Miloš Janoušek - Testament

1. october 2016 at 11:50 | Simona Gray |  good books
Z času na čas mám blahosklonnú náladu, počas ktorej dobrovoľne zabudnem na poväčšinou katastrofálny stav slovenskej literatúry a rozhodnem sa dať jej šancu. Kniha, ktorú si vyberiem, mi síce vždy dá po papuli - ako to naposledy zvládol Morhen, z ktorého mám ešte stále traumu a občas ma v noci budí nočnými morami - ale ja sa stále nevzdávam. Naivne verím tomu, že raz nájdem knihu slovenského autora, ktorá ma osloví a po jej prečítaní ju nebudem znechutene hádzať cez celú izbu.
Testament sa pre mňa tou vyvolenou knihou rozhodne nestal.



Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt miloš janoušek testament Mala som dve hodiny voľna pred začiatkom konverzácí v španielčine a keďže som sa nemala kam odpratať a v škole sa mi sedieť nechcelo, zamierila som, prirodzene, do knižnice. Moju pozornosť upútal....Testament. Obálka vyzerá dobre. Dalo by sa povedať, že by sme ju mohli označiť ako ukážkovú romantickú maľbu - tmavé prostredie, ruiny a osamelá postava uprostred. Keďže na španielskej literatúre berieme romantizmus, niečo vo mne chcelo, aby som si tú knihu bližšie prezrela. Tak som poslúchla svoju intuiíciu a po tom, ako som si prečítala skvele znejúci prvý odstavec prvej poviedky, požičala som si ju.
Už pri hlbšom čítaní tej prvej poviedke som si ale uvedomila, že to asi nebude moja šálka čierneho čaju. A tak sa to tiahlo celú knihu. Trpela som, vzdychala a krútila hlavou - bolo to totiž napísané štýlom, ktorý je taký charakteristický pre mužskú skupinu slovenských autorov. Najmä online som už čítala veci napísané v podobnom duchu.

Chápem, že mnohým ľuďom pravdepodobne tento tip príbehov vyhovuje, ale ja som pri čítaní chcela umrieť. Možno som sa nedívala dostatočne pod povrch, možno mi to tak liezlo na nervy, že som to chcela mať čo najskôr za sebou, ale mala som pocit, že väčšine poviedok chýba pointa. Taktiež som si nemohla pomôcť, ale zdalo sa mi, akoby sa autor snažil byť veľmi hlboký, tajomný a....kingovský. Ale príliš mu to nešlo a nad väčšinou poviedok som sa zhrozene chytala za hlavu.
A témy. Viem, že nie som človek, ktorý by mal právo sa sťažovať na jednotvárnosť tém (*cough* LGTB *cough* pár obmieňaných postáv *cough*) ale keď je tam stále dokola buď biblická téma, mimozemšťania, roboti alebo nejaká sci-fi utópia, už sa mi fakt nechce o tom čítať. Najmä vtedy, keď majú niektoré z tých poviedok ledva päť strán.
A to som ešte nezačala hovoriť o postavách. Zdali sa mi pomerne povrchné, nerozvinuté a....nudné. Stereotypizované. Príliš veľa mužov a tie dve či tri ženy, ktoré sa tam tak okrajovo objavili...boli napísané zle. To ma ale príliš neprekvapilo - muži nevedia písať ženy príliš dobre. Cwiek - nope. Sapkowsky - nope (to súdim len z prvých dvoch kníh - počula som, že neskôr sa tam objavia aj lepšie). Keď muži píšu ženy - najmä vo fantasy literatúre - vedia písať len dve tváre. Jeden extrém na jednom okraji škály a druhý na druhom. Buď sú to prsaté bojovníčky s mečmi alebo patetické naivné damsles in distress.

Keď sa ale na Testament pozriem ako celok a objektívne - musím uznať, že to nebolo napísané až tak zle. Ignorujúc prílišnú a zbytočnú odbornosť na niektorých miestach sa poviedky čítali pomerne rýchlo a ľahko (našťastie) a témy boli v podstave zaujímavé - čo mi liezlo na nervy, bolo skôr ich spracovanie. Ale spisovateľ sa nemôže zavďačiť všetkým. Štýl bol (okrem toho, že z neho kričalo, že autor je muž) dobrý - text mal rytmus a jednotlivé odstavce neboli monotónne ako hodiny chémie, na ktorých som pravidelne trpela.

Skrátka a dobre - Testament môže byť dobrou knihou, ak máte radi....taký ten underground typ veľmi umeleckej literatúry a nedáte dopustiť na slovenskú tvorbu. Ak ste viac ako ja - budete plakať.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement