Počuješ to...?

5. january 2017 at 13:27 | Simona Gray |  I write
Počuješ to?
Počuješ to dunenie v diaľke?
Nie je to hrom. Nie je to prichádzajúca búrka. Prestaňme konečne márniť čas metaforami a nazvime veci ich pravým menom.
,,Už prichádzajú."
Mala strhanú tvár a unavené oči. Len prikývla a potom sa pokúsila postaviť. Nohy ju však neudržali a keby ju nebol zachytil, padla by na studenú kamennú podlahu.
,,Opatrne, madam," varoval ju, no ona ho ignorovala a tvrdohlavo sa postavila na vlastné nohy. Potom prišla k oknu a pozrela na mesto pod sebou.
Čoskoro bude horieť. Nech spraví čokoľvek, čoskoro bude horieť. Už sa nedali zastaviť. Počula ich. Prichádzali.
Ak má toto mesto horieť, budem to ja, kto ho podpáli. Nedovolím im aby ho podpálili.
,,Počujete to, kapitán?"
,,Či počujem čo?"
,,Koniec."
Kapitán nervózne prestúpil z nohy na nohu. Vyzerala šialene. Nečudoval sa jej. Každý na jej mieste by teraz vyzeral šialene. Ona ani nemohla utiecť, ako obyčajní obyvatelia. Oni mohli svoje životy navŕšiť na káry, vozy a kone, alebo ich len hodiť do tašky a utiecť, ale ona nie. Ju ťažila Zodpovednosť. Ju ťažila Moc.
Bolo mu to ľúto.
Pokrútil hlavou. ,,Je mi to ľúto, vaša Jasnosť," povedal. ,,Ale nepočujem nič."
,,A predsa vieš, že prichádzajú."
Zneistel. ,,Tie správy priniesli poslovia, vaša Jasnosť. A okrem toho je to celkom logický záver, vaša Jasnosť. Prichádzajú."
,,Je už príliš neskoro," povedala mdlo. ,,Sme zatratení."
,,Zatratení je podľa mňa príliš silné slovo, vaša Jasnosť," namietol kapitán. ,,Takého veci sa stávajú často. Prídu, pokúsia sa vyplieniť mesto, narazia na mojich mužov a potom zase odídu. Sú to len barbari, vaša Jasnosť. Oni nemajú cit pre stratégiu. Zato my áno."
,,Mesto bude horieť..."
,,Nebude, vaša Jasnosť. Dávam vám svoje slovo."
Nehovorila nič. Počúvala. Počúvala dunenie v diaľke, ktoré počula ona. Duneniu, ktoré tak veľmi pripomínalo prichádzajúcu búrku ale ona dobre vedela, že to búrka nie je.
,,Počúvajte to, Kapitán."
Kapitán potlačil povzdychnutie a započúval sa.
V diaľke zahrmelo.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Eliss Eliss | Web | 5. january 2017 at 13:54 | React

Tušení zkázy...

2 Citruštek Citruštek | Email | Web | 5. january 2017 at 14:52 | React

Pekne precítené, aj keď v tom bola veľká dávka pochmúrnosti, smútku a zároveň pocitu bezmocnosti.
Aspoň ja som mala z toho taký dojem.

3 Tesa Tesa | Email | Web | 6. january 2017 at 21:23 | React

Och, úplne ma to vtiahlo dovnútra, takmer som aj ja mohla počuť to dunenie, a taký tieň mi padol na dušu (aby som to povedala poeticky). Neviem, možno to príliš prežívam. A ako ona povedala "Koniec"... Ahh. Mala som zimomriavky.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement