Na cintoríne

23. september 2016 at 21:11 | Simona Gray |  my poems
Na cintoríne

Na cintoríne fúkal vietor
z hrobky všetko lístie zmietol.
Vrzla brána, havran vydal pochmúrny spev
Len kameň a hlina zastavia nebožtíkov hnev.

Dych sa nepohne, hoci sa rok za rokom valí
Tak čas od zlosti postínal hrobom hlavy.
Na tomto kuse pôdy vládne smrť
Večná jeseň, rozklad, posledná púť.

Nepresvetlí tmu mihotavý plameň sviece
Čo čaká pred vami sa nikdy nedozviete.
Tak uložte svojich mŕtvych k večnému spánku
Nech vám dnes v noci neklopú na bránku.

Žiarlivá Smrť Životu viac neodpustí,
Že v mŕtvej pôde nerastú nezábudky.
A keď prídete n cintorín pomodliť sa
Zistíte, že pod hrobom striehne vretenica.

Nad cintorínom sa strhol víchor
Chorál nebožtíkov ticho vydýchol.
Vrzla brána, zatrepotali havranie krídla
Opäť zavládlo kráľovstvo mŕtvolného ticha.
 

Be the first one to judge this article.

Actual articles

Advertisement