili za jeho hlasom. Teda, skrčili sa pod stôl. Pretože tam čupel Vetroplaš, vedľa pohoršene sa tváriacej Batožiny, ktorá sledovala Nerfera, ako si vykračuje kamsi preč. Drevenému kvetináču narástli malé nožičky, ktoré knísavo niesli váhu celej kvetiny. Ktorá sa tiež tvárila akosi príliš spokojne sama so sebou.
,,No to ma podrž," vyhlásila do ticha Bohyňa Fandomu.
,,Čo ti povedali, že to je?" opýtala sa Gray neveriacky.
,,Fitónia," odvetila Dreyoneya.
,,Ak to nie je výhonok inteligentnej hrušky, nech ma zožerie Batožina," vyhlásil Vetroplaš a pohľady všetkých troch sa na moment presunuli na Batožinu. Keď neprejavila ani najmenšu chuť zhltnúť čarodejníka aj s klobúkom, Gray potichu zhíkla.
,,Je to inteligentná hruška," zvolala.
,,Och, môj Nerfer." Dreyoneya sa natiahla a zdvihla zo zeme magickú rastlinu, ktorej malé, roztomilé zúbkované lístky začínali pripomínať skutočné papule so zubami. ,,V momente, ako som ťa kupovala som vedela, že z teba niečo bude."
Niečo za nimi buchlo a pár ľudí vykríklo, ale ani jeden z nich tomu nevenoval väčšiu pozornosť. Podobné zvuky sa v Prasknutom bubne ozývali často a Vetroplaš sa naučil, že jej najlepšie si ich veľmi nevšímať a držať sa bokom. Navyše boli príliš zaujatý scénou pred sebou. Nerfer sa nespokojne mrvil v dlaniach Bohyne Fandomu a Batožina vyzerala pripravená vrhnúť sa po ňom.
Niet sa čo čudovať, že boli všetci traja veľmi prekvapený, keď ich niekto zozadu chytil a násilne vytiahol spod stola.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement