Dobrú noc, pán prezident

3. january 2017 at 17:52 | Simona Gray |  writing challenge
Prvá poviedka z mojej WRITING CHALLENGE (also, ak niekto chce, môže sa tiež kľudne zapojiť...) vznikla dnes. Teda...začala som ju písať už prvého, ale dokončila som ju dnes. Bolo to na prompt "Neotáčaj sa" a ak niekto - okrem Bohyne Fandomu - spozná, kým som sa inšpirovala pri hlavných postavách, má u mňa cukrík.



,,Neotáčaj sa."
Muž v čiernom obleku naklonil hlavu na bok a na tvári sa mu usadil zamyslený úsmev.
,,To by mi predsa ani nenapadlo," poznamenal pokojným hlasom. Zdalo sa, že si z postavy ukrývajúcej sa v tieni, ktorá mu navyše práve k zátylku pritláčala hlaveň zbrane, vôbec nič nerobí. To a zvesti o jeho osobe celkom stačili na to, aby nájomného vraha prinútili ľutovať všetky rozhodnutia, ktoré viedli k tomuto momentu.
,,Chcú vás mŕtveho," povedal a hlas sa mu pri tom trochu triasol, hoci sa zo všetkých síl snažil dostať ho pod kontrolu.
,,A kto nie?" poznamenal Prezident a pokrčil pritom plecami. Nevyzeral, že by ho to nejako trápilo.
,,Najali si ma, aby som vás zabil!" vyhlásil nájomný vrah rázne a Prezident sa pousmial. Chudák. Je celý vystresovaný a tak sa snaží uistiť samého seba, že má kontrolu nad situáciou. Boli ale v Prezidentovej kancelárií a tam mal vždy kontrolu len jeden muž, a to aj keby pred ním stála samotná Smrť.
,,Ja som ale stále nažive, takže sa zdá, že si zatiaľ svoju úlohu nesplnil." Chladný kov zbrane bol k jeho zátylku pritlačený o čosi silnejšie a on takmer zaplakal sklamaním.
Zo všetkých nájomných vrahov v krajine, pomyslel si, mi pošlú práve tohto chudáka.
,,Už ste tak či tak mŕtvy," vyhlásil mladík sebavedome a Prezident prevrátil očami.
Mal by som to brať ako urážku.
,,Mladý muž," začal blahosklonne, hoci na to nemal náladu. ,,Jedno zo základných pravidiel nájomných vrahov a verím, že je ľahko aplikovateľné aj na oveľa širšie masy, znie...nevrav hop kým nepreskočíš."
,,Mlčte!" Zdalo sa, že vrah pomaly nadobúdal sebadôveru. Aké hlúpe. ,,Ja som tu ten zo zbraňou!"
Ale no tak, zastonal Prezident v duchu, to predsa nemôžeš myslieť vážne.
Zhlboka si povzdychol a pretože mal ten večer dobrú náladu, rozhodol sa poskytnúť tomu hlupákovi niečo, čo sa nedostalo každému, kto sa s ním dostal....do sporu.
,,Ešte si to môžeš rozmyslieť," povedal pomaly a nahlas tónom, z ktorého by skúsený poslucháč vycítil varovanie a niečo, čo by ho prinútilo zvážiť okamžitý, strategický útek. ,,Môžeš zložiť zbraň, povedať mi meno toho, kto ťa najal a potom slobodne odísť hlavným vchodom."
Ale tento nájomný vrah nebol skúsený poslucháč. Bol to ten typ človeka, ktorý keď sa raz zahryzne, tvrdohlavo drží a nepustí, až odrazu letí vzduchom a dopadne na druhej strane ulice so zlomeným krkom.
Odistil zbraň.
Odistil zbraň.
Prezidentovo sklamané prevrátenie očami takmer bolo počuť. Až doteraz si myslel, že ten mladík je len hlúpy. Teraz videl, že je k tomu ešte aj neskúsený.
Mladý, hlúpy a neskúsený. To nebola pre nájomného vraha dobrá kombinácia. Bola to vražedná kombinácia, avšak vždy vypálila úplne iným smerom, akoby to daný vrah očakával. Väčšinou už nemal ani čas byť nad tým príliš prekvapený.
Bolo mu ho takmer ľúto.
Takmer.
Na to, aby ste v nasledujúcom momente mohli zachytiť Prezidentove pohyby by ste potrebovali kameru, ktorá sa používa napríklad pri lukostreleckých turnajoch, aby bolo možné zachytiť dráhu vystreleného šípu.
Keď ten moment pominul, na zemi ležalo jedno telo a prázdnymi očami hľadelo do stropu. Prezidentovi trochu brnel lakeť. Bol to neprekvapivý vedľajší následok aktu, akým je napríklad zasadenie dobre miereného úderu na strategické miesto, ktoré pripájalo niečiu hlavu k niečiemu krku a celkom náhodou sa tam nachádzalo pomerne dôležité nervové centrum, ktoré okrem iného riadilo aj dýchanie.
Zbraň, ktorá nestihla vystreliť dopadla neškodne na zem.
Prezident sa narovnal, oprášil si oblek a potom stlačil jedno tlačidlo jeho pevnej linky, ktorá bola jedným z mála predmetov na jeho písacom stole.
Tlačidlo zasvietilo na červeno a z aparátu sa ozval príjemný ženský hlas. ,,Potrebujete niečo, pán Prezident?"
Prezidentov hlas bol pokojný a vyrovnaný, ako vždy. Bol to jeden z dôvodov, pre ktorý sa stal Prezidentom.
,,Ivana, buďte taká dobrá a pošlite mi sem niekoho z upratovacej služby. Opäť sa tu objavili nejaké smeti."
,,Boli to výnimočne nerozumné smeti, pán Prezident?"
Prezidentovi sa na tvári objavil jeden z jeho vzácnych úsmevov, ktoré si tam našli cestu väčšinou len vtedy, keď ho nemohol nikto vidieť.
,,Myslím, že to je to správne označenie, Ivana."
Počul sekretárku, ako sa zasmiala. ,,Hneď zavolám do upratovacej agentúry, pane. Do tej, čo sme použili naposledy, čo poviete? Ten koberec bol ako nový."
Prezident spokojne prikývol. Dnes ste už len málokde našli človeka tak spoľahlivého a lojálneho, ako bola Ivana. ,,Vybavte to, prosím. Oh, a Ivana?"
,,Áno, pán Prezident?"
,,Vezmite si na zvyšok večera voľno. Zaslúžite si ho. Už vás dnes nebudem potrebovať."
,,To je od vás veľmi milé, pán Prezident. Dobrú noc, pán Prezident."
,,Dobrú noc aj vám, Ivana," povedal Prezident a spojenie sa prerušilo. Sadol si na stoličku a pokračoval v práci. Telo nájomného vraha trpezlivo čakalo, kým poň prídu Ľudia zo Spoločnosti, ktorá na verejnosti vystupovala ako Upratovacia Služba.
Nijako ho to nevyrušovalo. Roky praxe človeka naučia nezaťažovať sa takými maličkosťami.
Ponoril sa do práce natoľko, až si nevšimol, že už prešlo niekoľko hodín a telo bolo stále na svojom mieste. Nijakí čističi neprišli.
Vonku medzitým nastala hlboká noc.
Prezident zhasol svoju stolnú lampu a celá miestnosť sa ponorila do tmy. Spod zatvorených dverí, za ktorými sedávala pri svojom stole Ivana, neprenikalo nijaké svetlo. Už musela ísť dávno domov.
Kde je upratovacia služba?
Prezident siahol do špeciálneho priečinka pod doskou svojho písacieho stola a vytiahol odtiaľ dlhý nôž, pre ktorý by ste v kuchyni nenašli mnoho použití, ibaže by prebiehala rozpálená rodinná hádka a jedna zo strán sa rozhodla, že má všetkého dosť. Následne dal na svojom vlastnom mobile vytáčať rýchlu voľnu a potom vstal.
Mačacím krokom sa presunul ku dverám. Opatrne ich otvoril a bez toho, aby sa ozval čo i len najmenší zvuk vykĺzol zo svojej pracovne.
Upratovacia služba bola vždy spoľahlivá a existoval len jeden dôvod, prečo to tentokrát bolo inak.
Prezident prežil už niekoľko úkladných vrážd, ktoré ho mali podľa niektorých pripraviť o život a vyvinul si akýsi šiesty zmysel, keď prišlo na jeho plánované odstránenia.
A ten teraz bil na poplach.
Bola to lesť. Musela to byť lesť. Poslali toho neskúseného chlapca, aby odpútal jeho pozornosť. Ako to mohol nevidieť...
Na krku pocítil chlad ocele a do nosa mu udrel pach známej voňavky. Zatvoril oči sa zastonal. Koľko jej asi zaplatili?
,,Kto bude riadiť celý tento cirkus, keď to urobíš?" opýtal sa.
,,Niekto sa už nájde."
,,Vždy som vedel o tvojej predchádzajúcej...kariére."
Vyprskla. ,,A aj tak ste ma zamestnali?"
,,Zdalo sa že si...spoľahlivá a lojálna."
,,To som." Nôž začal pomaly kĺzať po pokožke na jeho krku a pálivá bolesť mu prezradila, že to nebolo kĺzanie ako skôr pomalý, dobre naplánovaný rez. ,,Ale nie pre vás."
Uchopila rukoväť noža silnejšie a spôsobila mu nepríjemné, povrchové zranenie hrude, pretože sa odniekiaľ ozval výstrel a ona pomaly skĺzla na zem.
Rozsvietilo sa svetlo a odhalilo vysokú postavu veliteľa jeho osobnej ochranky. V ruke držal zbraň a i napriek tomu, že mal na očiach okuliare na nočné videnie mohol Prezident vidieť, že v tvári sa mu miešala celkom bohatá zmeska pocitov.
,,Čo to má do čerta znamenať?" opýtal sa rozhorčene a podišiel bližšie k Prezidentovi. ,,Mali ste predsa ten svoj nôž! Mohla vás zabiť! Prečo ste ho nepoužili? Pane?"
Prezident zamyslene pozrel na dlhý, nabrúsený kus ocele, ktorý držal v ruke. Nechal ho, aby mu vykĺzol z ruky a s rezonujúcim zvukom sa zabodol do podlahy len kúsok od jeho nohy.
,,Mal som ju rád," poznamenal vecne a drepol si, aby mohol bližšie preskúmať telo svojej sekretárky. Guľka ju zasiahla presne do boku hlavy a Prezident musel svojmu strážcovi zagratulovať k jeho skvelej muške.
Ivana bola oblečená v čiernej a okrem noža, ktorý držala v ruke, mala v púzdre na nohe pripevnené ďalšie dve zbrane.
Možno nebol dobrý nápad zamestnať bývalú nájomnú vrahyňu.
Teraz si bude musieť nájsť ďalšieho spoľahlivého, lojálneho človeka, ktorý bude poslednou prekážkou medzi ním a okolitým svetom.
,,Odveziem vás domov, pane."
A možno nebude musieť.
Prezidentov Strážca mu položil ruku na plece, čo bolo vo všeobecnosti považované za veľmi odvážny a pochabý čin, pretože človek, ktorý sa o to pokúsil naposledy prišiel o väčšinu predných zubov a už viac nikdy nikomu ruku na plece nepoložil.
Teraz ale Prezident nijako nezareagoval.
,,A musíme vám ošetriť tie rezné rany, pane," dodal. ,,Nevyzerajú dobre. Poďte."
***
Keby sa v tú noc našiel nejaký nevidený pozorovateľ, ktorý by sledoval prebiehajúce udalosti, zostal by veľmi prekvapený. Zostal by prekvapený pri pohľade na to, ako Prezident dovolil svojmu ochrankárovi, aby ho pomaly vymanévroval z miestnosti, potom z budovy a ako ho nakoniec posadil do zadného sedadla svojho vlastného auta. On sám si potom sadol dopredu a naštartoval.
,,Ešte stále sa vám zdá zbytočné mať moje číslo ako rýchlu voľbu, pane?"
Prezident sa usmial. ,,Musím uznať, Samuel...že dnes sa to ukázalo ako veľmi praktický nápad. Mal by som vám zvýšiť plat."
,,Ak by ste mi ho zvýšil ešte viac, musel by som s vami začať spávať. Pane."
V aute zavládlo ticho, ktoré nakoniec prerušil až Prezident. ,,Vy sa ma dnes nepokúsite zabiť, Samuel, však nie?"
Samuel sa uškrnul. ,,Rozhodne nie takým spôsobom, ako vaša sekretárka. A aj keby hej, nechal by som si to až na zajtra, pane. Myslím, že prežiť dva pokusy o vraždu v jeden deň je dosť aj na vás, pane. Potrebujete prestávku. Pane."
Prezident sa spokojne usmial a oprel sa. Mal pravdu. A bol unavený.
Samuel ho pozoroval v odrazovom sklíčku. ,,Môžete si pokojne pospať, pane. Postarám sa o vás."
,,O tom skutočne nemôžem pochybovať, Samuel," prikývol Prezident a doprial si ten komfort zatvoriť oči. Aspoň na moment.
Keď jeho zamestnávateľ zaspal, Samuel si nemohol odpustiť letmý úsmev a tiché slová: ,,Dobrú noc, pán prezident."
 

7 people judged this article.

Comments

1 Tesa Tesa | Email | Web | 4. january 2017 at 14:28 | React

Toto bolo dokonalé. Zase. Ja sa v kuse opakujem.
No, neviem, či chcem hádať, kým bol príbeh onšpirovaný, nie som bohyňa fandomu a bojím sa, že to bude zle, ale chcem sa aspoň pokúsiť dostať cukrík, sooo... ehm... Sherlock, Irene, John? Ja neviem! Neviem. Ale ten Prezident mi vážne, vážne pripomínal Sherlocka - ja som ho tam mohla cítiť, vidieť, proste to bol on. Mala som z neho taký pocit :D No a ten Strážca na konci... bol naozaj zlatý a musela som sa chichotať ako idiot, lebo Prezidentovi hovoril za každou druhou vetou Pane... A potom tá konverzácia o plate a spávaní! I'm dead.

2 Simona Gray Simona Gray | Web | 4. january 2017 at 16:10 | React

[1]: Thanks :D No...nie sú inšpirovaní Johnom a Sherlockom, i keď chápem, prečo si to tam videla (to je taký ten typ shipu! :)
Je to jeden pár z Pratchettovej Zemeplochy :D Vetinari a Vimes - možno sa ti to bude páčiť :D

3 Tesa Tesa | Email | Web | 4. january 2017 at 17:41 | React

[2]: Ach jaj som sklamaná zo svojich dedukčých schopností... Vetinari a Vimes? Okey, nájdem si ich, prečítam si Pratchetta ... teda už sa na to chystám dlhšie. Ale aj tak to bolo mega cute, so I think I'll love these two very much ♥

4 Citruštek Citruštek | Email | Web | 4. january 2017 at 20:55 | React

Fúha, tak takýto príbeh som ešte nečítala. Bolo to zaujímavé a pútavé. Ľahko sa to čítalo.
Veľmi dobre napísané. :)
Mimochodom, super, že máš writing challenge, resp. že si sa na to dala. Ja sa možno niekedy v budúcnosti na to dám tiež, keď budem mať potrebu urobiť zmenu. : ]

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement