Neil Gaiman: Americkí bohovia

17. june 2017 at 16:05 | Simona Gray |  good books
Amerických bohov som po prvý krát čítala asi tri alebo štyri roky dozadu, keď som ešte bola mladá a hlúpa a z nejakého teraz už nepochopiteľného dôvodu som bola posadnutá Marvel Lokim a Tomom Hiddlestonom (ugh, temné časy). Knihu mi vtedy požičala jedna kamarátka a spomínam si, že som ňou bola úplne unesená (knihou, nie kamarátkou).

Mala som na ňu také dobré spomienky, že som si ju nedávno požičiala znova - ale keď som začala čítať, bola som trochu...sklamaná. Viete, ako si ľudia radi spomínajú na komunizmus ako na zlaté časy? No, tak podobne som si aj ja spomínala na Amerických bohov. Rovnako ako pri komunizme, ani moje spomienky na túto knihu úplne neodrýžali realitu...

Vždy som si o Neilovi Gaimanovi myslela, že ho mám rada, ale keď sa nad tým tak zamyslím, skutočne som od neho prečítala len dve knihy- a aj to jednu z nich napísal spolu s Terrym. Garevayeard book, Stardust, Neverwhere - tieto knihy som začala čítať, ale nedočítala som ich. Nebavili ma.

Wait, musím sa opraviť. Nepoli to dve knihy, ale tri. Ešte Anansiho chlapci. To som čítala len nedávno a prečítala som to asi za dva dni, to bolo dobré... Ale poďme späť k veci.



Takže, to, čo chcem povedať je, že Neil Gaiman možno nie je až taký dobrý spisovateľ, za akého som ho vždy mala a na akého sa hrá. Je mi z toho trošku smutno. Pretože v mojich spomienkach boli Americkí bohovia úplne dokonalí.

Takže, o čo v knihe vlastne ide? Hlavná postava, ktorú poznáme len ako Tieň, je veľký, podľa môjho názoru dosť flegmatický (pretože keď sa vám stanú také veci ako jemu a vy takmer ani nemihnete brvou, ste buď flegmatik, alebo je to magický realizmus) muž, ktorý si odsedel tri roky vo väzení, kde sa učil triky z mincami, čítala Herodotove Dejiny, trkotal so svojím spoluväzňom, Loukiem Lou Harrom (hahahaha, také nenápadné meno, Neil, seriously?) a plánoval, čo spraví, až sa dostane von (plánoval veci ako horúci kúpeľ a dobrá večeru, nie nejakú nezmyselnú, trápnu pomstu alebo čo).

Ibaže nič sa nevyvinie tak, ako bolo v pláne - pustia ho síce o pár dní skôr, ale to preto, aby mohol ísť na pohreb svojej manželky...a po stretnutí s tajomným pánom Stredom (opäť nenápadné) sa celý svet okolo neho drasticky zmení...a on neprejaví ani najmenšie náznaky čudovania sa. Like, what the heck, Shadow. What the heck.

V konstraste s mojimi spomienkami sa Americkí bohovia vôbec nečítajú ľahko ani dynamicky, práve naopak. Čítanie Amerických bohov by som prirovnala k brodeniu sa po kolená v lepkavom blate, ktoré sa na vás nalepí a vy sa len ťažko môžete pohnúť ďalej. Podľa môjho názoru sa v knihe nachádza mnoho zbytočných a miestami až prepiatych opisov (aj keď...uhm...tu som asi jedna z tých posledných, čo má právo niečo hovorť), ktoré vás len zbytočne zdržujú...Ale na druhej strane, občas sa tam objaví Myšlienka. Myšlienka, z ktorej vám stoja chlpy na rukách a vlasy na zátylku a musíte si ju niekde zapísať. Ale potom si všimtete, že tie Myšlienky sa potom začínajú opakovať, len inými slovami...ale zase sú bombové.

,,Bohovia zomierajú. Keď sa naozaj pominú, nik za nimi netrúchli a nik si ich nepamätá. Myšlienky sa zabíjajú ťažšie ako ľudia, ale aj ony môžu skôr či neskôr zaniknúť."

Ak ale máte radi chmúrnu, napätú atmosféru ako pred búrkou (ja osobne to milujem, ako v knihách, tak aj pri skutočnom počasí, it´s just awesome), Americkí bohovia sú pre vás ako stvorení, najmä ak máte radi aj road trip veci. Ale Americkí bohovia aj obsahujú pár strašne divných sex scén. Ako, čítala som už o všeličom, ale o sexe s ifritom ešte nie. A to som čítala fanfiction na Bartimaea.

Ďalšia vec, ktorá na Amerických bohoch stojí za zmienku, sú postavy. A hlavne to, ako sa s nimi nedá...stotožniť. Teda, môžete to skúsť, ale to máte na výber buď Tieňa, ktorý nikdy nemihne ani brvou, alebo Stredu, ktorý spí s každou dievčinkou, ktorú po ceste stretnú. Alebo ešte Lokiho, ale ani to vám tam príliš neodporúčam. Chápem, že väčšina postáv sú bohovia a že to majú v popise práce, ale aj tak mi to, že sú tak strašne odťažití, vzdialení a nedosiahnuteľní dosť....vadí.

,,Ber nás ako symboly - sme sen, ktorý si ľudstvo vytvorilo, aby vysvetlilo tiene na stenách jaskyne."

Ďalšia vec, ktorú ale beriem ako plus, sú rôzne citáty a úrvyky na začiatku každej kapitoly - väčšinou sa tam hodia, sú zaujímavé a pomôže vám to trochu si rozšíriť obzory.

Takže, aby som to zhrnula, Americkí bohovia nie sú zlá kniha - len nie taká dobrá, ako som si pamätala. Sú v nej ukryté skvelé myšlienky, ale zároveň aj také, ktorých podstata už bola veľa krát preskúmaná a osobne si myslím, že Gaiman nepriniesol nič nové. Je to dobré, na to, aby ste knihe pochopili, musíte aj trošku poznať mytológiu, ale zase mi to nezmenilo život. Rozhodne nie tak, ako Dobré znamenia.
Nič netromfne Dobré znamenia.
Never.

Ak vás ale Americkí bohovia zaujali (či už kvôli tomu, že tam je Loki, ako pôvodne mňa, alebo len máte radi tento typ kníh), môžete si kúpiť anglické vydanie v paperbacku na srovname.cz :)



PS: Neviem, či ste si všimli, ale k tejto knihe je už aj seriál. Osobne som ho ešte nevidela (uhm...pozerala som Modern Family, priznávam bez mučenia), ale zatiaľ som o ňom počula len dobré. Taktiež som počula, že chystajú spraviť rovnako seriál aj na Good Omens a toho sa už bojím, pretože....if they fuck it up...I can be scary.

 

2 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement