Utiekol som z Osvienčimu - recenzia

16. august 2016 at 13:45 | Simona Gray |  good books
Slovo Osvienčim pre mňa už od detstva znamenalo smrť a temnotu - povedzme, že moji rodičia mali istú dobu slabosť pre vojnové filmy a 29. august u nás väčšinou znamená pozeranie filmov o holokauste. Sú to práve oni, vďaka ktorým som asi v jedenástich omylom pozerala Chlapca v pásikavom pyžame a mala som z toho traumu.
Skutočne som sa nečudavala, keď mama odkiaľsi vyhrabala knihu Rudolfa Vrbu a dala mi ju prečítať. Musím ale poznamenať, že urobila dobre.

Holokaust, druhá svetová vojna a koncentračné tábory sú síce minulosťou, ale minulosť niektorí ľudia dokážu ľahko prekrútiť alebo dokonca vyhlásiť, že šoa sa nikdy neodohrala. Preto je dôležité, aby existovali pramene a dôkazy, ktoré budú hovoriť jasnou rečou pravdy. Je dôležité, aby hrôzy minulosti neboli zabudnuté a my, ktorí žijeme teraz sa postarali o to, aby sa už viac nezopakovali.

Rudolf Vrba bol slovenský Žid, ktorému sa spolu s Alfrédom Wetzlerom v apríli 1944, po dvoch rokoch prežitých v pekle, ktoré nevidel ani Dante (Čo Dante nevidel - kniha na túto tému z pera Wetzlera), podarilo utiecť z koncentračného tábora Osvienčim a židovským predstaviteľom v Žiline prezradili najprísnejšie strážené tajomstvo Tretej ríše - riešenie židovskej otázky. Vrba sa neskôr usídlil v Londýne, kde spolu s novinárom Alanom Besticom napísal niekoľko kníh a článkov o koncentračnom tábore Auschwitz.


Trochu som sa bála začať túto knihu čítať, pretože bola na pohľad jednak dosť objemná a zdalo sa mi to už dlho, čo som čítala niečo také rozsiahle a navyše som sa bála, že to bude napísané ťaživým, encyklopedickým štýlom a budem z toho mať depky.
Moje obavy sa ukázali ako neopodstatnené hneď po prvých stranách úvodu.
Vrbove zážitky sú totiž popísané tak pútavo a navyše sa tak ľahko čítali, že som knihu prečítala za menej ako tri dni a musela som sa brzdiť v čítaní, aby mi z toho nezačalo zašibávať (...nepodarilo sa, pretože som si to veselo čítala pri raňajkách...asi to nebolo najvhodnejšie). Opisuje hrôzy tábora, splynovanie, odporné využívanie majetku mŕtvych alebo čoskoro mŕtvych ľudí Treťou ríšou, používanie väzňov ako lacnej pracovnej sily pre nemecké podniky a na budovanie nemeckej ekonomiky, ktorá bola vyčerpávaná vojnou. Hovorí o správaní esesákov a väzňou, o zložitej spoločenskej hierarchií, ktorá vládla v tábore, ale najmä o špinavých, starostlivo pripravených trikoch nacistov, ktorým sa darilo presviedčať svet, že Židov odvážajú v špinavých dobytčích vagónoch na miesto, kde majú začať nový život.
V šiestich prílohách, ktoré kniha navyše obsahuje, máte navyše možnosť prečítať si svedeckú výpoveď Rudolfa Vrbu z procesu s Adollfom Eichmannom (Vrba po vojne často robil akéhosi "lovca nacistov"), správu o vyhladzovacom tábore Belzec, ďalej správu Wetzlera a Vrbu, ktorú napísali v Žiline po svojom úteku na Slovensko a iné.

Knihu som si skutočne užila (tak veľmi, ako sa dá užiť kniha o splynovaní a vraždení) a určite ju odporúčam, ak sa zaujímate o druhú svetovú vojnu či praktiky nacistov. Možno by som ju ale neodporúčala slabším povahám. Ako, mne nejako veľmi neublížila, ale ja sa na horory, pri ktorých jedna spolužiačka radšej odišla z izby, dívam s nadvihnutým obočím.
 

1 person judged this article.

Comments

1 klavesnicetuka klavesnicetuka | Web | 16. august 2016 at 14:43 | React

Taky jsem četla
14 dnů jsem z toho nespala

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement